Kapitola:
Pridaná: 20.3.2011, 20:07:53
Čítaná: 785×
Hodnotenie: (počet hlasov: 6)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Záškodníci, Camille Madynsová, Lilly Evansová a i.
Stručný dej: Camille a jej romantické dobrodružstvá s...

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, romantika

Kapitola: 1 » 1. kapitola 2 » 2. kapitola 3 » 3. kapitola 4 » 4. kapitola 5 » 5. kapitola 6 » 6. kapitola 7 » 7. kapitola 8 » 8. kapitola 9 » 9. kapitola 10 » 10. kapitola 11 » 11. kapitola 12 » 12. kapitola 13 » 13. kapitola 14 » 14. kapitola 15 » 15. kapitola 16 » 16. kapitola 17 » 17. kapitola 18 » 18. kapitola 19 » 19. kapitola 20 » 20. kapitola 21 » 21. kapitola 22 » 22. kapitola Epilóg

Trvalo asi dve minúty, kým som sa vynorila nad hladinu tej vody. Bála som sa otvoriť oči. Čo keď som ostala tam? Alebo čo keď mi Ufňukanec dal nejaký jed?

Nakoniec som sa odvážila otvoriť oči. Veď horšie, ako byť v tejto neistote, to už nemohlo byť.

Bola som späť. Späť v mojej realite, späť v mojej izbe. Bola som preč od staršieho Snapea a Dumbledora. Spokojne som sa zasmiala, na čo sa Lilly zobudila.

"Čo sa stalo?" spýtala sa vystrašene.

"Nič spi ďalej," usmiala som sa na ňu a, pričom ona sa spokojne prevalila na bok. Ja som v ruke stisla obálku a spomenula som si, že ju mám dať riaditeľovi. "To počká do rána," povedala som si, a konečne som si ľahla do mojej postele, kde ma už nikto nebudil.

Ráno s dobrou náladou, spolu s Lilly sme vošli do Veľkej Siene. Celú cestu som rozmýšľala nad tým, či to čo sa stalo večer bola pravda. Myslela by som si, že to bol sen, ale obálka a list v nej boli skutočné. Ale skutočnosti, že Dumbledore a aj Snape sa skoro vôbec nezmenili a plus ten Harry, či ako sa volal, čo mal byť syn Lilly a Jamesa ma podporovali v tom, že som si to len vysnívala. Veď koľkokrát som už mala dosť divoké sny. Naposledy som bol námesačná a zobudila som sa v chalanskom internáte, ale o tom nikto nevedel. A ani ja by som nevedela, keby som náhodou nezakopla o Siriusov kufor a nezobudilo ma to.

Prišli sme k našemu stolu.

"Lilly, počkaj ma tu. Toto musím ísť zaniesť Dumbledorovi," povedala som jej a ona si ma premerala pohľadom. Nakoniec prikývla.

Keď som prišla k Dumbledorovi, ktorý sedel za vrchom učiteľského stola, zhovievavo sa usmial.

"Pán profesor, mám vám dať toto." Podala som mu obálku. Zdvihol jedno obočie ale zobral si ju. Ja som prišla späť k Lilly. To akurát

do siene vchádzali Záškodníci. Boli bez Remusa. Musel mať ťažkú noc. Oni na tom však neboli najlepšie, i keď im na tvárach žiaril úsmev. Všetci mali pod očami kruhy a ledva stáli na nohách. Nejakým zázrakom, ktorý som obdivovala aj ja, sa dostali až k nám.

"Ahojte," pozdravili sa skoro zborovo. My sme na nich s Lilly vyvalili oči.

"Čo sa vám preboha stalo?" spýtala sa po chvíli Lilly, ktorá pobozkala Jamesa.

"Nič," zasmial sa potichu Peter.

Počas raňajok tí traja zaspávali nad svojimi jedlami. Sirius sa dokonca párkrát nebezpečne priblížil k miske musli.

"Mala by si ísť za Námesačníkom," ozval sa James, ktorému klipkali oči. "Je v Nemocničnom krídle."

Keďže som bola rada, že zas počujem o Remusovi, tak som hneď vyrazila do krídla.

Ako som tam vošla, madame Pomfreyová sa na mňa začudovane pozrela: "Otvorila sa vám rana?"

"Nie, prišla som za Remusom."

"Aha," šepla a ukázala na závesy najbližšie k dverám.

Potichu som k nim prišla a jemne som sa popri nich presunula do úzkeho priestoru s posteľou. Remus akurát spal. Ležal tam tak nevinne. Nechápala som, ako môže byť niekto taký roztomilý keď spí. A hlavne on po splne. Pomaly som ho pohladkala po vlasoch. On sa s trhnutím zobudil.

