Kapitola:
Pridaná: 14.3.2011, 14:30:03
Čítaná: 830×
Hodnotenie: (počet hlasov: 7)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Záškodníci, Camille Madynsová, Lilly Evansová a i.
Stručný dej: Camille a jej romantické dobrodružstvá s...

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, romantika

Kapitola: 1 » 1. kapitola 2 » 2. kapitola 3 » 3. kapitola 4 » 4. kapitola 5 » 5. kapitola 6 » 6. kapitola 7 » 7. kapitola 8 » 8. kapitola 9 » 9. kapitola 10 » 10. kapitola 11 » 11. kapitola 12 » 12. kapitola 13 » 13. kapitola 14 » 14. kapitola 15 » 15. kapitola 16 » 16. kapitola 17 » 17. kapitola 18 » 18. kapitola 19 » 19. kapitola 20 » 20. kapitola 21 » 21. kapitola 22 » 22. kapitola Epilóg

Vtom sa ku mne naklonila Loren s Denným Prorokom.

"Baby, prečítajte si to. To je hrozné. A stalo sa to len včera," podala nám ho. "Našla som ho v lavici otvorený už na tejto strane."

Bola to strana 24. Loren sa medzitým vrátila na svoje miesto. Začala som čítať.

Opäť medzi nami... hlásil nadpis. Vlkolak, známy ako Fenir Greyback alebo aj prívrženec Veď-Viete-Koho, sa po šiestich rokoch opäť ukazuje na verejnosti. Naposledy bol videný pri nepodarenom pokuse o vraždu malého, jedenásťročného dievčatka. Tentoraz to bolo podobné, ale bohužiaľ jeho pokus vyšiel. Zahynulo osemročné, mudlovské dievčatko Charlotte, pričom pri jej tele zanechal hrôzostašný odkaz: ´Nájdem si ťa, a dokončím čo som začal.´ Celý odkaz bol napísaný krvou a pravdepodobne je adresovaný jeho poslednej obeti. Zohavené telo malej Charlotte bolo nájdené v centre Londýna, známejšie ako Šikmá ulička. Jej telo našiel mladý Lucius Malfoy, ktorý sa pre nás vyjadril: "Bolo to hrozné. Jej telo bolo roztrhané na kusy. Dúfam, že vraha chytia. Pokoj jej duši." Väčšie vyjadrenie sa nám od neho nepodarilo dostať...

Ďalej som už nevládala čítať. Bol tu. Išiel po mne. Prestávala som dýchať. Horšie dva dni som ešte nezažila. Najskôr moji rodičia. Potom som sa pohádala s Remusom a začala mi krvácať moja jazva. A teraz toto. Keby to nebolo také vážne, pokladala by som to za nepodarený žart. Veď toto nemohla byť pravda. Toľko krivdy počas dvoch dní.

Človek sa začne aj báť, čo sa mu stane ďalšie.

"Si v poriadku?" spýtala sa ma Lilly s obavami.

Prikývla som, ale v poriadku som nebola. Vedela som, že sa ma za každú cenu pokúsi zabiť. Na koži sa mi zjavili zimomriavky.

"Panebože, Cam. Si celá biela," šepla Lilly. "Však neodpadneš?"

"Nie, nie. Som OK. Len ma to s tým Greybackom vykoľajilo."

"Prečo by ťa to malo?" spýtala sa s nechápavým výrazom.

"Lilly, čítala si to vôbec? Greyback zabil nejaké dievča a ide teraz po mne. Napísal tam ten odkaz..."

"Slečna Madynsová. Chceli by ste nám niečo zaujímavé povedať?" spýtal sa ma profesor Binns.

"Nie," povedala som neprítomným hlasom.

"Dávajte pozor!" odpovedal mi na moju odpoveď.

Celý ostatok hodiny som stávila pozeraním do lavice. Toto nebolo vôbec dobré. Bol tu a hľadal ma. Ja som sa necítila na tak blízku smrť. Ale kým tu bol Dumbledore, nedovolil by si na mňa. Aspoň myslím. No, za mesiac sa začínajú letné prázdniny. Čo budem robiť potom? Sedemnásť som ešte nemala a tak by bol problém sa ubrániť. Ale ako a kde sa pred ním schovám? Jeden hnusný, odporný vlkolak. Bože, ja ho tak neznášam!!! Nemohol ostať tam kde doteraz bol a aj naďalej mi dať pokoj? Nestačilo mu to, čo urobil mne a Remusovi? Asi nie.

"Cam, je koniec hodiny," šťuchla do mňa opatrne Lilly. Otvorila som oči. Zistila som, že som asi zaspala. Hneď som sa však Lilly spýtala, či to čo si myslím je správne. Tá sa usmiala. "Áno, zaspala si, ale nečudujem sa ti."

