Kapitola:
Pridaná: 10.3.2011, 18:30:16
Čítaná: 1832×
Hodnotenie: (počet hlasov: 3)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Kinsley Claydenová, Ginny Weasleyová, Draco Malfoy
Stručný dej: Na Rokfort prichádza nová študentka. Pozor na ňu, sebavedomie má veru dosť veľké!

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Senilné klobúky 2 » Ulízané fretky 3 » Roztrhané nohy 4 » 4. kapitola 5 » Prerastené jašterice 6 » Hromobušné prskavky 7 » Severné veže 8 » Dračie praženice 9 » Skryté tajomstvá

Ahojte ľudkovia, nová kapitola je na svete :D a znovu je trochu príliš dlhá, ale to snáď nevadí. Nechcelo sa mi to deliť na dve krátke.

Príjemné čítanie, komentár poteší. :)

6. kapitola - Hromobušné prskavky

Ako čas plynul, večere na pokazených záchodoch sa stali pomerne zabehnutou rutinou. Okrádali ich ale o čas, čiže Kinsey kvôli tomu, aby stíhala domáce úlohy ktoré učitelia chrlili, poriadne nespávala. Nedostatok spánku sa u nej bohužiaľ rovnal neuveriteľným výkyvom nálad a väčším záchvatom podráždenosti ako doteraz. Ron sa do jej blízkosti nepribližoval, lebo ich vždy odniesol on ("U merlina, ja sa jej predsa nebojím Hermiona, len mám rozum!" tvrdil presvedčivo).

Umrnčaná Myrtla začala zo záchodov vždy keď mali trest utekať. Pri poslednom plnení trestu sa však ukázala a začala Kinsey nenápadne smrkať za chrbtom. Tá to po hodine vzdala a vypočula si všetko, čo Myrtlu trápilo. Keď ju Malfoy zasiahol mopom, aby sa neulievala, bola mu skoro vďačná, lebo počúvať ducha ktorý sa sťažuje na život a na to, že je mŕtvy... je dosť ironickým spôsobom otravné.

Skrátene povedané, spikol sa proti nej celý vesmír (profesorka Trelawneyová to predpovedala). V hrade sa snažila zdržiavať čo najmenej. Väčšinou sedela v okolí Zakázaného lesa a buď si robila domáce úlohy, alebo sa hrala so skupinkou ňucháčov, ktorých si Hagrid zohnal na učebné účely.

Dnešné popoludnie trávila rovnako s ňucháčmi, lenže jeden si zaumienil ujsť do lesa. Kinsey predpokladala, že zacítil alebo uvidel zlato či iný drahý kov, ktorý ostatné zvieratká nie.

"No tak, stoj!" hovorila netrpezlivým hlasom, aj keď jej zviera dávno zmizlo z dohľadu. Bohužiaľ jej akosi nezišlo na um radšej zavolať Hagrida, nech si ho ide odchytiť. Keď sa rezignovane zastavila, chalupa nebola v dohľade a siluety rokfortu cez stromy prenikali len letmo.

Kinsey sa prekvapene poškrabala vo vlasoch a rozhliadla sa, akoby naivne dúfala, že ňucháča ešte niekde uvidí. Bohužiaľ vedela, že keď sa tá malá mrška vrhla pod zem, nemala šancu ju nájsť pokiaľ sama nepríde.

Náhle však na pravej ruke pocítila jemný dotyk, ktorý viac pripomínal závan vetru. Prudko sa na tú stranu otočila, no nič na nej nevidela. Samú v lese, aj keď možno nie až tak ďaleko od hradu, ju prepadali nie až tak pozitívne myšlienky.

"Ty ho nevidíš, však?" ozval sa hlas spoza nej. Čiernovláska sa rýchlo otočila a v duchu preklínala túto hodinu. Vesmír sa spiknutie proti nej rozhodol prejavovať trvalou snahou spôsobiť jej infarkt?

O strom sa opieral vysoký čiernovlások s okrúhlimi okuliarmi.

"Potter..." povedala prekvapene a vzpriamila sa.

"Na Obrane proti čiernej mágií som bol Harry." Uškrnul sa čiernovlások a prešiel smerom ku Kinsey.

