Kapitola:
Pridaná: 27.2.2011, 09:15:12
Čítaná: 1139×
Hodnotenie: (počet hlasov: 6)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Kinsley Claydenová, Ginny Weasleyová, Draco Malfoy
Stručný dej: Na Rokfort prichádza nová študentka. Pozor na ňu, sebavedomie má veru dosť veľké!

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Senilné klobúky 2 » Ulízané fretky 3 » Roztrhané nohy 4 » 4. kapitola 5 » Prerastené jašterice 6 » Hromobušné prskavky 7 » Severné veže 8 » Dračie praženice 9 » Skryté tajomstvá

Kým mám kapitoly v zálohe, rozhodla som sa pridávať dosť často :D Tak nech sa páči, snáď sa vám bude páčiť.

Keby niekto chcel vedieť, ako presne Kinsey vyzerá...

http://img806.imageshack.us/img806/7081/18085513741322299270210.jpg toto je rýchla skica zo včerajšieho večera, Kinsey je tá napravo a tá naľavo... no, moja ďalšia postava ktorá sa ale v tejto poviedke neukáže :)

Aa ešte by som rada dodala, aby ste nemali pochybnosti o tom, čo robí Kinsey v Chrabromile c:

2. kapitola - Ulízané fretky

Na druhý deň ráno Kinsey zobudil čísi budík , ktorý nahnevane drnčal na posteli majiteľky a snažil sa ju vyťahať za uši.

Čiernovláska zababušená v posteli až po uši zavrčala a prevalila sa na druhý bok

"Kinsey... Kinsey?" ozval sa pri jej uchu milý hlas na čo zareagovala ešte agresívnejším vrčaním.

"Oh, no tak vstávaj, budeš meškať," nevzdával sa hlas a vytáčal tým dievča do bez seba. Prudko sa prevalila na brucho a cez hlavu si prehodila vankúš. V takejto polohe však dlho nevydržala, lebo zabudla dýchaniu pripísať patričnú dôležitosť. Otrávene sa posadila a poškrabala sa na hlave, kým sledovala dievčatá pripravujúce sa do školy. Po preskúmaní väčšiny izby jej pohľad padol na posteľ vedľa nej, na ktorej, prekvapivo, sedela usmievavá Hermiona.

"Ty?" opýtala sa Kinsey, rozospato si pretierajúc oči.

"Koho si čakala?" s úsmevom sa opýtala Hermiona a čiernovlásku, z toho ako usmievavá zvládla byť hneď ráno, striaslo.

"Neviem, niekoho...niekoho, na koho som nebola hnusná?"

"To chceš príliš veľa," ozval sa hlas spoza Hermiony. Baxter si naprávala vankúš na už ustlanej posteli. Hermiona sa rozosmiala (podľa všetkého si nebrala Kinseyino správanie vôbec k srdcu) a Kinsey sa uškrnula. Spustila nohy z postele. Šuchtavým krokom prešla ku kúpeľni, ktorá bola túto dobu prázdna.

-----

Na raňajkách Baxter s Kinsey k sebe opäť veselo privolala Ginny mávaním ruky. Vysoká čiernovláska sa zvesela usmiala a išla za ňou. Jej nižšia spoločníčka s povzdychom nasledovala aj keď videla, že ryšavka sedí vedľa svojho brata. Tomu, keď ju zbadal, zabehli vločky ktorými sa napchával. Kinsey znechutene zdvihla obočie, akoby pred ňu položili kýbel zhnitých vajíčok černožienok.

"Dobré ráno!" zvesela pozdravila Ginny. Baxter jej pozdrav opätovala a Kinsey sa iba usmiala, pri čom ihneď zívla. "McGonagallová vám u nás nechala rozvrhy, prvé máte elixíry," povedala a posledné slová vypľula, ako keby hovorila o nebezpečnej a značne nechutnej chorobe.

Kinsey si zobrala rozvrh ktorý jej Ginny podávala a zamyslene si ho prezerala. "Čo je zlé na elixíroch? Na minulej škole som ich mala rada."

Ron vedľa svojej sestry vyprskol. "Že čo je na nich zlé! Čo je na nich zlé!"

Čiernovláska ho spražila pohľadom. "Nepamätám si, že by som sa s tebou rozprávala."

Zatiaľ čo Ronovi červeneli uši, zakročila Hermiona, ktorá nenápadne prišla spolu s ňou a Baxter. "Upokoj sa, Ronald!" povedala karhavo a obrátila sa na Kinsey. "Nemajú dobré skúsenosti s našim profesorom. Ostatne, nikto z inej fakulty ako Slizolin nemá. A voči chrabromilčanom je trochu predpojatý."

