Kapitola:
Pridaná: 12.3.2011, 20:42:20
Čítaná: 759×
Hodnotenie: (počet hlasov: 7)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Záškodníci, Camille Madynsová, Lilly Evansová a i.
Stručný dej: Camille a jej romantické dobrodružstvá s...

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, romantika

Kapitola: 1 » 1. kapitola 2 » 2. kapitola 3 » 3. kapitola 4 » 4. kapitola 5 » 5. kapitola 6 » 6. kapitola 7 » 7. kapitola 8 » 8. kapitola 9 » 9. kapitola 10 » 10. kapitola 11 » 11. kapitola 12 » 12. kapitola 13 » 13. kapitola 14 » 14. kapitola 15 » 15. kapitola 16 » 16. kapitola 17 » 17. kapitola 18 » 18. kapitola 19 » 19. kapitola 20 » 20. kapitola 21 » 21. kapitola 22 » 22. kapitola Epilóg

Zrazu sa až nebezpečne blízko priblížil k mojim perám. Už som cítila aj jeho pomalý, pravidelný dych. Cítila som, ako sa mi podlamujú kolená. Jeho pery sa už otierali o moje, keď som ho najskôr ľahko a neskôr vášnivejšie pobozkala.

Cez tú nádhernú chvíľu sa mi doslova vygumovala myseľ. Nedokázala som myslieť na nič iné, len na silu tohto bozku. Vtom som si spomenula, kde som, kto som a hlavne s kým som. Ten chalan, s ktorým som sa bozkávala bol Remus. Ten Remus, ktorému som včera povedala, že ho nenávidím.

Hneď som sa od neho odtrhla a čo najrýchlejšie som vyšla z Núdzovej miestnosti, kde som ho nechala nechápavo stáť. Rozbehla som sa k učebni Transfigurácie, kde, ako som si myslela, čakala Lilly spolu s ostatnými spolužiakmi. Cestou som si v kuse vravela: "Som zbabelec. Takto od neho utiecť." No ani toto mi nepomohlo, aby som sa tam vrátila.

"Čo sa ti stalo?" spýtala sa ma Lilly vystrašene, keď ma zbadala.

Nevedela som si predstaviť ako vyzerám. Tipovala som však, že moje vlasy sú rozlietané na všetky strany a v očiach mi zjavne svietili plamienky šťastia, ktoré som nevedela potlačiť, pričom som bola zadýchaná od behu.

"Musím ti niečo povedať," odtiahla som ju od Jamesa, a neušiel mi jej nedôverný pohľad ku mne.

"Tak čo sa deje?" spýtala sa ma, keď sme boli dostočne ďaleko od ostatných.

"No..." začala som pomaly, ale nevedela som, čo jej mám vlastne povedať. "Ja... No.."

"Vykokci sa!"

"PobozkalasomRemusa," vyhŕkla som.

"Pomalšie," poprosila. "Nič som nerozumela."

"Pobozkala som Remusa."

Po chvíli, počas ktorej som sa cítila absolútne trápne, Lilly šťastne zhíkla a objala ma.

"Ja som to vedela! Ja som vedela, že sa dáte dokopy!"

"Ale my spolu nechodíme."

Nechápavo sa na mňa pozrela. "Ale veď si povedala..."

"Áno, ale iba som ho pobozkala, a potom som utiekla," zahanbila som sa.

"Utiekla?" Jemne som prikývla a ona vypukla do najväčšieho rehotu, aký som od nej počula.

"Camille Jessica Madynsová a utiecť z boja?" nechápala. Cítila som ako som očervenela.

"Poďme do triedy," snažila som sa zachrániť situáciu. Potiahla som ju.

Vydala sa za mnou a otvorila dvere na učebni.

"Pani profesorka, bola som po Cam," zaklamala Lilly.

"Samozrejme." McGonnagalová urobila jeden malý krok smerom ku nám. "Je mi ľúto, čo sa vám stalo, slečna Madynsová. Úprimnú sústrasť."

Hlavou som jej pokývla na poďakovanie a cestou na svoje miesto som prešla pohľadom celú triedu. Modlila som sa, aby tam nebol ON. Zdalo sa, že moje prosby boli vypočuté, ale keď som si sadla, zbadala som ho. Sedel oproti mne so Siriusom a celú dobu ma pozoroval. Len letmo som mu kývla hlavou, no on vyzeral byť šťastnejší, ako doteraz. Dokonca to už vyzeralo, že sa baví aj so Záškodníkmi.

McGonnagalová začala svoju prednášku o dôležitosti MLOK-ov, a tak som sa rozhodla ju počúvať. Stále so však na sebe cítila jeho pohľad.

Po hodine som sa spolu s Lilly čo najrýchlejšie vyparila z triedy. Prešli sme asi dve zákruty, keď ma zase niekto chytil za ruku. Otočila som sa a opäť to nebol nikto iný ako Remus. Ten Lilly naznačil pohľadom, aby odišla, a ona ho poslúchla. V duchu som zaskučala. Ako ma s ním mohla nechať samú, po tom, čo sa stalo ráno?

"Čo chceš Remus?" spýtala som sa po pár neúspešných pokusoch o oslobodenie mojej ruky.

"Vysvetliť to, čo bolo ráno," povedal pokojne a stále si udržiaval určitý odstup, ktorý som ja, neviem prečo, túžila prerušiť. Zadržala som sa.

"A čo chceš vysvetliť?" spýtala som sa drzo.

"To celé," a mysliac si, že to nevidím sa posunul bližšie ku mne.