"To je jedno," zamrmlala si popod nos. "A čo či nemôžem vidieť?"

"Ich," povedal priamo a ukázal doprava na stranu, z ktorej predtým Kinsey pocítila ten zvláštny závan.

"Nerada ťa ruším ale... ukazuješ do vzduchu," povedala kyslo čiernovláska.

"Nie, stojí vedľa teba testral," uškrnul sa Harry nad tým, ako prudko dievča vypúlilo oči keď pochopilo čo práve povedal. Rýchlo sa ešte raz otočilo doprava, akoby dúfalo, že sa jej zrazu zjaví.

"Testral? Počkaj... čo by tu robil testral? Ako to že ich ty vidíš? A... čo tu robíš vlastne ty?" chŕlila jednu otázka za sebou a tekala pohladom z, pre ňu prázdneho miesta vedľa nej, naspäť na Harryho.

"Eh... Hagrid ich chová. Viem o nich iba od začiatku tohto roku," začal postupne odpovedať chlapec vedľa nej. "A odchádzal som spolu s Hermionou a Ronom od Hagrida. Videla sme ťa len tak ísť do zakázaného lesa, tak Hermiona poslala mňa... myslela si, že máš zlú náladu... a že ti ja teraz budem rozumieť najviac, či čo."

"Nemám zlú náladu. A keby aj, teba do toho naozaj nič nie je," vyštekla podráždene Kinsey, zabúdajúc na testrala, ktorý asi ešte stále stál vedľa nej. Vytáčalo ju, keď sa jej niekto snažil vyhadzovať na oči, ako sa posledné dni chová. "A prečo by som podľa Hermiony mala mať vlastne zlú náladu?"

"No.. Malfoy," povedal Harry neisto a poškrabal sa na zátylku.

"Ale prosím ťa, ten bastard mi nestojí za to aby som kvôli nemu mala zlú náladu!" odsekla Kinsey a odvrátila od Harryho pohľad.

"Pozri," skúsil to ešte raz čiernovlások. "Viem, že ma moc nemusíš ale... ja som s Malfoyom nepriateľ už asi päť rokov... rozumiem problémom s ním až príliš dobre."

"Je mi to dosť jedno," povedalo dievča zachmúrene, stále nepozerajúc na Harryho. "Malfoy mi nespôsobuje zlé nálady. Len ho neznášam, on neznáša mňa a žijeme v harmónií. Nič viac."

"No... dobre..." povedal Harry neisto, "Ale keby sa Hermiona pýtala, povedz jej, že som ti nejako strašne pomohol, dobre?" pokúsil sa o úsmev.

"Ako len chceš," Zaškerila sa Kinsey. Keď sa Harry otáčal na odchod, rozžiarili sa jej však oči a prudko ho zastavila. "Počkaj počkaj počkaj!" Povedala rýchlo.

Harry sa prekvapene otočil.

"Testrali predsa! Skoro som na ne zabudla. Povedz mi niečo o nich!" Povedala s nadšeným výrazom v tvári. Harry sa nad touto prudkou zmenou nálad zatváril zaskočene.

"No...ja o nich moc neviem," začal, pomaly voliac slová, akoby záležalo na každom jednom. "To sa skôr spýtaj Hagrida... viem akurát, že ťahajú koče do hradu."

"A ako vyzerajú?" Pokračovala Kinsey rovnako nadšeným tónom, ignorujúc, že jej toho Harry moc nepovedal a že pravdepobone už aj tak všetko vie. Chcela mať informácie z prvej ruky.

"Ako...kone?" povedal Harry neisto a striedavo sa pozeral z Kinsey na testrala. "Akurát, že majú dračiu hlavu a sú dosť vyziablí."

Čiernovláska vydala zvláštny zvuk, ktorý znel ako nadšené vzdychnutie. "Musia vyzerať úchvatne! Kde... kde presne stojí?" opýtala sa opatrne, rozhliadajúc sa po okolí.

"Tu, trochu sa už vzdialil... nie, nie, trochu viac doprava... áno, presne tam, máš ruku vedľa neho," navigoval ju Harry.

"Myslíš...že ho môžem pohladkať?" opýtala sa zasnene. Harrymu v tej chvíli pripomenula trpasličiu verziu Hagrida.

