Kapitola:
Pridaná: 28.2.2011, 05:36:41
Čítaná: 1138×
Hodnotenie: (počet hlasov: 5)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Kinsley Claydenová, Ginny Weasleyová, Draco Malfoy
Stručný dej: Na Rokfort prichádza nová študentka. Pozor na ňu, sebavedomie má veru dosť veľké!

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Senilné klobúky 2 » Ulízané fretky 3 » Roztrhané nohy 4 » 4. kapitola 5 » Prerastené jašterice 6 » Hromobušné prskavky 7 » Severné veže 8 » Dračie praženice 9 » Skryté tajomstvá

Pekné ráno želám :)

Upozorňujem, že som sa pri tejto kapitole nechala trochu uniesť a je príliš dlhá :D

3. kapitola - Rotrhané nohy

Profesor Binns lenivo levitoval pred tabuľou a pokračoval vo svojom nekonečnom výklade. Žiaci sa buď ohadzovali hnojovými bombami, spali, alebo hrali piškôrky. Minulú hodinu prekvapivo zistili, že rachotiacu sedmu si profesor všimne, tak ju z repertoáru vylúčili. Pár, možno traja jedinci, si robili poznámky. Dejiny mágie mali s Bifľomorom, s ktorým väčšina Chrabromilu vychádzala bez problémov.

Kinsey patrila k tým pár, ktorý sa pokúšali písať si poznámky. Keď jej však popri uchu preletela asi tretia hnojová bomba, nahnevane buchla brkom po pergamene a otočila sa smerom, z ktorého predpokladala, že skoro tesná rana prišla. Nahnevaným pohľadom prebodla náhodného bifľomorčana, ktorého meno nepovažovala za potrebné si zapamätať a ústami naznačila neslušné slovo. Ten iba prevrátil očami, čím si medzi ne vyslúžil zhužvaný pergamen.

"Toto je určite zaujímavejšie ako zákon o vývoze čarovných pomôcok v dejnách," ozval sa zozadu hlas, keď zacítila smrad ktorý prezrádzal, že hnojová bomba zasiahla svoj ciel. Ešte, že duchovia nemajú čuch.

"VŠETKO je zaujímavejšie ako to," odpovedal mu znudený hlas číslo dva.

Kinsey prevrátila očami. Keď sa človek povzniesol na nudnosť, s ktorou profesor Binns všetko prezentoval, dejiny mágie boli úžasný predmet.

------

Aj napriek tomu, že väčšina predmetov Kinsey nerobila problém, teda, snažila sa samú seba presvedčiť, že jej nerobia problém, Obrana proti čiernej mágií sa stala jej nočnou morou. Pochybovala, že na pozemky školy už vkročil niekto, kto bol v dueloch horší ako ona. Bolo to proti všetkým zásadám vesmíru a aj profesorke Trelawneyovej by to vypálilo vnútorné oko. Čo ale bolo pomaly horšie ako Kinseyine schopnosti v tomto predmete, bola skutočnosť, že ho mali spoločne so Slizolinom. Zo všetkých predmetov, na ktorých mohli byť s nimi, ich dajú práve na tento! Šťastie bolo, že učil profesor Lupin, ktorý bol síce nestranný ale vyzeralo to, že s Potterom a jeho kamarátmi vychádzal lepšie ako s ostatnými študentmi. Taktiež musela uznať, že Harry bol v obrane naozaj talent. V týchto chvíľach mala tiky začať s ním vychádzať dobre tiež, ak by to znamenalo aspoň akú-takú výhodu v tomto bezútešnom predmete. Nenápadné záchvaty milosti a dobrej nálady smerované voči nemu na hodinách začali byť jemne nápadné.

Na tejto hodine sa Lupin snažil zdokonaliť ich obranné kúzla, od klasického Protego až po Confundo, ktoré nepriateľa zmätie. A práve v obranných kúzlach bola Kinsey ešte horšia ako v útočných.

