Kapitola:
Pridaná: 11.3.2011, 20:38:10
Čítaná: 780×
Hodnotenie: (počet hlasov: 9)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Záškodníci, Camille Madynsová, Lilly Evansová a i.
Stručný dej: Camille a jej romantické dobrodružstvá s...

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, romantika

Kapitola: 1 » 1. kapitola 2 » 2. kapitola 3 » 3. kapitola 4 » 4. kapitola 5 » 5. kapitola 6 » 6. kapitola 7 » 7. kapitola 8 » 8. kapitola 9 » 9. kapitola 10 » 10. kapitola 11 » 11. kapitola 12 » 12. kapitola 13 » 13. kapitola 14 » 14. kapitola 15 » 15. kapitola 16 » 16. kapitola 17 » 17. kapitola 18 » 18. kapitola 19 » 19. kapitola 20 » 20. kapitola 21 » 21. kapitola 22 » 22. kapitola Epilóg

Nejakým zázrakom sa pri mne objavila Lilly. "Ideš?"

Prikývla som. Zobrala som si tašku a so stiahnutým žalúdkom som vošla do klubovne.

Neboli tam. Potulovalo sa tam len pár posledných študentov z rôznych ročníkov. Vyšli sme aj z klubovne a zamierili sme do Veľkej Siene. Na chodbe sa potuloval Zloduch, ale našťastie sme ho nestretli priamo. Po celý ostatok cesty sme už stretli len párik Bifľomorčanov a jedného Bystrohlavčana. Tak a boli sme tu. Už len jedna zátačka a vojdeme do Siene. Vojdem do miestnosti, kde budem spolu s Remusom Lupinom. Žalúdok mi stiahlo ešte viac.

Bola som tam. Vošla som do Veľkej Siene, pričom som sa hneď pozrela na Chrabromilský stôl. James, Sirius a Peter sedeli pohromade, smiali sa a všetko jedlo do seba doslova hádzali. Keď nás uvideli, zakývali nám a James hodil po Lilly zamilovaný pohľad. Remus sedel o pár miest od nich. Otrávene šťuchal do párok pred ním, čo boli asi celé jeho raňajky. Vyzeral dosť skleslo. Moja nálada klesla pod bod mrazu, keď som si spomenula, že je to aj moja vina.

"Mala si dobrý napád, Lilly," šepla som a otočila som sa na päte. "Idem späť do postele. Tam mi bude najlepšie."

Chytila ma za ruku a otočila ma späť práve vo chvíli, keď som chcela odísť. "Žiadne také. Ideš so mnou. Osudu sa nevyhneš." Potiahla ma a ja som sa so sklonenou hlavou pomaly pohla. Prišli sme až k miestu, kde sedeli traja zo štyroch Záškodníkov.

"Ahojte," zamrmlala som potichu a na okraji môjho zorného poľa som zazrela ako Lilly pobozkala Jamesa a sadla si k nemu. Ja som si prisadla k Siriusovi, ale vzápätí som si musela vynadať, lebo som sedela až nebezpečne blízko Remusa.

"Čo si mu urobila? Ani s nami sa nechce rozprávať," šepol mi Sirius.

"Nechcem o tom hovoriť," dostala som zo seba.

Vtom sa opäť po celej Veľkej Sieni rozleteli sovy. Sovia pošta. Nado mnou v pár kruhoch preletela školská sova, a obálku čo držala mi pustila rovno na nohy. Bála som sa zodvihnúť ju. Posledný list, čo som dostala nebol moc príjemný. Kútikom oka som zazrela ako sa Remus na mňa so záujmom pozerá. Snažila som sa to nevnímať.

Otvorila som obálku, z ktorej vypadol kúsok pergamenu. Zobrala som ho do ruky a začala čítať.

´Zakázaná Láska je ten najväčší trest! Môžeš pri nej chvíľu stáť, ale nie dlho aby to nebolo nápadné, cítiš jej krásnu vôňu ale nemôžeš sa viac priblížiť, tá neskrotná túžba ťa doženie až k šialenstvu, ktoré bude zožierať tvoje vnútro. Preto láska bolí. Je v nej cítiť túžbu. A láska bez túžby je ako deň bez svetla. Pravá láska chodí s túžbou.