Vtom som sa pozrela do jeho nádherných, hlbokých, jantárovo-hnedých očí. Zrazu ma premkla obrovská túžba prerušiť ten priestor medzi nami, prísť k nemu, prehrabnúť mu rukou jeho krásne hnedé vlasy a vášnivo ho pobozkať. Zrazu som sa však uvedomila.

´Na čo to myslíš?!´ okríkla som samú seba.

"Tak si ma pobozkal. A?" Nenútený tón som cvičila dlho, a tak nebol problém napodobiť ho. Keby len vedel aké city som chovala vnútri seba.

Nechápavo sa na mňa pozrel.

"A?" spýtal sa rozzúrene.

Pokrčila som plecami snažiac sa o to, aby mi pustil ruku. Opäť neúspešne.

Chvíľu sa mi však ešte pozeral do očí, potom sa putila a vydal sa tým smerom, ktorým predtým odišla aj Lilly.

´Čo vlastne odo mňa chcel?´ pomyslela som si a vtom mi to došlo.

"Remus, počkaj!" povedala som nahlas a on zastavil. Pootočil hlavu.

"Áno?" spýtal sa polohlasne.

Pomaly som prešla k nemu a nechala som sa ovládnuť pocitmi. Nahla som sa k nemu, prehrábla som mu rukou vlasy a jemne som ho pobozkala.

"Nenechávaj ma tu samú," šepla som do jeho pier a následne som mu pozrela do jeho šťastných a rozžiarených očí.

"Tak, a teraz ťa nemám nechať samú a ešte včera si poničom inom netúžila," zasmial sa a zobral ma za ruku. "A tých 15 galeónov. Nechaj ma ti to vyvetliť," povedal, keď pocítil, že sa odťahujem a chcem niečo povedať. "Stavili sme sa, to áno. Ale potreboval som nejakú zámienku, aby som mohol byť tam s tebou. Chcel som ti to povedať, ale ty si ma vyhnala."

Neveriacky som sa na neho pozrela a zahanbila som sa. Ako som si o ňom mohla myslieť, že je zlý?

"Prepáč," podarilo sa mi ospravedlniť. Hlavu som sklonila k zemi. On sa mi na to zasmial, zdvihol mi ju a pobozkal ma. Bolo z neho cítiť, že je šťastný. Obaja sme sa s prepletenými prstami vybrali na ďalšiu hodinu.

Vošli sme do sklenníka na Herbológiu práve vo chvíli, keď sa profesorka Tourbeová (pozn. autora: la tourbe je po francúzsky rašelina) snažila upútať pozornosť študentov a začať.

Rýchlo sme sa presunuli k Záškodníkom a Lilly. I keď sa na nás nechápavo pozerali, nemali našťastie otvorené ústa. Prvá sa spamätala Lilly.

"Ja som ti to vravela!" zvískla a opäť ma objala. Záškodníci sa začali smiať, ja som očervenela a Remus nahodil povýšenecký úsmev, pričom si ma k sebe viac pritiahol.

Celú hodinu som sa snažila dávať pozor, no pri Remusovi sa to nedalo. On bol na tom asi podobne, lebo po pol hodine mu Tourbeová vynadala, že nedáva pozor. Nakoniec povedala, že na neho nemám dobrý vplyv. Čo všetko sa dá dozvedieť od profesoriek a profesorov.

Po hodine sme sa vybrali do Veľkej Siene na obed.

"Som zvedavý, čo bude na obed," ozval sa na James tesne pred Sieňou a takmer nenápadne žmurkol na ostatných Záškodníkov.

"Cam!" zakričala na mňa Dajana, hnedovlasá a modrooká študentka z Bystrohlavu.

"Hneď za vami prídem," povedala som ostatným, pričom som Remusa zľahka pobozkala. Stále som nemohla uveriť tomu, že som ho ešte ráno nenávidela.

Oddelila som sa od skupinky a prišla som k Dajane. "No?"

"Chcela som sa spýtať či chodíš s Remusom, lebo pocelej škole sa šírila taká klebeta, že ste spolu. Chcela som zistiť, či je to pravda, ale ako vidím, tak asi je," usmiala sa na mňa. Opätovala som jej nevinný úsmev.

"Poď na obed," povedala som jej a spolu sme vošli do Veľkej Siene.

Vo Veľkej Sieni už bola väčšina školy. Ja som sa od Dajany odpojila a išla som smerom ku Chrabromilskému stolu. Nikto môj príchod nezaregistroval, a tak som toho využila. Potichu som sa prikradla za Remusa a rukami som mu zakryla oči. Ústa som si priložila k jeho uchu.

"Hádaj, kto som."

Schuti sa zasmial, položil svoje ruky na moje, stiahol ich na úroveň jeho úst a pobozkal ich. Potom sa otočil ku mne a pobozkal mňa. Odhrnula som mu vlasy, ktoré sa mu dostali pri tom prudkom pohybe do očí. Sadla som si k nemu.

Za chvíľu prišla Lilly.

"Kde si bola?" spýtala som sa jej.

"Za-za Dum-ble-dorom," zakoktala sa, pričom oči nespustila z môjho chrbta, presnejšie z ľavého pleca. Vyzerala dosť vystrašene.

"Čo sa deje?" pozrela som sa na moje plece. Hneď som ju však pochopila. Na mojom rukáve sa črtal červený, krvavý pás, ktorý znázorňoval tenkú priamku v smere mojej, starej, už dávno zabudnutej jazvy.

človek začne ďakovať za to že dneska je fašiangová zábava a som sama doma :D aspoň jedno plus :) viem že sa zas idem opakovať, ale dúfam, že sa vám bude kapitola páčiť :)

[ » na začiatok « ]