"Asi áno," povedal neisto. Síce o tých tvoroch nič nevedel a nechápal jej nadšenie (ešte k tomu keď ich ani nevidela), ale typoval, že jej by aj tak neublížili.

Čiernovláska pomaly zdvihla ruku, akoby hmatala po neviditeľnom skle. Keď ju niečo zastavilo v pohybe, nadšene sa usmiala. Rukou začala pomaly prechádzať po chrbte neviditeľného okrídleného koňa.

V tom zacítila, ako ju niečo šťuchlo po rebrá a mala čo robiť, aby prekvapene nepodskočila.

"Len do teba šťuchol hlavou," vysvetlil Harry s úškrnom.

"Oh," povedala Kinsey s úľavou a zviera ešte stále hladkala. "Je zvláštne, keď... ho nevidím. Neviem ako sa tvári, neviem ako na mňa reaguje... je to čudné..." rozmýšľala nahlas.

Harry na to nič nepovedal.

"Testrala môže vidieť, až keď si videl smrť," pokračovala Kinsey v jej myšlienkach, hladkala testrala a zamyslene hľadela pred seba. V tom pohľad otočila na Harryho. "Koho si videl umrieť?" opýtala sa na prvý pohľad necitlivo.

Harry sa bolestne nadýchol, ale aj tak odpovedal. "Cedrica Diggoriho."

Kinsey sa akoby znovu vrátila do reality. "Oh, jasné, návrat Temného pána..." povedala chladne a ruku na testralovi zastavila.

"Prečo ho voláš Temný pán?" opýtal sa Harry náhle podráždene.

Čiernovláska pokrčila ramenami. "Neviem, príde mi to úctivé. Možno je to bastard, ale aj tak bol jedným z najväčších čarodejníkov. Síce by ma kvôli môjmu pôvodu zabil, ale aj tak. Myšlienka vyhladiť muklov je z časti správna, vieš? To oni tu ničia celý svet bez mihnutia oka."

"On len nebol... on znovu je," povedal Harry chladne. "Nechápem, ako niečo také môžeš povedať. Ako si to vôbec môžeš myslieť. Aj tvoja rodina sú mukli. To je akoby si chcela nech zabije aj ich."

Čiernovláska potlačila chuť prevrátiť očami. "Jasné, no... príjemne som si s tebou pokecala, idem radšej znovu skontrolovať Hagridových ňucháčov," povedala a otočila sa na odchod.

"Ty mi neveríš, však?" ozval sa Harryho chladný tón spoza jej chrbta. "Myslíš si, že som sa zbláznil, ako to píšu v Dennom prorokovi."

Kinsey si povzdychla a rezignovane sa otočila znovu naspäť. Z tejto debaty sa asi nevykrúti. "Pozri, nie je to tak, že by som ti neverila len... no... dobre, neverím ti. Nie je tu dostatok dôkazov, len tvoje slovo a... oh, nepozeraj sa tak na mňa, krivíš tvár ako tie Malfoyove gorily... časom sa aj tak ukáže, či si hovoril pravdu alebo nie. Ak ťa to poteší, s prístupom ministerstva nesúhlasím."

Harry sa na ňu ešte stále mračil. Krátko sa nadýchol, ako sa snažil upokojiť. "Lenže potom už bude neskoro," precedil pomedzi stisnuté zuby. "A ty to dobre vieš."

Kinsey sa po tejto poznámke otočila a už bez slova vykráčala z lesa, nechávajúc Harryho za sebou. Nevedela, čo mu na to povedať a nechcela si priznávať, že by ju niekto mohol zahnať do úzkych. Ten pevný pohľad, ktorý na ňu upieral a to presvedčenie, ktoré z neho sálalo...

Zo zakázaného lesa vychádzala s myšlienkou, že Potter možno nie je až tak veľký klamár a jeho prítomnosť možno nemusí byť až tak veľmi na obtiaž.

Do hradu prišla akurát na večeru. Zamierila rovno do veľkej siene. Keď prišla, večera už bola v plnom prúde. Namrzene sa vtisla medzi Ginny a nejakú jej spolužiačku, ktorá prekvapene zažmurkala.