"Trochu predpojatý!" vyprskol teraz pre zmenu Harry, ktorého existenciu doteraz Kinsey úspešne ignorovala. "Hermiona, Snape nás z celej duše neznáša! Som si istý, že aj po večeroch vymýšľa plány ako nám znepríjemňovať život."

Nové dievča sa tvárilo, že Harryho a Hermionu ani nepočulo a so záujmom si nalievalo do šálky kávu, ktorej vôňu nemohla dlhšie ignorovať. Ak mala pre niečo slabosť tak to boli pigmejskí chumkáči a teplá čerstvá káva. Zdalo sa, že Hermiona šepká niečo typu aby zhlboka dýchal a nesústredil sa na elixíry kým ešte netreba, no nebola si tým istá. Tak či tak sa nenápadne uškrnula. Možno mohli byť pod jej úroveň, ale boli zábavní. Ako tie cvičené opičky, ktoré mávali muklovia občas na kráľovských dvoroch.

Po pár minútach sa bez slova postavila a na jeden dúšok dopila zvyšok kávy. Slastne sa usmiala a vyšla smerom k východu z veľkej siene. Až pri dverách sa zasekla, lebo si uvedomila, že nemá šajnu kam má ísť. Zase. To ju už však dobehla Baxter a s veľavravným úsmevom vykročila pred ňu. Kinsey ju so spokojným výrazom na tvári nasledovala.

------

Učebňa elixírov bola tmavá a temná, cez zastrené okná ledva preniklo pár lúčov lenivého jesenného slnka. O všetko svetlo sa zasluhovali sviečky. Panovala tam pochmúrna atmosféra, ktorej práve nepomáhali rôzne výpary ktorými už bola miestnosť presýtená, aj keď to bola prvá hodina v celom roku. Čierna silueta za katedrou, čo sa nenápadne podobala na netopiera, tiež miestnosť práve nerozžiarila.

Kisney a Baxter boli v triede z ich fakulty ako prvé. V bočných laviciach sedela skupina smejúcich sa slizolinčanov. Keď uvideli prichádzať niekoho z levej fakulty, vydali pár posmešných zvukov, ktoré profesor odignoroval. Zjavne, keď zaostrili na prichádzajúcich, zvuky to len znásobilo.

"Carlingová, akoby nestačilo, že si v chrabromile, ešte sa zahadzuj s tou chátrou," ozval sa posmešný hlas.

"Oh sklapni Malfoy!" odsekla Baxter prekvapivo, keďže na ňu doteraz pôsobila viac flegmaticky ako útočne. Ostatne, poznali sa ani nie deň, zdanie klame.

Kinsey však ihneď vystrela hlavu prudko hore a prebodla pohľadom celý slizolínsky stôl, najviac ulízaného blondiaka ktorému zdobil tvár široký úškrn.

"Verím, že sa ma dá nazvať veľa slovami, hlavne superlatívmi, ale chátra medzi ne rozhodne nepatrí," povedala chladne a potriasla hrdo hlavou.

Takzvaný Malfoy skrivil tvár a zatváril sa znechutene, skoro ako Kinsey pri Ronaldovi. "Myslím, že humusáčky nemajú právo sa so mnou rozprávať." (Pri treťom slove profesor buchol o kotlík, aby mohol predstierať, že to nepočul.)

"Tak radšej nemysli, zjavne ti to nejde," odsekla Kinsey nahnevane. "Ale som poctená, že si pán o mne zisťoval toľko, aby vedel môj pôvod! Ale váš záujem, bohužiaľ, neopätujem. Na môj vkus ste príliš... ulízaná fretka, ak mi rozumiete." Dokončila zvyšok flegmaticky chladným tónom, nevzhliadajúc od pomôcok ktoré si chystala. Baxter vyprskla do smiechu a Malfoyova tvár zbledla od hnevu. Čiernovláska ktorá sedela vedľa neho vydala zvuk, ktorý znel ako skríženina konieho zaprskania a mačacieho syčania. Kinsey zdvihla obočie. Zjavne jeho pätolízačka numero uno. Vlasy podobného strihu ako Kinseyine jej spadali popri tvári, no vyzerala s nimi príťažlivo asi ako prejdená vačica.

Vyzeralo to, že keby profesor nebuchol knihou aby roztržku ukončil, slizolinčan by bol schopný vytiahnuť prútik. Snape spoza katedry celú triedu prebodol ostrým orlím pohľadom ktorému dodával krivý nos iba autentickosť. Radšej odvrátila pohľad a tvárila sa, že jej brká sú oveľa zaujímavejšie.