´Ešte chabý pokus o úsmev, a mohla by som sa postaviť,´ pomyslela som si a hneď som tak urobila.

"Lilly, kam zmizli chalani?" spýtala som sa, keď som sa obzrela po triede, kde sme boli už len my dve spolu s pár Slizolinčanmi. Medzi nimi boli aj Mulciber, Avery či Snape. Všetci na nás zazerali. "Poďme," potiahla som Lilly, keďže sa mi vôbec nepáčili ich pohľady. Celkový Slizolinčania boli hrozný.

Lilly ma našťastie nasledovala. "Chalani išli po nejaké jedlo do kuchyne," povedala akoby nič.

V tichosti sme prešli asi dve poschodia, keď sa mi zrazu niekto

dotkol ramena. V takejto napätej situácií som sa automaticky otočila a prútik som priložila k hrdlu toho, čo bol za mnou. Bol to sice vlkolak, ale bol to len Remus.

"Nezabíjaj ma!"

Ostatný sa na to zasmiali, len ja som bez nálady sklopila prútik.

"Čo ti je?" spýtal sa ma Sirius, lebo vedel, že normálne by som sa tiež zasmiala.

"Nemám náladu," odpovedala som mu. Remus ma chytil za ruku a pozrel sa na mňa tými hlbokými jantárovými očami.

"Tu máš jablko," povedal zrazu James a hodil po mne veľké zelené jablko. Ja som ho so svojimi reflexami chytila ľavou rukou, keďže som Rema držala pravou. James sa ma už dosť dlho pokúšal presvedčiť, aby som sa pridala k metlobalovému týmu. Mne sa však nechcelo. Načo by som mala lietať na nejakej hlúpej metle. Mňa to na rozdiel od neho jednoducho nebavilo.

"Dik," šepla som.

Takto bez nálady som nakoniec prežila celý deň. Nikto okrem Lilly a mňa nevedel, čo mi je. Nechcela som aby to niekto vedel. Na čo by to bolo? Len by všetci robili okolo toho veľké haló.

"Čo sa ti stalo" spýtal sa ma Remus keď sme len my dvaja išli do Veľkej Siene. Zrejme sa mu už nepáčilo, že mu to nechcem povedať.

"Prečo sa o to zaujímaš?" vyzvedala som od neho.

"Lebo to chcem vedieť. Chcem vedieť, prečo sa správaš, tak ako sa správaš. Je to mnou?" spýtal sa narovinu.

"Nie," šepla som a zastavila som sa. "Ide tu o niečo iné." Rozhodla som sa ísť s pravdou na povrch. "Greyback sa naposledy ukázal, keď ma uškrabol. Odvtedy sa skrýval. Teraz však zabil jednu mukelku, a jej krvou napísal, že si ma nájde a zabije. Stalo sa to včera."

Neveriacky sa na mňa pozeral. Potom si ma k sebe pritiahol a objal. "Ja to nedovolím. Nedovolím mu ťa zabiť. Ty si jediné na čom mi teraz záleží a nedám si ťa zobrať. Je ti to jasné?"

Prikývla som, pričom sa mi tvár odierala o jeho gombíky na košeli. Následne mi zdvihol hlavu a zas ma pobozkal.

"Ale Remus, sľúb mi, že neurobíš nič neuvážené," šepla som, keď mi dal priestor na nadýchnutie. On sa zasmial a vykročili sme do Veľkej Siene.

"Vieš čo ti prišiel ten kus pergamenu dnes ráno?" očervenel, keď sme si prisadli k stolu.

"Áno."

"Tak ten som ti poslal ja."

"Ale, kedy si stihol napísať niečo tak nádherné?"

Očervenel ešte viac. "Vtedy v klubovni, keď si sedela oproti mne a čítala..."

Nestihol to dopovedať, lebo som ho umlčala bozkom.

"Ach, Remus," šepla som. "Ešte nikto mi nikdy nič také krásne nenapísal."

prepáčte za nezáživnosť tejto kapitoly, ale nemala som múzu a tak som niektoré vety vyťahovala z komentárov alebo z knihy:

"Dávajte pozor!" - Krátky druhý život Bree Tannerovej, Stephenie Meyerová, str. 100

"Bože, ja ho tak neznášam!!!" - Marika v kometároch

"Nezabíjaj ma!" - HP7, J. K. Rowlingová, str. 559; keď Severus spadol na kolená pred Dumbledorom, len je to s tou výnimkou, že tak mu vykal a ja som tu tykala

"Prečo sa o to zaujímaš?" - Mravce, Bernard Werber, str. 156

[ » na začiatok « ]