Kapitola:
Pridaná: 12.3.2011, 17:17:37
Čítaná: 536×
Hodnotenie: (počet hlasov: 3)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Lussy, Mary, Jimmy, Cam
Stručný dej: Lussy sa spamätáva z ťažkého rozchodu a s kamarátkou sa chystajú do letného tábora, kde ich očakáva veľa zábavy a pekných chlapcov. Nedokončená poviedka.

Literárna forma: próza
Žáner: romantika

Kapitola: 1 » 1 2 » 2 3 » 3 4 » 4 5 » 5 6 » 6 7 » 7 8 » 8 9 » 9 10 » 10 11 » 11 12 » 12 13 » 13 14 » 14 15 » 15 16 » 16 17 » 17 18 » 18 19 » 19 20 » 20 21 » 21 22 » 22 23 » 23

„Zdvihni to, zdvihni to!", nervózne povedala Lussy do telefónu.

„Lussy, je pol dvanástej! Čo je také dôležité?" ospalo jej odpovedala Mary.

„Mary, Mary, prepáč mi to. Prepáč mi tú moju depresívnu náladu po celý ten mesiac. Sľubujem, že začnem konečne žiť a užívať si! Že zabudnem na toho somára a užijem si leto tak, ako sa má. Ľutujem to, ako som sa správala a čudujem sa ti, že si to so mnou vydržala a prosím, odpusť mi!"

Chvíľu bolo na druhej strane ticho a Lussy počula iba svoj pravidelný tichý dych. Po chvíli sa na druhej strane ozvalo: „Lussy, aj mňa mrzí to, ako si sa správala. Ale minulosť je, ako vidím, za nami. A nebolo čo odpustiť, ja som sa na teba ani nikdy nehnevala. Takže sa teším do tábora a som rada, že sa ti konečne rozsvietilo v tej tvojej hlávke," povedala Mary ako malému dieťaťu. Niekedy vedela byť riadne divná.

„A teraz ma, prosím, už necháš spať?" Mary sa zasmiala a spolu s ňou aj Lussy.

„Okej, tak brú noc a ďakujem!"

„Pa," rozlúčila sa Mary a Lussy už počula iba pípanie.

Konečne môžem ísť s pokojom spať, pomyslela si Lussy a úsmevom na perách a príjemným pocitom na duši. A ako náhle si ľahla do postele, zaspala.

Zobudila sa až na neznámy hluk pochádzajúci z vonka. Pozrela na hodiny- 11:00! Ako som mohla tak dlho spať?, pomyslela si a hneď otvárala denníček a začala písať:

Ahoj denníček,

dlho som sa ti neozvala, čo? No ale musím sa s niekým porozprávať a toľko kreditu nemám, aby som volala, lebo ak by som začala, už by som neprestala. A nikomu sa v takýto pekný deň nechce ísť von. Asi pôjdem sama. No vidíš, to je dobrý nápad, pôjdem sama, zoberiem korčule a snáď ho znovu stretnem...Potrebujem ho vidieť! Ako sa vlastne volá? To netuším...možno William, alebo Erik alebo...Jimmy! To je to správne meno! Nemôže sa volať inak ako Jimmy. Láska plodí lásku. ??? Prečo som to napísala? Bože môj, veď mne už šibe! Takáto zmena zo dňa na deň... Včera ráno som bola v depke a ani som nežila, a teraz sa mi chce skákať a tlieskať a v hlave mám taký chaos, že jediné, čo viem je to, že sa volám Lussy Dafnerová. Viem, som divná. Ale som na to hrdá. A teším sa do tábora! Asi si vyrobím taký kalendárik a budem odškrtávať každý deň aby som vedela, koľko dní ostáva do odchodu. Presne tak, ako som to robila, keď som mala 7 rokov a mali prísť Vianoce.

Bude to mojich najkrajších 10 dní v živote! Určite to tak bude...Nájdem si tam chalana, zamilujem sa... A zabudnem na Marka. Ale čo bude s Jimmym? Uvidím ho ešte niekedy? Cítim takú beznádej... Mala by som ísť von sa trochu prevetrať, nerobí mi dobre tento uzatvorený priestor... Tak sa maj, ozvem sa ti neskôr... Páá

Lussy sa chvíľu po tom, ako odložila svoj denník do jej tajnej skrýše neprítomne prechádzala po izbe. Potom si sadla do kresla a pozorovala letnú prírodu vonku z okna. Zrazu jej slnko prudko zasvietilo do očí a ona si reflexívne zakryla tvár rukou. No keď sa znova pozrela von z okna, po chodníku kráčal niekto, kto jej bol veľmi povedomý. Sexi chalan v čiernom.....Je to on! je to Jimmy! Lussy sa bez rozmýšľania rozbehla dole schodmi a vyletela von na ulicu. Chvíľu sa nevedela od toho slnka zorientovať a potom ho po jeden a pol sekunde zbadala. Na nose mal určite dosť drahé okuliare, ktoré mu strašne sekli, biele tričko a čierne šortky. Bez toho, aby si uvedomia, čo robí za ním cez celú ulicu zakričala: „Jimmy!"

Najprv nereagoval... Ale zrazu sa otočil a ani nie z 10 metrovej diaľky sa na ňu pozrel a Lussy mala pocit, že sa na mieste roztopí. Jeho pohľad netrval ani sekundu, no Lussy sa to zdalo ako večnosť.

„Pyžamová princezná, tak dlho sa nespí! A mimochodom, svojho škrečka choď hľadať inde ja ten škrečok nie som!" zakričal na ňu posmešným ironickým hlasom a odkráčal preč s úškrnom na tvári. A Lussy tam iba tak stála a stála a nič nevidela, nič nepočula. Počula iba tie slová ktoré vyslovil svojím krásnym hlasom a ktoré sa jej dokola prehrávali v hlave. Pyžamová princezná, pyžamová princezná, pyžamová princezná...

„Lussy, čo robíš na ulici v pyžame?" začula v pozadí tých slov nejaký povedomý hlas a potom začala uvažovať, prečo sa celá myká.

„Lussy! Okamžite dovnútra!" Zakričal majiteľ známeho hlasu a ona poslušne podvedome kráčala ani nevedela kam. Ocitla sa v posteli a neprítomne hľadela do stropu, z ktorého visel jej odháňač zlých snov, ktorý jej nikdy nepomohol, ale aj tak ho tam má. Nevedela rozumne premýšľať. Bola doslova otupená. „Svojho škrečka choď hľadať inde, svojho škrečka choď hľadať inde, svojho škrečka choď hľadať inde, svojho škrečka choď hľadať inde...“

Čo to tu hrá?, pomyslela si Lussy...Nejaká povedomá zvučka...Ách, už to dohralo. Škoda. Pekná pesnička. Ale zabudla som, ako sa volá. A prečo tu vlastne ležím, nechcela som ísť von, však je vonku pekne...

A potom sa zamyslela. A ani nevedela prečo, rozplakala sa. Plakala, plakala a plakala až pokým tá zvučka nezačala hrať znova.

[ » na začiatok « ]