"Drž sa od nej ďalej Harry, som si istý, že z teba chce len vymámiť pomoc a potom ti do čaju naleje výťažok z upínavca jedovatého! Alebo z teba vysaje život, prípadne krv! Alebo dušu!" syčal Ron vedľa Harryho, kým sa ten snažil Kinsey márne vysvetliť princíp účinnosti tohto zaklínadla.

"Ó áno, vieš, môj strýko je v skutočnosti upír," vyprskla čiernovláska nahnevane, keďže bola už dostatočne podráždená z toho, že jej niečo nešlo.

"Vidíš, ja som ti to hovoril!" vypískol Ron s desom v očiach. "Naozaj?"

"Hahaha. Nie," odsekla Kinsey a nahnevane šibla prútikom, na čo Harry tesne stihol uhnúť pred šarlátovými iskrami, ktoré jej z neho nebezpečne vystrelili.

"Ona mala byť v Slizoline hovorím ti, v Slizoline! Tu nemá čo robiť!" zaúpel Ron a potom bol naplno zasiahnutým Hermioniným extrémne silným expeliarmom. Harry ho odignoroval a pretrel si prstami spánky.

"Pozri, nie je to nič ťažké..."

pokračoval v snahe vysvetliť Kinsey aspoň princípy. "Nesmieš pôsobiť tak ofenzívne, učíme sa obranu... Je dôležitý aj postoj a spôsob ako mávneš prútikom, NIE, TAKTO NIE, chceš ich zastaviť, nie im vypichnúť oči!"

"Núdzové situácie vyžadujú núdzové riešenia...a podľa toho proti komu by som stála..." zahundralo dievča a nenápadne hodilo okom po mladom Malfoyovi ktorý práve vysielal kliatbu na jeho partnera.

V tej chvíli prechádzal okolo profesor Lupin, ktorý kontroloval ako sa jeho študentom darí. Keď uvidel Harryho zmučený výraz s výrazom vyjadrujúcim jeho úprimnú sústrasť podišiel bližšie.

"Darí sa vám?" opýtal sa súcitne.

Harry sa pozrel na Kinsey ktorá stála s nahnevane zloženými rukami na prsiach a prebodávala pohľadom neviditeľný bod na stene a potom znovu na profesora Lupina.

"Aspoň už od zlosti nepremieňa učebnice na kanáriky..." odšepkal mu Harry zmorene.

Profesor chápavo prikývol. "Si lepší učiteľ ako si myslíš Harry, neboj sa, ty to zvládneš. A nezabúdaj na body ktoré za to môžeš získať," povedal a pri poslednej vete sa usmial. Čiernovlasý chlapec s jazvou sťažka vzdychol a usmial sa. S Lupinom sa dohodli na špeciálnych bodoch pre fakultu za to, že sa mu podarí dievča naučiť prežiť v duely aspoň 3 minúty.

Kinsey ešte stále nahnevane hypnotizovala stenu, keď ju vyrušil šplúchavý zvuk a následný hluk, čo sa ozval po hlasnom 'protego'. Čiernovláska s nádejou rýchlo otočila hlavu a pozrela na Malfoya, ktorý teraz ležal na druhom konci miestnosti a nechápavo žmurkal. Vyzeralo to, že tu bolo viac ľudí, ktorý mali problémy s odrážaním kliatieb. So spokojným výrazom v tvári si prehliadla blondiaka, ktorý sa snažil čo najdôstojnejšie postaviť.

"Bravo Zabini, to bolo úžasné obranné kúzlo! Desať bodov pre Slizolin!" ozval sa nadšený hlas profesora Lupina a Kinsey ovisol úsmev.

Čiže to nebolo Protego na úrovni červoplaza, ktoré patrilo Malfoyovi, to sa len dákemu slizolinčanovi zadarilo. Pokúsila sa však svoj náhly pokles nálady nedať najavo a stále sa na tú ulízanú fretku posmešne usmievala. Ten jej pohľad zachytil a len sa zaškeril.