Anonym´

Zostala so nechápavo sedieť. Vôbec som netušila čo to má znamenať. Ani to písmo som nepoznala i keď možno to "m", "e" a "t". Ešte raz som si to prečítala. Snažila som sa zistiť zmysel toho celého, ale vtom mi Sirius nakukol ponad rameno.

"Čo to máš?" spýtal sa zvedavo.

"Nič, nič," očervenela som a pchala som lístok aj s obálkou do tašky.

"Cam, jedz!" vykríkla na mňa zrazu Lilly. Poslúchla som ju, lebo som nechcela aby na mňa kričala pred všetkými, a zobrala som si jednu hrianku. I keď s veľkou nechuťou, ale zahryzla som do nej. Nemala som vôbec chuť na jedlo, keďže bol nablízku Remus a navyše aj ten list. Za Remusa som sa cítila vinná, pretože sa mi podarilo rozhádať Záškodníkov. Priateľov na život a smrť. Vtom mi mysľou začali behať rôzne otázky. Udobriť sa s ním, či nie? Spýtať sa ho čo mu je, a či nie? A podobne.

Zrazu sa Remus postavil a bez toho aby čokoľvek povedal, odišiel z Veľkej Siene.

"Mala by som sa mu ísť ospravedlniť," šepla som si sama pre seba.

"Čo?" otočila sa na mňa opäť Sirius.

"Kam išiel Remus?"

"Skús siedme poschodie," žmurkol na mňa.

Jasné, Núdzová miestnosť. Kývla som mu hlavou na poďakovanie, a rozhodne som sa postavila. Sirius, James a Lilly a mňa nechápavo pozerali, pokiaľ som vychádzala z miestnosti. Dalo mi veľa námahy, kým som vyšla na siedme poschodie. Keď som tam však vyšla, akurát tam mizli dvere. Remus už bol zrejme vnútri. Začala som sa prechádzať.

"Potrebujem miesto, kam išiel Remus Lupin. Potrebujem miesto, kam išiel Remus Lupin. Potrebujem miesto, kam išiel Remus Lupin."

Predo mnou zrazu stáli tie isté dvere, ktoré predtým zmizli. Opatrne som vošla dovnútra.

"Remus?" spýtala som sa potichu do zdanlivo prázdnej knižnice.

Vtom sa Remus vynoril spoza veľkej police s knihami. Vyzeral prekvapene, akoby netušil, že takáto chvíľa niekedy nadíde.

"Čo tu robíš?" spýtal sa hrubo, i keď vyzeral byť z nejakej polky šťastný.

"Prepáč," šepla som a hlavu som sklonila k zemi. Nemohla som sa mu pozreť do očí. "Prepáč, že si kvôli mne prehral 15 galeónov."

I keď som to nevidela, cítila som, že sa na mňa neveriacky pozerá. Začula som jeho kroky smerujúce ku mne.

"Myslíš si, že som pri tebe bol len kvôli galeónom?" spýtal sa ma, pričom mi hlavu zdvihol a ja som sa pozerala do jeho hnedých očí.

"Neviem," šepla som po chvíli.

Zrazu sa až nebezpečne blízko priblížil k mojim perám. Už som cítila aj jeho pomalý, pravidelný dych. Cítila som, ako sa mi podlamujú kolená. Jeho pery sa už otierali o moje, keď som ho najskôr ľahko a neskôr vášnivejšie pobozkala.

verte či neverte, podarilo sa mi dostať na počítač a tak kapitola bude aj napriek zarachu už dnes :) táto kapitola je kratšia, ale musela som to rozdeliť :) ďakujem tým, ktorým sa moja poviedka páči a čítajú ju :)

P.S. ak tam bude veľa chýb tak prepáčte, lebo som ju sem dávala narýchlo

[ » na začiatok « ]