"Ešte stále máš zlú náladu?" opýtala sa Ginny trochu znepokojeným tónom namiesto pozdravu.

"Ja nemám zlú náladu!" podráždene vyštekla Kinsey, ako si nakladala zemiakovú kašu. "Prečo sa ma na to každý pýta? Som perfektne v poriadku a žiadna fretka mi nespôsobuje depky!"

"Jasné, jasné," povedala Ginny urýchlene. "Ale ber to pozitívne, o chvíľu ti už trest končí. Už len týždeň!"

Čiernovláska podráždene zaprskala až Ginnyina kamarátka nadskočila a vrhla na svoju ryšavú spolužiačku zdesený pohľad. Ginny prevrátila očami.

"Týmito náladami už všetkých desíš," povedala mrzuto a prebodla Kinsey pohľadom. "Fred a George vravia, že si ako mamka keď sa nahneváš... a to kompliment nie je. Mala by si s tým niečo robiť, v pohode aj spláchni Malfoyovi hlavu do záchodu ak to pomôže."

"Ja nemám zlú náladu!" vyštekla Kinsey a podráždene buchla vidličkou po zemiakovej kaši, až sa rozprskla po stole. "Som úplne perfektne v poriadku, u Merlina! Ale ver mi, že nič by som nevidela radšej ako Malfoyovu hlavu v záchode."

Ginny si len sťažka vzdychla. "Ako myslíš."

O šiestej večer Kinsey zmučene stála pred záchodmi. Zloduch už poletoval po okolí a vyspevoval si hanlivé pesničky, aby mohol začať provokovať aj Malfoya. Čiernovláska sa snažila tváriť, že ho nepočuje a opierala sa o kamennú stenu.

Po chvíli čakania prišiel aj blonďavý Slizolinčan. Kinsey mu nevenovala ani pohľad a ďalej prebodávala pohľadom bod na stene pred ňou.

"Aha kto prišiel!" nadšene vyhŕkol Zloduch, vyletel z brnenia v ktorom sa skrýval, až to zarinčalo a začal spievať ešte hlasnejšie. Študenti, ktorí prechádzali okolo, sa len uškŕňali.

"Na záchodoch spolu,

pôvod nemá rolu,

všetci hovoria, že je to nenávisť,

Zloduch však dokáže, pravdu odhaliť!" tónil si, ako lietal ležiac na bruchu ponad nich.

Kinsey zhlboka dýchala a v duchu počítala sekundy. Nemyslela si, že sa to niekedy stane, ale dúfala, že Filtcha uvidí čo najskôr.

"Zaľúbene hrkútajú,

teraz na mňa nervy majú,

lebo Zloduch vie,

čo je pravda a čo nie!"

Po tom, ako dospieval - a skupinka Bystrohlavčanov, čo prechádzala okolo dostala záchvat smiechu - Malfoy nahnevane zdvihol prútik proti Zloduchovi. Ten však s kvílivým smiechom upelášil preč skôr, ako stihol Slizolinčan konať.

Keď prišiel Filtch a podráždene ich hnal dovnútra, Kinsey skoro radosťou skučala.

Pani Norrisová mňaukla ich smerom, keď sa jej pán ako vždy postavil k dverám na stráž. Čiernovláska po nej hodila smutný pohľad, na čo mačka ten svoj len pohŕdavo odvrátila. Bola asi jediné zviera ktoré ju za tento školský rok nemalo rado. No niečo jej hovorilo, že táto mačka nemá rada nikoho okrem školníka.

Mop a vedro stáli na ich už zvyčajnom mieste. Na potešenie oboch, Kinsey aj Malfoya, si Myrtla čiernovláskino podráždené syčanie aj milé dohováranie vzala z časti k srdcu, a tak pri jej dramatických útekoch do potrubia bola viac opatrná. Samozrejme, ako náhle im skončí trest, znovu môže začať robiť bodrel aký len chce, no nech sa zatiaľ ovláda.

"Ahoj Kinsey, Draco," ozval sa usmrkaný hlas a z jednej kabínky vykukla smutná hlava s okuliarmi. "Už som vás čakala."