Nevraživosť medzi nimi rástla každou hodinou, ktorú boli nútený stráviť spolu v jednej a tej istej miestnosti. Síce sľub ktorý dala Baxter o premieňaní jeho nosa na zeleninu, prípadne kuchynský riad, stále dodržiavala, no tiky prisypať mu niečo do kotlíka na elixíroch prípadne do tekvicového džúsu na raňajkách boli priamo úmerné Malfoyovím pokusom ju zhodiť a dávať jej pocítiť, že je humusácka špina.

Vďaka Ginny, Baxter a občas iným chrabromilčanom, už o jej vojnovom stave v ktorom s ním prebývala, vedel celý ročník. Keďže Kinsey aj Malfoy mali egá ktoré by zatienili slnko priemerných rozmerov, ľahko vedeli podľahnúť emóciam ako nenávisť a ich namyslenosť bola neúprosná, dalo sa to všetko veľmi ľahko vysvetliť, ako povedala Hermiona. Na čo ihneď smerom ku Kinsey dodala, že to má brať ako kompliment. Taktiež to, že ju teraz vďaka jej náhlemu záujmu o ňu, Harryho a Rona vídaval Malfoy s nimi, pozitívne vlny nenavýšilo.

Ako náhle hodina skončila, Kinsey mala čo robiť ako od radosti nevyskočila. Síce sa jej už podarilo naučiť sa odvracať jednoduché zaklínadlá, no stále by už bola najradšej minimálne na druhom konci hradu. Prudko vybehla z učebne hovoriac Harrymu niečo možno teoreticky pripomínajúce vďaku.

Keď sa zastavila, stála pri veľkej fontáne pred hradom. Ďalšiu hodinu mali starostlivosť o zázračné tvory, taktiež so Slizolinom.

Oprela sa o kamenný chrlič tvaru obrovského jazveca ktorý trónil na jednom boku fontány a čakala, kým sa z hradu vynorí aj Baxter. Tá si už na to, že jej Kinsey pravidelne uteká, začala zvykať. Hlavné bolo, že vždy vedela, kde ju nájsť.

"Ah, aké milé ťa znovu vidieť!" ozval sa vedľa nej prehnane veselý hlas a následné afektované smrknutie. Kinsey otočila hlavu, no až keď uvidela dvoch na chlp rovnakých ryšavcov, pochopila, že hlas nepatril jej čiernovlasej kamarátke.

"Tie chvíle odlúčenia nám trhali srdce," pritakávalo druhé z dvojčiat.

Kinsey prevrátila očami. Na rozdiel od Rona, dve Weasleyovské dvojčatá mala rada. Netušila síce, ako, ale podarilo sa jej spoznať ich až týždeň po jej nástupe na školu (čo bolo teda pri ich povesti a aktivite dosť neskoro). Presnejšie, všimli si jednu z jej roztržiek s Ronom. Pristavili sa pri nej

a keď skončila, precítene sa chytali rukou za srdce a sľubovali jej darčekové koše a kotlíky plné zlata, ak sa stane súčasťou ich rodiny.

"Fajn, čo potrebujete teraz?" opýtala sa, ako jej dal Fred ruku okolo ramena a George sa postavil z druhej strany.

"Vieš, Kinsátko..." začal George, za čo si od Kinsey vyslúžil silnú ranu pod rebrá jej lakťom.

"...potrebovali by sme tvoje nevšedné a bežnými slovami neopísateľné schopnosti v elixíroch..." pokračoval za neho Fred.

Čiernovláska vzdychla. Čakala, že sa z toho vykľuje niečo tohto typu. Pravidelne ju využívali na prípravu rôznych elixírov do ich výmyslov, s ktorými si plánovali otvoriť obchod - no keďže zadarmo ani fénix nespieva, hlavne Kinsey nie, mala z toho niečo aj ona.

"...a to konkrétne na miznúci elixír," dokončil George, šúchajúc si miesto, kam ho čiernovláskin lakeť zasiahol.

