Kapitola:
Pridaná: 26.2.2011, 18:43:26
Čítaná: 1897×
Hodnotenie: (počet hlasov: 5)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Bellatrix a Narcissa a Andromeda Blacková, Rodolphus Lestrange, Lucius Malfoy
Stručný dej: Poviedka o tom ako sa dali dokopy Bellatrix a Rdolphus. (nedokončená)

Literárna forma: próza
Žáner: romantika

Kapitola: 1 » Zoznámenie 2 » Vyrušení 3 » Škrabanec 4 » Pozvanie 5 » Darčeky 6 » Utužovanie vzžahov 7 » Prechádzka 8 » Si taká krásna 9 » Prebudenie 10 » Večierok a prekvapenie 11 » Les sorciers de tous les 12 » Noviny 13 » Trikrát áno 14 » Naše mamy prepadli v plač..

Bella pozrela na Roda. Bola veľmi zdesená. Rodo jedným kúzlom oslobodil Narcissu z opitosti a ona im povedala, že sú v sídle Malfoyovcov, a viedla ich cez kovanú bránu, popri kríkoch až ku fontáne v podobe huslistky, ku ďalšej bráne, ktorú akoby strážili dva vysoké cédre. Vyšli po troch naleštených schodoch až ku ebenovým dverám. Kľučka sa rozžeravila a začala sa stáčať do podoby hada, ktorý zasyčal: „Sss, dovnútra... sss.“ A dvere sa otvorili. Oni vošli do haly s kamennou podlahou, tmavou vzorovanou tapetou na stenách, na ktorých viseli portréty v nadživotnej veľkosti. Pozorovali ich sivými očami, sem – tam sa pohodlnejšie uložili na zamatové kreslá. Vľavo od nich sa otvorili také isté dvere ako vchodové, a v nich sa ukázala vysoká žena s ryšavými vlasmi, rovnakými, sivými očami ako mali portréty a v čiernych šatách s čipkovými rukávmi. „Poďte za mnou.“ Odviedla ich do siene veľkej ako kostol, v ktorej strede stál mohutný ebenový stôl a na oknách z dubu boli ťažké zamatové závesy. Pri stole bolo štrnásť stoličiek, pričom za vrch stolom boli dve najväčšie, vyrezávané s intarziou buku. Boli na nich ozdobným písmom vygravírované slová les sorciers de tous les. Čarodejníci nad všetkým. Pomyslela som si. „Sadnite si.“ Prikázala im žena a sadla si na stoličku za vrch stolom. Len čo si sadli, do miestnosti sa náhlilo množstvo ľudí, žien v drahých šatách a mužov v plášťoch s kožušinami. Jeden mal bielu kožušinu a zelený plášť. Na stoličku vedľa tej ženy zasadol muž s bledou tvárou zakončenou špicatou bradou a sivými očami. „Pozri.“ Zašepkala mi Cissy, a otočila ma k mužovi čo sedel po ľavici ženy, čo ich privítala. Podobal sa na muža čo sedel po jej pravom boku tak veľmi, že by som si ich na ulici pomýlila. „Veď to je Lucius!“ zašepkala som. „Áno, máš pravdu, je to on. A teraz sme v jeho dome, ako som ti povedala.“ Povedala Cissy. Lucius sa na nás usmial. Rodo mu kývol ako starému priateľovi. „Ehm, ehm.“ Zakašľala žena v čipkovaných šatách. „Ako ste si všimli, máme tu hostí. Volajú sa Bellatrix a Narcissa Blackové a Rodophulus Lastrange.“ Ozval sa búrlivý potlesk. Pridalo sa k nemu aj pár portrétov zavesených na stenách. „Naši hostia by však tiež radi vedeli, kto sme my. Takže sa im po pároch predstavíme.“ Odmlčala sa a pokynula rukou mužovi po jej ľavici. „Ja,“ ozval sa čarodejník s červeným nosom v zelenom plášti, „som Nicolas Harold Malfoy, a toto je moja manželka Juliette Mary Malfoyová.“ Ukázal na ženu v červených šatách s hrubou zlatou reťazou na krku. „Ja sa volám Holly Jack – Olsonová, a toto je môj manžel Carol Jack – Olson.“ Postavila sa žena v hnedých šatách a zároveň sa postavil aj čarodejník v červenom klobúku a modrom plášti. „Ja som Victor Jacob Malfoy,“ ozval sa muž po ich ľavici v pompéznom fialovom plášti, „a toto je moja okúzľujúca manželka Penelope Malfoyová.“ Ukázal na ženu v hodvábnych šatách farby nočnej oblohy. Napokon sa ozvala žena s rovnako ohnivými vlasmi ako mala Luciusova mama, v bledých, skoro až bielych šatách so zamatovou štólou a cigaretou v ruke: „Ja som Elisabeth Anne Elliotová, a tento muž,“ ukázala na vysokého mladého muža, „je môj snúbenec Gregore Malfoy. A myslím, že aj ty by si sa mala predstaviť, sestra.“ Povedala adresujúc posledné vety tej, čo sedela za vrch stolom. „Ja som Cathrine.“ Povedala, a vzápätí sa ozval jej muž: „a ja som Lucius Malfoy starší, a toto, je náš syn, ktorého iste poznáte, Lucius Malfoy.“ Povedal a ukázal na Malfoya. „Ehm, pani Malfoyová, no, prečo sme tu?“ spýtala sa Narcissa, ktorá Cathrine poznala a naklonila sa ponad stôl. „Preto, Narcissa, lebo Vás môj syn zavolal, aby ste s nami boli na večeri, drahá. A ja som mu výsostne prikázala, aby pozval aj tvoju sestru a jej a zároveň aj svojho, priateľa Rodophulusa. Dúfam, že Vám neprekáža, že ste tu. Ak som Vás, teda tvoju sestru Bellatrix a jej priateľa Rodophulusa vyľakala, ospravedlňujem sa, ale, predpokladám, že pôžitok z tejto večere bude väčší, ako Váš strach.“ Povedala mne a Rodovi. Potom zatlieskala a Cissy sa ocitla vedľa Luciusa a na stole sa zjavili pariace sa pokrmy na strieborným misách. Pri každom človeku sediacom za stolom sa zjavila krištáľová čaša. Zrazu sa ozvala nadšená vrava a začala hrať hudba ako pri nejakom plese, a keď som sa obzrela, uvidela som asi osem domácich škriatkov so snehobielymi utierkami na riad, ktoré mali prevesené ako tógu a v rukách držali drobné husle, harfu, basu a violy, jeden z nich hral dokonca na klavíri. V tom sa Cathrine a Lucius starší postavili a noblesne prešli na parket, kde začali nadpozemsky tancovať. „Smiem prosiť, Bella?“ spýtal sa ma Rodo. „Samozrejme, že áno.“ Zasmiala som sa a vykĺzla som na parket s ním. Pripadala som si ako na plese. Za chvíľu pri stole nesedel nikto, hudba bola nákazlivá a jedlo vynikajúce. Pozrela som na hodiny ktoré boli umiestnené na strope, bolo štvrť na dve. „Mali by sme ísť.“ Povedala som Rodovi po jednej zvlášť rýchlej otočke. „Hej, máš pravdu.“ Povedal a prešla som k Narcisse. „Ehm, Cissy, pozri koľko je hodín, mali by sme ísť.“ Povedala som. „Dobre, poďme. Och, maj sa Lucius.“ Povedala, vytiahla sa na špičky a pobozkala ho držiac za tvár. „Ahoj, Narcissa, Bella.“ Povedal, ja som mu kývla a prišli sme za Cathrine. „Ehm, no, pani Malfoyová, mali by sme už ísť, tak sme sa prišli rozlúčiť.“ Povedala Cissy. „Ale samozrejme! Odkážte rodičom, Bella, nech prídu čo najskôr, dobre?“ povedala Cathrine. „Dobre. A... ďakujeme za večeru a za tanec.“ Povedala som. „Dovidenia, pán Malfoy!“ povedala som a odmiestnila som sa spolu s Cissy a Rodom. Keď sme pristáli pred vchodovou bránou nášho sídla bola som taká unavená, že som pri dverách do mojej izby iba pobozkala Roda na rozlúčku a objala som Cissy.

