Kapitola:
Pridaná: 22.3.2011, 20:15:26
Čítaná: 884×
Hodnotenie: (počet hlasov: 6)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Záškodníci, Camille Madynsová, Lilly Evansová a i.
Stručný dej: Camille a jej romantické dobrodružstvá s...

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, romantika

Kapitola: 1 » 1. kapitola 2 » 2. kapitola 3 » 3. kapitola 4 » 4. kapitola 5 » 5. kapitola 6 » 6. kapitola 7 » 7. kapitola 8 » 8. kapitola 9 » 9. kapitola 10 » 10. kapitola 11 » 11. kapitola 12 » 12. kapitola 13 » 13. kapitola 14 » 14. kapitola 15 » 15. kapitola 16 » 16. kapitola 17 » 17. kapitola 18 » 18. kapitola 19 » 19. kapitola 20 » 20. kapitola 21 » 21. kapitola 22 » 22. kapitola Epilóg

príjemné čítanie :)

"Ten hnusný, podrazný... Prečítaj si to," podala mi Snapeov list. Zobrala som si ho a začala čítať.

"Drahá Lilly,

viem, že mi nedokážeš odpustiť to, čo sa stalo pred rokom. To, že som ťa nazvala humusáčkou. Nerozumiem, ako som ti to mohol povedať. Prosím odpusti mi. Daj mi ešte jednu šancu byť tvojim priateľom.

Vždy si mi pomáhala. Po celých päť rokov si bola pre mňa tá jediná priateľka. Tá ktorá ma podržala za každej situácie. Už od jedenástich rokov, keď sme sa prvý krát rozprávali. Pamätá sa na to?

Daj mi ešte jednu šancu. Sľubujem, že uvidíš, že si ju zaslúžim.

S láskou

Severus"

So zdvihnutým obočím som jej ho vrátila.

"Prosí ťa o odpustenie? Po tom čo ti spravil?"

Prikývla a odtiahla ma mimo ostatných. "Horšie je, že viem, že to myslí vážne. Všimla si si ten náramok čo nosí na pravej ruke? Tak ten som mu dala v druhej triede. Má ho odvtedy. Keby mu na mne nezáležalo, tak by ho nenosil."

Musela som uzanť, že má pravdu. Videla som ho. Bol to zeleno-červený náramok. I keď sa farebno k sebe nehodil, vyzeral krásne. Až teraz som pochopil, že znázorňuje priateľstvo Slizolinčana a Chrabromilčana. Dokonca som videla ako sa mu ostatný pokúšali dať dole, ale on si ho chcel za každú cenu nechať.

"Ale, keby to myslel vážne, tak by za tebou prišiel osobne," navrhla som. Bola som sebecká, ale nechcela som aby boli znovu priatelia. "A okrem toho. Záleží ti na Jamesovi. A predstav si, čo by si o tom pomyslel on."

"Asi máš pravdu," povedala a list spálila.

--------------------------

Tak a bolo to tu. Bol koniec školského roka a ja som spolu so Záškodníkmi a Lilly sedela v kupé Rokfortského expresu. Rovno oproti mne sedela Lilly, ktorá sa práve snažila hodiť Jamesovi do úst jednu z fazuliek každej chuti. Ten sa doslova rehotal, lebo na to, že bol stíhač, tak ústami by nedokázal chytiť nič. Sirius s Petrom diskutovali o najnovšej leteckej metle, ktorej názov som nepostrehla a ja s Remusom sme sa na seba len pozerali. Na nič viac sme sa nezmohli. Veď sme mali pred sebou celé leto. A keďže sme sa mohli premiestňovať, tak sme sa dohodli s ostatnými, že sa niekde stretneme.

Keďže bol Sirius u Potterovcov, tak nebol problém poslať len pár sov. Aspoň sme mali o dve sovy menej, lebo celú túto organizáciu sme dostali za úlohu ja a Remus.

Z mojich myšlienok ma však môj vlkolak prebral tým, že ma pobozkal.

"Fúúúj!" skríkol Sirius ako malé dieťa. "Prestaňte s tým! Ste nechutný!"

"Ty niečo hovor," zasmial sa Remus. "Ty, ktorý máš každý druhý deň inú babu s ktorou sa olizuješ na každou kroku."

Sirius sa urazene otočil preč od nás a ja som začala pozorovať ubiehajúcu krajinu.

Postupne sa strácali divoké lesy a močariny a vynárali sa obývané oblastni. Už bolo vidno aj nejaké tie dedinky.

O hodinu či dve vlak nadobro zastal. Ako skupinka sme vyšli z vlaku, kde som za zrela párik ľudí čakajúcich na nás. Boli to pán a pani Lupinovci.

Ja s Remusom sme sa otočili k našej parte. Postupne som sa rozlúčila s Jamesom, Siriusom, Petrom, až prišla na rad Lilly. Objala som ju, a ona mi do ucha šepla tak známe slová: "Všetko bude dobré."

Zchaba som sa usmiala. "Ja viem."

Remus ma zobral za ruku a vyšli sme k jeho rodičom.

"Dobrý deň," pozdravila som sa slušne.

"Teší nás, že ťa môžme spoznať. Remus o tebe toľko rozpával," usmiala sa jeho mama.

Nervózne som sa po Removi pozrela. On im o mne rozprával? Toto bude ešte divné. Tak som si jeho rodičov aspoň poriadne pozrela.

Pán Lupin pôsobil dojmom muža strhaného rokmi, pričom oči mal unavené a na tvári sa mu už zjavovali vrásky. Jeho manželka bola presný mamičkovský typ. Jej oči boli plné lásky a nehy. No tá láska aj neha nebola len v očiach, ale doslova z nej žiarila. Po chvíli ma dokonca aj na moje prekvapenie objala. Bolo to od nej celkom milé.

"Daj mi kufre," povedal pán Lupin a zobral mi moje kufre. "Tak, a môžme sa premiestniť. Cam, zlatko. Rebecca ťa zoberie prípojným premiestňovaním, keďže asi nevieš kde je náš dom."

Rebecca, ako som si domyslela bola Remusova mama. Jednoducho som prikývla a ona ma chytila za rameno.

Ozvalo sa hlasné trojité PUK a nasledujúcu minútu som strávila vo víre farieb.

krátka ja viem, ale nestíham :( nič nestíham ani školu ani P-I a skombinovať sa to nedá :( jajaj :( tak

[ » na začiatok « ]