Dievča prudko vypúlilo oči. "Zbláznili ste sa? Na to ingrediencie nezoženiem, ani keby som vykradla Azkabanské pivnice! Toľko nepredajných surovín by nemali ani tam."

"A preto máš šťastie, že my nie sme Azkabanská pivnica."

"Všetko máme. Tak len povedz kedy a ako si schopná ho dodať."

Kinsey potlačila chuť zaboriť si hlavu do rúk. Na Fredove a Georgove 'kontakty', ako ich nazývali, sa už naučila nepýtať.

"Fajn, dodajte mi ich dnes večer, skúsim to v komnate najvyššej potreby," povedala a zamávala rukou, aby dala najavo, že to nestojí za reč. Komnata bola ďalšia výhoda spolupráce s Weasleyovcami - bez nich by sa o nej bola nedozvedela.

"Milujeme ťa, Kinsey!"

"Si svetlo našich bezútešných dní!" kričali za ňou, ako bežala preč k čiernovláske, ktorá sa medzi časom vynorila z brány. Náhodné bifľomorčanky čo Weasleyovcov započuli sa začali chichotať.

"Ďalší elixír pre nich?" opýtala sa s úškrnom Baxter, ktorá už o Kinseyiných obchodoch vedela svoje.

"Ako inak." Vzdychla si jej menšia priateľka, prehadzujúc si tašku cez plece lepšie, nech jej nespadne.

Na hodine starostlivosti o zázračné tvory ich privítala veľká škatuľa, z ktorej vychádzali nadávky najrôznejšieho typu.

"Hagrid, snáď si nám nepriniesol škriatkov!" ozval sa Ron neveriaco, radšej sa nepribližujúc bližšie. Zjavne nemal so škriatkami dobré skúsenosti.

"Ale houbi, toto sú zaujímavejšie potvorky!" ozval sa veselý energický hlas, patriaci chrabromilčanom tak obľúbenému profesorovi. "Poďte semkaj bližšie, nebojte sa!" všetkých volal a mávol gigantickou rukou aby ich privolal.

"Totok sú Džarveji," pokračoval vo výklade, keď sa žiaci priblížili bližšie k škatuli, aby nakukli. "vedia rozprávať, ale rozhovor z nich moc nedostanete. Zväčša len nadávajú tak sa nimi neinšpirujte a ani ich nič nové neučte." Povedal so širokým úsmevom na tvári.

Kinsey nakukla do škatule aby uvidela zvieratko, ktoré vyzeralo ako značne prerastená fretka. Mala čo robiť aby sa nezačala smiať a vyzeralo to, že v podobnom stave bola aj väčšina Chrabromilu. Zdvihla hlavu aby sa zoširoka usmiala na Malfoya ktorý stál najďalej od škatule, ako sa len dalo. No aj tak - vďaka skysnutému výrazu na jeho tvári - bolo jasné, že do nej videl.

"Niekto tu má zjavne rodinu," ozval sa ticho hlas, patriaci Harrymu. Hermiona a Ron sa nahlas rozosmiali, no Malfoy ho nepočul, lebo výraz na jeho tvári sa nezmenil.

"Sú to zaujímavé zvieratká, záhradníkom pomáhajú zbaviť sa krtkov a iných škodcov lebo sa nimi živia," hovoril Hagrid ďalej a prstom jedného hladkal po hlave, na čo bol počastovaný slovom, o ktorého existencií čiernovláska ani netušila. "Každý si do dvojice zoberte jedného, tutok mám mäso ktorým ho môžete nakŕmiť. Nebojte sa, príliš vás nepohryzie."

Pri poslednej vete sa od žiakov ozvalo nesúhlasné šomranie. Kinsey sa však s úsmevom načiahla

do vnútra krabice aby jedného vytiahla na ruky.

"Pusti ma do prdele, daj zo mňa tie zasrané paprče preč!" ozýval sa tvor v jej rukách. Vyzeralo značne komicky, keď takéto slová vychádzali od niečoho tak rozkošného.