Profesor Snape očami zakotvil na Kinsey, ktorá ešte stále nezdvihla pohľad od bŕk a pergamenu.

"Chrabromilu strhávam desať bodov za neželaný rozruch," precedil pomedzi stisnuté pery.

Zdalo sa, že oboch čiernovlások sa správa príliš nedotkla. Baxter sa naklonila k svojej kamarátke, ešte stále s potlačovaným smiechom.

"Minulý rok sa stal menší incident, pri ktorom Malfoya premenili na fretku, čiže si to trafila fakt skvelo," Kinsey sa polichotene zaškerila a Baxter pokračovala. "Tú...ulízanú fretku," povedala s úškrnom napodobňujúc Kinseyin tón, "Tu v Chrabromile nemá rád asi nikto. Je z čistokrvnej rodiny, myslí si o sebe, že je niekto viac."

"Ó, ale to je," prerušila ju čiernovláska vedľa nej. "väčšina ľudí sa titulom ulízanej fretky nemôže pýšiť! Preukazujem mu láskavosť."

Baxter sa úškrn ešte viac rozšíril. "No, proste, je to zúfalec. Moja rodina sa s Malfoyovcami pozná, kedysi spolu veľmi dobre vychádzali. Kým sme nenastúpili na Rokfort, vychádzala som aj ja s ním. Potom mu asi dorážačka vybila mozog z hlavy či čo," povedala poslednú vetu znechuteným tónom.

Trieda sa začala pomaly zapĺňať a Baxter každému novému chrabromilčanovi vyličovala Kinseyin pestrý rozhovor s Malfoyom. Tá sa len hrdo ako mačka usmievala a potláčané záchvaty smiechu v ktorých sa dusili najmä chlapci ju hladili na duši.

Ron dostal neovládatelný záchvat smiechu z ktorého kruto precitol skôr, ako ho stihol Snape napomenúť.

"Ja som vravel, že sa tej harpye bude báť aj Malfoy! Bude to horšie, ako keď sa otvorila tajomná komnata, kamoško, daj na moje slová!"

Hodina začala hlasným odkašlaním profesora Snape. Celá trieda razom stíchla.

"Madam Pomfreyová ma požiadala o ďalšiu dávku sirupu proti hnisajúcim pradaviciam. Skúste namiešať ten, uvidím, či niektorý z vás červoplazích mozgov urobí niečo obstojné." Povedal chladne a celá trieda si zborovo otvorila učebnice.

Kinsey začala s úsmevom pracovať a okolo kotlíka pomaly doslova tancovala. Lekárske elixíry pripravovala najradšej. Už na minulej škole bola v tomto predmete najlepšia v ročníku a tunajšia profesorka ju mala rada. Vyzeralo to, že pri Snapeovi, teda, profesorovi Snapeovi, niečo také nehrozí... no to neznamená, že si hodiny nemôže užiť.

Elixíry pre ňu vždy boli ako varenie, akurát viac sofistikované. Keďže po otcovi ktorý bol

v muklovskom svete šéfkuchár iste zdedila nejaké vlohy na gastronómiu, mohlo by to vysvetliť aj jej neobyčajné schopnosti v tomto čisto čarodejníckom odbore.

Keď skončila, so spokojným úsmevom si chrbtom ruky zotrela z čela. Vďaka ohňu pod kotlíkmi bolo v učebni neuveriteľne teplo.

Poobzerala sa po triede no vyzeralo to, že skončila ako prvá. Pár kotlíkov malo v sebe sľubne zelenkavú farbu, no žiadny nebol hnisavo-žltý, aký mal byť vo finálnej fázy.

"Už ste skončila, slečna Claydenová?" opýtal sa chladne profesor Snape, keď si všimol, že si knihu odkladá do tašky. Hermiona prekvapene zdvihla strapatú hlavu sponad kotlíka a zažmurkala nad tým, že ju niekto predbehol.

"Áno, je celý hotový." Povedala usmiato, keď sa Snape priblížil aby preskúmal obsah jej kotlíka.

Nesúhlasne skrivil nos.

"Príprava trvá tri hodiny. Nie je možné, aby ste to za túto dvojhodinovku mohla stihnúť celé."

"Nie, je to možné," odporovala mu Kinsey a ešte pred tým ako profesor stihol pokračovať, znova sa ujala slova ona. "Dračia krv reaguje rýchlejšie, ak sa pridajú blany hlbočníka... a pri tom to nemá vedľajšie účinky." Povedala a zatriasla taškou, aby do nej vtesnala učebnicu.

