Kapitola:
Pridaná: 6.3.2011, 14:33:53
Čítaná: 772×
Hodnotenie: (počet hlasov: 12)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Záškodníci, Camille Madynsová, Lilly Evansová a i.
Stručný dej: Camille a jej romantické dobrodružstvá s...

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, romantika

Kapitola: 1 » 1. kapitola 2 » 2. kapitola 3 » 3. kapitola 4 » 4. kapitola 5 » 5. kapitola 6 » 6. kapitola 7 » 7. kapitola 8 » 8. kapitola 9 » 9. kapitola 10 » 10. kapitola 11 » 11. kapitola 12 » 12. kapitola 13 » 13. kapitola 14 » 14. kapitola 15 » 15. kapitola 16 » 16. kapitola 17 » 17. kapitola 18 » 18. kapitola 19 » 19. kapitola 20 » 20. kapitola 21 » 21. kapitola 22 » 22. kapitola Epilóg

„Lilly Evansová!“ skríkla som a zbehla do spoločenskej miestnosti, kde som uvidela Lilly sedieť v jednom kresle, a aj keď sa pozerala do knihy, vedela som, že sa neučila. Až príliš sa usmievala. Hneď som k nej priskočila a schytila som ju za plecia.

„Kde je môj denník?“ pomaly som jej hláskovala.

„Prečo by som to mala vedieť?“ jemne sa spýtala potláčajúc smiech. Neušiel mi však pritom pohľad na Jamesa, Siriusa, Remusa a Petra, alias Záškodníkov, ktorý sa skláňali nad malou knižkou v zelenom obale. Najskôr som sa k nim rozbehla, no potom som zmiernila krok. Usmiala som sa. Spomenula som si, že môj denníky je zakliaty tak, aby sa doň dostal len jeho autor.

S ľahkosťou som sa oprela o Remusove kreslo.

„Nemáte len tak náhodou niečo moje?“ spýtala som sa akoby náhodou.

Všetci sa na mňa pozreli a jednohlasne povedali: „Nie.“ i keď vedeli, že mám na mysli môj denník, ktorý ležal rovno medzi nimi.

Zohla som sa cez Remusa a natiahla som sa po denníček. Vtom ma ten hnedovlasý chalan chytil za ruky.

„Otvor nám ho,“ šepol a pozrel na mňa jantárovými očami.

„Toto na mňa nezaberá,“ zasmiala som sa, vyslobodila si ruky a zobrala som si zelenú knižku. Hneď na to som sa otočila na päte a odišla som k Lilly.

„Tak za toto mi ešte zaplatíš,“ šepla som jej, ale posadila som sa do kresla oproti nej. „Čo čítaš?“ spýtala som sa jej po chvíli, keďže som ju chcela odpútať od toho, že sa k nám blížil James. To bude skvelá pomstva a bude aj sladká.

„Evansová,“ povedal jej, pričom jeho hlas pripomínal roztopený med. Povedal to práve vtedy, keď mi chcela odpovedať. Namiesto toho sa zhrozila a dobre, že nevyskočila zo sedadla. Hneď sa však uvedomila a otočila sa k nemu s takou nenávisťou v očiach, že by sa aj Voldemort zľakol. No, James nie. Namiesto toho zopakoval. „Evansová, vieš, že sa blíži výlet do Rokvillu. Poď tam so mnou.“

„Potter,“ zasyčala. „Nevravím ti to ani prvý, a ako ťa poznám, ani posledný krát. Nie. Do žiadneho Rokvillu s tebou nepôjdem.“

„Ale no tak, Evansová.“

Na to sa už Lilly postavila a odišla do izby. James sa na mňa nechápavo pozrel.

„Čo robím zle?“ spýtal sa ma a sadol si do kresla v ktorom sedela predtým Lilly.

„Mám pre teba nárh,“ povedala som a to už pri nás stáli aj ostatný Záškodníci. „Možno to pre teba bude ťažké ale skús ju ignorovať.“ Nechápavo sa na mňa pozrel. „Mám taký divný pocit, že sa jej tiež páčiš ale ako by to bolo keby ti po piatich rokov prijala výzvu. Ignoruj ju, ale budeš musieť byť vytrvalý. Nebude to len tak z ničoho nič. Počkaj. Uvidíš. Sama za tebou príde a spýta sa ťa na rande.“

Na to sa už ozval Sirius. „Paroháč, to znie rozumne,“ pobúchal Jamesa po pleci. „Som nevedel, že máš také dobré nápady Cam,“ usmial sa na mňa.