"Ale no," povedala a zdvihla si džarveja na úroveň očí, "Aký si mi zlatý! Prerastená fretka, ktorá mi len nadáva a teraz sa mi snaží odhryznúť polku nosa. Koho mi len pripomínaš..." povedala maznavým tónom čo najhlasnejšie, aby sa uistila, že ju dobre počuli aj v Slizoline. Zoširoka sa usmievajúc si ho privinula bližšie na hruď a prstom, po ktorom sa márne zaháňal papuľkou aj labkami, mu krúžila popred tvár. To džarveja vytáčalo do bez seba a chŕlil nadávky viac ako doteraz.

Ostatní členovia chrabromilu sa začali smiať a osmelili sa dotknúť sa týchto prerastených fretiek. Pár Slizolinčanov nasledovalo ich príklad.

"Výborne, Kinsey, to je skvelá práca jak vždy! Ten džarvej ťa má určite rád," povedal Hagrid s úsmevom pozerajúc sa na zvieratko ktoré teraz rezignovane viselo v Kinseyinej náruči a popod ňufák si šomralo ďalšie vulgarizmy. Ich učiteľ starostlivosti o zázračné tvory mal s novou študentkou spoločnú záľubu v tvoroch, ktoré väčšina ľudí považovala za hrôzostrašné či odpudivé.

"Oh, aj ja ho mám rada. Hagrid, môžem ho nejako pomenovať?" opýtala sa a v očiach jej žiarili malé iskričky.

Hagrid sa ohlušujúco zasmial. "No, reku, keď chceš."

"Ďakujem! Ale ako...hmm...niečo príhodné...napríklad...D...dra...dra...Draco!" povedala nadšene a poškrabkala džarveja po vrchu hlavy, na čo on len urazene zavrčal.

Malfoyovi očervenela tvár od zlosti (čo na jeho bledej pokožke malo viac ružový ako červený nádych) a zovrel prútik ktorý držal v ruke ešte pevnejšie. Keďže si však asi predsa len uvedomoval, že Hagrid je učiteľom a sú na hodine, zastrčil si ho naspäť do vrecka. Skôr než stihol inak zareagovať ozval sa znovu ten vysoký piskot ktorý znel ako od koňa skríženého s mačkou.

"Ako si niečo také dovoľuješ!" zaškriekala Pansy Parkinsonová niekde spoza Malfoya. Kinsey iba prevrátila očami. To dievča jej nestálo ani za odpoveď, keďže niečo tak pateticky zúfalé asi ešte nikdy nestretla. Malfoya to prenasledovalo ako verný mopslík, podobne ako väčšina Slizolinčanov, no ona to priviedla na úplne novú úroveň.

Malfoy prešiel s prázdnymi rukami ku škatuli, bolestivo pri tom vrážajúc do Kinsey, ktorá skoro stratila rovnováhu. Ďzarvej v jej náruči zúrivo zanadával.

"No tak fretka, nerob Dracovi zle!" povedala káravým tónom a s afektovane zamračenou tvárou sa pozrela na Malfoya ktorý teraz za kožu na krku zdvíhal jedno z posledných tvorov.

"Sklapni Claydenová ak nechceš aby som si ťa po hodine našiel," zasypel na ňu podráždene, držiac si

zvieratko čo najďalej od tela.

"A čo chceš urobiť? Unadávať ma k smrti ako tento chlpáč?" opýtala sa a zakývala mu džarvejovou labkou.

"Pri úrovni tvojho protego by som si radšej neotváral hubu. Teba by dokázal odkrágľovať aj opitý troll," povedal s klasicky Malfoyovským úškrnom, ešte stále zvierajúc metajúcu sa prerastenú fretku v jednej ruke.

Kinsey urazene zúžila oči a prebodla ho najnenávistlivejším pohľadom, aký dokázala vykúzliť.

"Nevyťahuj moje nedostatky ty bastard, v tom v čom som dobrá mi nesiahaš ani po členky!" zavrčala na neho, keďže Draco udrel na viditeľne citlivú strunku. Jeho úškrn sa ešte viac rozšíril.