Malfoy na ňu hodil nahnevaný pohľad a radšej sa s vytrvalým šomraním, že musí pracovať špinavo ako muklovská zberba, pustil do práce. Odkedy trest dostali, ani raz sa nedotkol mopu bez toho, aby predtým zhnusene nenadával.

"Ahoj Myrtla," pozdravila ju Kinsey a pokúsila sa na tvári vykúzliť úsmev. Nemala na ňu náladu no za ten týždeň sa naučila, že si pri nej musí dávať pozor na jazyk. Štipľavé (alebo príliš úprimné, ako ich čiernovláska nazývala) poznámky ju akurát tak rozplakali a počúvať to, jej spôsobovalo neuveriteľnú migrénu.

"Počula som vás prísť," povedala ako urobila salto vo vzduchu. "Teda, počula som Zloducha, tak mi došlo, že ste prišli..." zachichotala sa. "Bolo mi tu bez vás smutno."

"Tak si zvykaj, o šesť dní budeš znovu sama," vyštekol na ňu Malfoy a zoširoka sa uškrnul. Myrtla naňho vrhla ublížený pohľad a zakvílila.

"Ale ty ma budeš chodiť navštevovať, však, Kinsey?" Opýtala sa s nádejou v hlase čiernovlásky.

"Eh... jasné..." odpovedala jej Kinsey s jemne nadvihnutým obočím, ktoré jej však skrývala sklonená hlava a ofina.

Myrtla uveličene zakňučala a sadla si na vrch kabínky, odkiaľ bez slova sledovala dvoch mladých čarodejníkov, ktorý pred ňou upratovali. Vzájomnú prítomnosť však vrelo ignorovali.

Keď Kinsey žmýkala mop do kýbla vedľa nej, ozval sa z chodby hlasný rachot. Hlava sa jej prudko vystrela smerom k dverám, rovnako ako Dracova. Filtch prekvapením nadskočil a šomrajúc zamieril na chodbu, smerom za zvukom.

"To vyzerá na hromobušné prskalky od Wesleyovcov... minimálne celú škatuľu..." povedala zamyslene sama pre seba a chcela pokračovať vo vytieraní, keď zbadala, že Draco odhodil mop na zem.

"Kam si myslíš, že ideš?" opýtala sa ho podráždene a dramaticky buchla mopom v jej rukách o zem.

"To ťa nemusí zaujímať, Claydenová," zavrčal, keď stál pri dverách. "Ale v takej smradľavej prítomnosti odmietam tráviť aj len minútu. A hovorím o tebe, nie o záchodoch," dodal a otočil sa, aby mala Kinsey výhľad na jeho Malfoyovský úškrn.

Čiernovláska prevrátila očami. "Ak ťa chytí Filtch, si nahraný. Čiže do toho, tá predstava sa mi páči."

"Pochybujem, že sa vráti skôr ako do dvoch hodín, teraz bude po celom hrade zháňať tých dvoch muklomilov," povedal znudeným tónom a znovu vykročil smerom preč zo záchodov.

Kinsey musela voľky-nevoľky priznať, že mal pravdu. Toto bola úžasná príležitosť, ako sa z trestu vyvliecť. Až sa za seba hanbila, že jej to nenapadlo prvej. Žeby ma už kazili tou ich Chrabromilskou čestnosťou? Prebleslo jej v hlave.

Nasledovala Malfoyov príklad a mop odhodila na zem.

"Nebonzni nás, dobre?" povedala a s nádejou v hlave sa otočila k Myrtle. Tá smutne pokývala hlavou a nešťastná z toho, že jej spoločnosť odchádza skôr, elegantne vplávala do záchodu.

"Nehovor, že si až tak sprostý a pôjdeš po preplnenej chodbe," zvolala ma blondiaka, ktorý bol pár metrov pred ňou. "Myslel si na McGonagallovú a Snapea? Tvoja čistá krv ti asi nahradila aj mozog."

Ten sa v zastavil a obzrel sa na čiernovlásku, ktorá ho pomalým krokom dobehla.

"Za rohom je socha Ludwiga Pokorného bojujúceho s nafúknutým trollom. Je tam chodba ktorá vedie smerom do žalárov, ale napája sa aj na tú, čo je za obrazom kde čarodejnica presádza hryzúce narcisy - tá vedie pre mňa na siedme," povedala, keď ho míňala.