„Tak ja už za ňou pôjdem,“ postavila som sa, a chcela som odísť, keď vtom ma Remus opäť chytil za ruku.

„Môžme si to nechať?“ spýtal sa podotýkajúc na môj denník, ktorý bol zas v jeho rukách. Vytrhla som mu ho, neovládla som sa, a vyplazila som mu jazyk. Zasmiali sa, ale to som už bola na schodoch.

Keď som prišla do izby Lilly sa na mňa len neveriacky pozrela.

„Kde si bola? A prečo si ma nevarovala pred Jamesom?“ spýtala sa nahnevane.

Pokrčila som ramenami a sadla som na posteľ. Denník som si poctivo položila do kufra.

______________________________

O DVA TÝŽDNE

„Tak a teraz vás zadelím do skupiniek v ktorých si vyskúšate Expeliarmus,“ rozdeloval nás profesor Samleon na Obrane proti čiernej mágii. „Sirius Black a Loren Loenová. Erik Cole a Nycol Reedová. James Potter a Lilly Evansová. Craig Auguste a Nattyen Gillborová. Camille Madynsová a Remus Lupin. Lucile Blovodová a Peter Petigrew. Emma Thompsonová a Dustin Stolte. Môžete začať.“

Spolu s Remusom sme sa postavili mierne do kúta.

„Dámy majú prednosť?“ viac-menej sa spýtal.

Usmiala som sa.

„Expeliarmus!“ zakričala som ale on sa nedal.

„Protego!“

„Hej!“ vykríkla som. „Ty podvádzaš!“

Zatváril sa absolútne nevinne. „Nikto nepovedal, že nemôžem odrážať zaklínadlá.“

„Ty si si o to koledoval,“ šepla som si potichu a úplnym šepotom, keď sa pozrel na Jamesa a Lilly, som na neho vyslala štekliace zaklínadlo. O chvíľu na to sa už váľal po zemi a nemohol popadnúť dych. „Vravel si niečo?“ spýtala som sa, keď som si k nemu kľakla.

„Žiadne štekliace zaklínadlá a ani iné, ktoré by sa netýkali Exeliarmusu alebo obrany proti nemu!“ zvolal Samleon. „Slečna Madynsová, prosím vás. Stiahnite z pána Lupina to kúzlo.“

Zašepkala som protikúzlo, ale neprestala som sa usmievať. Stále som nad ním čupela, a on sa nemal k tomu, že by sa mal postaviť. Len tak tam ležal a pozeral na mňa.

Až v tej chvíli som si uvedomila, že celá trieda sa na nás pozerá. S miernym začervenaným som sa postavila. Hneď na to ma následoval.

Do konca hodiny sme sa len na seba pozerali. Ani jeden z nás sa už neopovážil zaútočiť na druhého. Našťastie si nás profesor nevšimol. Zarovno so zvonením som prešla k Lilly a vyšli sme z triedy. Ako sme vyšli, tak ma to červenovlasé dievča zatiahlo do nepoužívanej triedy.

„Cam, niečo sa stalo.“ Nechápavo som sa pozrela na ňu, keďže to povedala dosť zmäteným hlasom. „Potter bol so mnou celú hodinu vo dvojici, a pritom sa na mňa skoro vôbec nepozrel. A už vôbec ma nepozval na rande.“

„A tebe to vadí lebo...?“ hádala som i keď vnútri som bola rada. Mala som pravdu, že sa jej páči James.

„Nevadí mi to!“ povedala hlasnejšie ako bolo nutné. Potom sa ovládla. „Ja len... Že je to zvláštne. Päť rokov ma stále niekde pozýval a zrazu nič. Posledné dva týždne ma ignoruje.“

„Inak povedané. Páči sa ti.“

„Nie!“ chcela zapierať, ale potom sa v nej niečo zlomilo. „Vlastne ja neviem,“ šepla.

„Ha! Ja som to vedela!“ povedala som jej veselo.

„Nesmej sa mi,“ šepla skoro vystrašene.

„Tak choď ty za ním,“ poradila som jej.