"Povedal by som skôr, že pri tvojom vzraste mi ledva po členky siahaš ty sama," posmešne nadhodil, chytajúc už radšej džarveja do oboch rúk, lebo sa mu pomaly vyšmykával.

Čiernovláska sa prudko nadýchla. Chlpatý 'Draco' v jej náručí vycítil jej nepokoj a začal sa znovu nespokojne vrtieť. Otočila sa Malfoyovi chrbtom, čiže to vyzeralo, akoby rezignovala. No namiesto toho vytiahla prútik a namierila ho na džarveja, ktorý sa od nej snažil ujsť.

"Oppugno!" zašepkala nadmerne nahnevaným hlasom. Keď jasne červený záblesk zasiahol čarovné zviera, ako na povel začal nadávať a vrčať ešte zúrivejšie a vrhol sa na Malfoya. Blondiak prekvapene skríkol, prudko púšťajúc džarveja v jeho rukách na zem. Kinseyin 'Draco' sa na neho snažil vyskočiť, hryzúc ho do predkolenia a labami sa na zaháňajúc na každú časť jeho tela, ktorá bola na dosah.

Tento náhli rozruch upútal zvyšok triedy, vrátane Hagrida. Tromi dlhými krokmi sa dostal k Dracovi, s prekvapením v očiach odchytávajúc zdivočeného džarveja.

"Že si ho nejako dráždil?" povedal poloobor nahnevaným hlasom, smerujúc to prekvapenému

blondiakovi, ktorý sa teraz skláňal k pravej nohe, do ktorej sa Kinseyin džarvej pustil.

"Ani som sa ho nedotkol! To všetko tá humusáčka, musela ho začarovať! Určite mi mal roztrhať nohu alebo ma zabiť! Vylúčte ju! Už druhý krát na mňa zaútočilo niečo na vašich hodinách! O tom sa takto dozvie!" hovoril Malfoy neprirodzene vysokým hlasom.

Kinsey podráždene odfrkla a prevrátila očami nad blondiakovým hereckým výkonom. Káravý pohľad Hagrida ju však ihneď spražil. "Je to 'šetko pravda?"

Kinsey zamračene a urazene pozrela do strany. "Až na to s tým zabitím, to by džarvej nedokázal," povedala strnulo, vyhýbajúc sa akémukoľvek očnému kontaktu. Počula tiché zakašľanie čo znelo ako maskovaný smiech a následne karhavé "RON!".

Hagrid si zamračene povzdychol. Džarveja, ktorý sa mu ešte stále zmietal v ruke, hodil do škatule.

"Harry, Ron, Hermiona, udržte ho zatiaľ tu kým to nevyprchá. Prípadne ho dáko odčarujte," povedal trojici ktorá s ním tak dobre vychádzala. Ron zdesene zaúpel, no Hagrid to zjavne našťastie nepočul. Pokúsil sa blondiakovi pomôcť vstať, ale ten sa z jeho zovretia ihneď zhnusene vymanil. Ani nemusel nič hovoriť a ihneď pri ňom stáli jeho dvaja kumpáni Crabbe a Goyle, pomáhajúc mu udržať rovnováhu.

"Dobre, tak ho odveďte do nemocničného krídla vy, radšej by sa na to madam Pomfreyová mala pozrieť. A Kinsey, ty poď so mnou za profesorkou McGonagallovou," povedal ich profesor a jeho tón v čiernovláske vzbudzoval dávno zapadnuté svedomie. Snáď z toho Hagrid nebude mať zbytočné problémy... Rezignovane vzdychla, hodila pohľadom po Baxter ktorá jej ho opätovala čisto nahnevaným, ktorý by sa dal preložiť ako 'Ja som ti hovorila, že sa máš ovládnuť!'.

Malfoy sa so širokým spokojným úsmevom vracal do hradu v podoprení slizolinčanov, no keď mal pocit, že sa Hagrid pozerá, začal neprimerane stonať a aukať.

[ » na začiatok « ]