Profesor nesúhlasne zacmukal, no nemohol nič namietnuť. Chvíľu hypnotizoval jej kotlík a potom

sa bez slova odplížil k obsahom ostatných

chrabromilských kotlíkov, aby mohol skritizovať aspoň tie.

V tej chvíli zazvonilo, čiže Kinsey na Baxter hodila ospravedlňujúci pohľad a vybehla na chodbu, na čerstvý vzduch. Aj napriek jej láske k elixírom, nikdy nezniesla dobre výpary ktoré sa uvoľňovali pri práci. S jemne zelenkavým nádychom sa oprela o stenu vedľa učebne, keď v tom uvidela vychádzať blonďavú, takmer bielovlasú, hlavu. V duchu zaúpela no na tvári nenechala poznať, že jej je jeho prítomnosť proti vôli.

"Ale čože, že by novej triednej bifloške bolo zle? Z čoho, došla jej vlastná nechutnosť?" povedal podpichovačne, očividne sa snažiac vrátiť jej jej výstup proti nemu.

"Fretka, vlastná nechutnosť? Naozaj? Čakala som aspoň niečo na úrovni... 'ani elixíry nemohli vydržať tvoju tvár, tak ťa radšej otrávili'...alebo aspoň 'Dobre, že si vypadla z učebnice, pleseň na stenách odkazuje, že sa jej z teba zdvíha žalúdok'. Oh či nie, počkaj, to neplatí na mňa, ale na teba!" povedala prekvapeným tónom a rukami si zakryla ústa, aby afekt mohla ešte viac zvýrazniť.

Blondiakovi hnev preblesol po tvári a v tej sekunde stál s prútikom pri Kinsey. "Dávaj si na mňa pozor, Claydenová. Robíš si mocných nepriateľov, nenechám žiadnych špinavých humusákov snažiť sa povyšovať nad mňa."

Čiernovláska mu fúkla na prútik ktorý jej teraz mieril rovno do tváre a siahla do vrecka po tom jej. "To som veľmi rada, lebo ja nenechám žiadnych špinavých arogantných imbecilov snažiť sa povyšovať nad MŇA." Odsekla mu, teraz s neskrývaným hnevom. Skôr než sa však situácia stihla vyvinúť, presvišťala okolo Kinsey Baxter ktorá ju zachytila za rameno a odtiahla čo najďalej, ako mohla.

"Súboje si nezačínaj. Dobre ti radím, je len prvý deň. Nos mu pretransfiguruješ na zeleninu až minimálne o pár týždňov, dohoda?"

Kinsey si smutne povzdychla. "Ja som dúfala, že radšej na nejaký kuchynský riad..."

------

Celé doobedie sa tiahlo a nič zaujímavé sa nedialo. Ostatné hodiny už mali našťastie len s bifľomorom a bystrohlavom. Na herbológií Popínavý Šípohrotník spôsobil nejakej bystrohlavčanke nepekný škrabanec, ktorý začal kvôli prudkému jedu ihneď hnisať. Vrátane vankúšov, ktoré na hodine Čarovania pár žiakom po začarovaní nepodareným osvetlovacím zaklínadlom vybuchlo, to boli najzaujímavejšie udalosti dňa. Vďaka tomu, že pondelok mali extrémne krátky, po obede už nemali čo robiť. V klubovni sa Baxter dala do reči s dievčaťom z vyššieho ročníka ktoré Kinsey nepoznala, tak sa nenápadne vytratila von na školské pozemky.

So širokým úsmevom, po istom čase úprimným, si sadla do trávy a pozerala na jazero, ktorého pokojnú hladinu čeril vietor a niečo čo vyzeralo ako... chápadlá?

Čiernovláska potriasla hlavou, akoby sa snažila zahnať halucinácie. Vytiahla knihu od muklovského autora ktorú si zobrala so sebou a zahĺbila sa do nej. Vždy milovala fantasy, pohľad muklov na svet čarov a kúziel jej po tom všetkom prišiel miestami až vtipný. Nikdy neprestala ďakovať bohu, že ju ten list na jej jedenáste narodeniny vytrhol zo stereotypného života na obyčajných školách. Niekto sa v jej veku môže deprimovať myšlienkou, že nikam nepatrí, ona však miesto ktoré bolo skoro stvorené pre ňu našla.

Pri tejto myšlienke sa spokojne usmiala.

[ » na začiatok « ]