„To nemôžem. Pomyslí si, že za ním doliezam,“ povedala a ďalších päť minút mi vysvetľovala, prečo za ním nemôže ísť, keď vtom vyskočila. „Musíme ísť na hodinu!“ zvolala, keď si uvedomila, že tu už sedíme vyše trištvrtinu prestávky.

Akurát so zvonením sme vošli do žalárov a sadli sme si do poslednej lavice, rovno pri Záškodníkoch. Ja som im kývla hlavou, ale Lilly len zazerala na Jamesa. Keď si to všimol Sirius, tak na mňa nechápavo pozrel, ale keď videl môj pohľad, všetko mu došlo a pošepkal niečo Jamesovi, čo skoro vyznelo ako: "Evansová na teba zazerá."

Nezaujatosť v Jamesových očiach na chvílu vystriedalo šibalstvo.

Keď som sa pozrela na Remusa, tak on sa na mňa zas usmieval.

„Čo je?“ naznačila som mu ústami, keďže Slughorn už začal prednášku o jedoch.

Neodpovedal, ale namiesto toho len pokrčil plecami, pričom sa neprestal usmievať. Ja som sa otočila na profesora, ale stále som cítila ako na mňa hľadí.

Po desiatich minútach som to už nevydržala, a načarbala som mu na kus pergamenu odkaz: ´Vážne Remus. Čo ti je?´

Obyčajným Wingardium Leviosom som to zaniesla k Removi. On sa pozrel kto mu to poslal a keď zistil, že ja tak to rýchlo rozbalil. Rýchlo načmáral odpoveď a poslal mi to späť. ´Nič. Len rozmýšľam ako by nám dopadol súboj, keby si hrala fér.´

´Ja som hrala fér!!!´ odpísala som mu hneď.

Uškrnul sa a pohotovo odpísal: ´Nehrala.´

„Slečna Madynsová?“ spýtal sa ma Slughorn.

„Áno, pán profesor?“

„Aká je odpoveď na moju otázku?“

„Na akú, pán profesor?“

„Na tú, čo som povedal pred chvíľou,“ vravel stále pokojne.

„A tá znelo ako?“ spýtala som sa ho zmätene. Slizolinčania, Záškodníci a aj niektorý iný sa začali potichu smiať.

„Slečna Evansová?“ predal moju otázku Lilly.

„Koreň z mandragory,“ povedala polohlasne. Bolo na nej vidno, že ju niečo trápi. Ja som vedela, že ju trápi James. Milovala ho, a on ju na moje odporúčanie ignorovala. Niekedy bolo zvláštne pomáhať inej strane ako tej Lillinej. Väčšinou som tiež bola proti Jamesovi.

„Tak ja teda za ním pôjdem,“ povedala mi Lilly, keď sme vychádzali zo žalárov. „Ale budeš musieť zabaviť ostatných chalanov. Prosím,“ hodila psie oči.

„Dobre,“ usmiala som sa. Začala som počítať. „S Remusom sa aj tak musím porozprávať a nemyslím si, že by si mala so Siriusom a Petrom problém,“ podotýkajúc na fakt, že tí dvaja sa vybrali úplne inou chodbou ako ostatok triedy. James s Remusom však kráčali popred nás. Usmiala som sa na Lilly a pobrala som sa za Remom.

„Remus? Môžeš na chvíľu?“ spýtala som sa ho, keď som videla, že sa Lilly pohybuje pomaly k nám.

„Samozrejme,“ povedal a odišli sme od ostatných. Vlastne sme tam teraz boli jediný.

„Čo si chcela?“ spýtal sa ma jemne.

„Lilly sa potrebovala pozhovárať s Jamesom osamote,“ povedala som s úsmevom.

Remus vyzeral byť chvíľu mimo, ale potom sa vrátil k starej dobrej téme. „Nehrala si fér.“

Po celkom krátkej chvíli, čo sme strávili zazeraním na seba, sa zpoza rohu vynorili James a Lilly. Až vtedy som si uvedomila, ako blízko pri sebe stojíme.

P.S. Toto je moja prvá poviedka čo sem pridávam a tak dúfam, že sa Vám aspoň trochu bude páči :) ocenila by som nejaké komentáre. Mám už načrtnutú aj ďalšiu kapitolu keby niečo. Musím poďakovať Lilly Heathcliff ktorá mi svojim povzbudením dodala odvahu to napísať a Anťovi, že mi dodal odvahu to uverejniť. Ešte raz ďakujem.

[ » na začiatok « ]