„Dobrú noc.“ Zašepkala som im. „Och, všimli ste si čo mali na stoličkách, teda Cathrine a Luciusov otec?“ spýtala som sa ich, pričom som mala jednu ruku na kľučke.

„Nie, čo?“ spýtala sa ma Cissy ktorá už bola v strede chodby.

„Čarodejníci nad všetkým.“ Povedala som. „To značí...“

„Malfoyovci sú starí rod, Bella.“ Napomenul ma Rodo. „To, že uprednostňujú čistú krv a nie muklov by si im nemala závidieť, koniec koncov, Vy, teda Blackovci robíte to isté.“ A s týmto ma zanechal na chodbe.

„Rodophulus má pravdu, muklovia sú špina.“ Povedala Cissy.

„Ja viem, ale Cissy, čo to nechápeš? To je myšlienka Temného pána.“ Povedala som a stačila som uzrieť iba jej začudovaný pohľad, lebo mi do očí padli vlasy. Kým som si ich odhrnula, zbadala som ako sa dvere jej izby zavreli. Otočila som kľučkou a hodila som sa na posteľ. Hlavou mi vírili myšlienky ako stovky kolibríkov. Chvíľu som sa zamýšľala nad Malfoyovcami, chvíľu nad Temným pánom, a potom mi myšlienky spadli na Rodovu žiadosť. Ako som sa mala rozhodnúť? Povedať mu neuvážené áno, iba preto, že ho milujem? Čo som si to pomyslela? Roda predsa milujem zo všetkého najviac na svete, a takto zamýšľam? S mamou sa poradiť nemôžem, tá by na mojom mieste ihneď povedala áno, a otec? To mu je to jedno, má ma rád, ale nezasahuje mi do života. Iba Cissy by mi vedela pomôcť, ale ona bude príliš zaneprázdnená Luciusom. Och!

Netušila som však, že Rodo si premieta v hlave či bolo správne požiadať ma o ruku. Zamýšľal sa nad všetkými románikmi čo zažil, hoci ich nebolo veľa. Premýšľal, či tú voľbu nebude neskôr ľutovať, ale rozhodol sa byť optimistom, Bellu predsa miluje najviac na svete!

[ » na začiatok « ]