"Cam?" spýtal sa prekvapene, keď ma spoznal.

"Nie, James," povedala som si pre seba, ale on ma počul. Zasmial sa.

"Tak to ťa nemôžem pobozkať," odvrátil sa a pokrčil plecami.

"To by si neurobil," stiahla som ho späť a pobozkala som ho namiesto toho, aby pobozkal on mňa. "A ja som si myslela, že si muž. Chrabrý a odvážny. Ako má byť každý správny Chrabromilčan."

Ľahla som si pomaly k nemu a on si ma pritúlil k sebe. "Milujem ťa."

Zavrela som oči. Bolo mi dobre. Konečne.

Po tej noci, som si uvedomila, že ho nechcem stratiť. Že s ním chcem byť nadosmrti. Mala by som mu však povedať čo sa mi stalo. Aj keď mi to Dumbledore zakázal. Alebo nie?

"Remus?" spýtala som sa ho po chvíli a zdvihla som hlavu.

"Hm?" nepatrne pootvoril oči. Nechcel prekaziť túto chvíľu. A ani ja. Nemohla som mu to teraz povedať.

"Mám ťa rada. A veľmi," šepla som nakoniec.

Asi o desať minút sa prirútila Pomfreyová. "Slečna Madynsová. Mali by ste ísť na hodinu."

Nešťastne som sa postavila a pozrela som sa na Rema. "Elixíry."

On sa zasmial a ja som isto vyšla z krídla. Zamierila som k žalárom. Našťastie som tam neprichádzala posledná. Spolu so mnou pruchádzal aj Uňukanec. Spolu sme vošli do triedy, čo vyvolalo celo triednu diskusiu. Či už u Chrabromilčanov, či Slizolinčanov.

Chystali sme sa prísť každú k svojmu kotlíku, keď vtom nás zastavil Slughorn. "Vy dvaja budete tvoriť dvojicu. Všetci ostatný sú už zadelený."

S neveriacim pohľadom a s náladou, ktorá padla pod bod mrazu som prišla k Snapeovmu kotlíku.

"Felix felicis," štekla som. On na mňa povýšenecky pozrel.

"Nestaraj sa o to čo budem robiť a drž sa odo mňa ďalej. A teraz rozdrť sofofóznu fazuľu, ale plochou stranou striebornej dýky."

"A prečo by som ťa mala poslúchať?"

"Lebo chceš mať túto spoločnú prácu čo najrýchlejšie za sebou?" spýtal sa ironicky.

Odfrkla som, ale počúvla som ho. Mal pravdu, chcela som to mať za sebou čo najrýchlejšie. Stále mi však po rozume behala noc. Dal mi niečo a pritom ma neotrávil, i keď už pár krát povedal, že tak spraví. A bol na Dubmbledorovej strane, pričom určite chce byť teraz smrťožrút. Každý zo Slizolinu ním chce byť. A vyzeral byť taký nezainteresovaný, akoby vedel o tom čo sa stane. A riaditeľ ho ešte k tomu oslovil krstným menom.

Postupne sme dokončovali elixír, keď vtom niečo vylovil zo svojej tašky a podal mi to. Bola to ďalšia obálka.

"Daj to Lilly," povedal jej meno s určitou úctou.

"A prečo by som mala?" spýtala som sa ho už po druhý krát.

"Prosím." Neveriacky som sa na neho pozrela. Slizolinčan prosí?

Ufňukanec prosí? A ešte k tomu mňa? Asi mu na tom muselo naozaj

záležať.

Pomaly som si obálku zobrala.

"Koniec," povedala zrazu Slughorn a obišiel všetky kotlíky. Ako vždy zastal pri Snapeovom a Lillinom, pričom ich vychválil pred celou triedou. Toto bol už každému známy rituál. Na to hodinu ukončil a my sme vyšli z triedy.

"Lilly," zastavila som ju. "Toto ti posiela Ufňukanec."

Pozrela sa na mňa pohľadom, ktorý sa jasne pýtal, či som v poriadku, ale ten list si zobrala. Opatrne ho otvorila a začala čítať.

"Ten hnusný, podrazný... Prečítaj si to," podala mi Snapeov list. Zobrala som si ho a začala čítať.

po trošku dlhšej pauze je tu ďalšia kapitola a dú fam, že sa bude páčiť :) ostatné kapitoly, však budú pridávané asi v takejto dobe, lebo na gympli začíname mať čoraz viacej učiva a písomiek :) ďakujem za strpenie :)

[ » na začiatok « ]