"Nepotrebujem pomoc od špinavých humusákov!" vyštekol podráždene a pre zmenu predbehol on ju.

"Nerobím to kvôli tebe," predbehla ho znovu Kinsey, keď zabáčali za roh. "ak ťa chytí niektorí z učiteľov, je mi jasné, že ma bonzneš tiež."

Rýchlo zatiahla za kyjak trolla s neprirodzene zväčšenou hlavou a vošla do chodbičky, ktorá sa otvorila na jeho chrbte.

"Tak ideš alebo nie?" opýtala sa, keď sa pritisla k stene chodby, aby sa ta zmestil aj Slizolinčan.

Dracovi tvár zase raz skrivila tá znechutená grimasa, ale prešiel dovnútra. Keď prechádzal okolo Kinsey, znechutene si popod nos odfrkol. Tá potláčala chute ho potknúť alebo mu spôsobiť nejaké ľahšie zranenia. Jeho pohŕdavý prístup ju vytáčal ako nič na svete.

"Odkiaľ tu o tom vôbec vieš?" opýtal sa Slizolinčan po chvíle chôdzi.

"Oh, mám svoje zdroje," povedala s úškrnom Kinsey. V živote si nemyslela, že bude taká vďačná za to, že spoznala Freda a Georga.

Malfoy to zjavne považoval za uspokojivú odpoveď, lebo ďalej sa tejto téme nevenoval. Namiesto toho nasadil svoj klasický podpichovačný tón.

"Určite máš túto chodbičku rada, však, Claydenová? Malá, špinavá... musí ti pripomínať domov."

Kinsey prevrátila očami. Blondiakov názor, že muklovské obydlie sa bez výnimky rovná skládke ju fascinoval.

"Áno, presne si to vystihol, z tohto smradu čo tu je mám krásne familiárny pocit. U nás doma mi potkany dávali dobrú noc," prihrala mu sarkastický tónom. Zrýchlila krok a prepchala sa popri stene pred Malfoya. Síce mala zlý pocit z toho, že mala vystavený jej nechránený chrbát pred jeho tvárou, ale potrebovali si pri ňom dokazovať, že prevláda nad situáciou.

"O tom pochybujem," opáčil jej mladík, ešte stále tým provokatívnym tónom. "určite od vás radšej ušli aj tie."

Kinsey zavrčala. "Tá tvoja hra na pyšného synčeka čistej krvi je už okázalá. Stále si len špina, čistokrvná, ale špina," hovorila nahnevaným tónom, ako kráčali dole chodbou. Síce sa snažila nenechať sa vyprovokovať, ale odmietala Slizolinčanovi dovoliť povyšovať sa nad ňu. "Pamätáš, čo som ti hovorila? O tej plesni v kotlíku? Tak si to prehraj v hlave, nemám náladu to opakovať."

"Závidíš mi, že mám na rozdiel od teba pôvod, čo?"

"Nie, a vieš prečo?" položila rečnícku otázku Chrabromilčanka, zastala a prudko sa otočila, čiže do nej Malfoy skoro vrazil. Znovu sa jej na tvári rozhostil široký úškľabok a nasadila medovo sladký tón. "Lebo moja hrdosť si nezakladá na rode alebo mene. Som si vedomá toho, aká som ja."

Malfoy nahnevane skrivil tvár.

"Netvár sa hrdo len preto, že tvoje zázemie ti nemôže závidieť ani..."

"...tchor," skočila mu do reči. "Ja viem, ja viem, teraz ak ma ospravedlníš, mám pred sebou plnohodnotnejší večer. Premáhanie chuti ti premeniť hlavu na melón ma už prestalo baviť," povedala teatrálne a lakťom buchla do steny vedľa nej. Na mieste kde bola kamenná stena sa otvoril priechod do ďalšej chodbičky, o niečo menšej ako tá, v ktorej sa nachádzali.

Aspoň niečo skončilo dnešný večer pozitívne, prebleslo jej mysľou. Ani jeden z nás nevytiahol prútik.

[ » na začiatok « ]