Kapitola:
Pridaná: 26.2.2011, 18:13:26
Čítaná: 1289×
Hodnotenie: (počet hlasov: 6)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Bellatrix a Narcissa a Andromeda Blacková, Rodolphus Lestrange, Lucius Malfoy
Stručný dej: Poviedka o tom ako sa dali dokopy Bellatrix a Rdolphus. (nedokončená)

Literárna forma: próza
Žáner: romantika

Kapitola: 1 » Zoznámenie 2 » Vyrušení 3 » Škrabanec 4 » Pozvanie 5 » Darčeky 6 » Utužovanie vzžahov 7 » Prechádzka 8 » Si taká krásna 9 » Prebudenie 10 » Večierok a prekvapenie 11 » Les sorciers de tous les 12 » Noviny 13 » Trikrát áno 14 » Naše mamy prepadli v plač..

Narcissa usedavo plakala keď sa zrazu ozvalo jemné zaklopanie na dvere.

„Bellatrix vypadni!“ zakričala. Dvere sa však otvorili a dnu vošiel Henry s táckou naloženou fondánovým koláčom a rumovými pralinkami. Pod pazuchou Henry niesol obrovskú fľašu tekvicového džúsu.

„Slečna Narcissa, toto Vám posiela slečna Bellatrix.“ A odcupotal preč. Narcissa sa vrhla na lístok skrútený v rolke:

Drahá Cissy!

Je mi ľúto že som ťa nechala v štichu. Ak prijímaš moje ospravedlnenie, príď dnes o siedmej večer v super šatách do Troch metiel, mám pre teba prekvapenie!

Bella

P.S. Musia byť slávnostné!

Narcissa sa pozrela na hodinky: za desať minút sedem! A ihneď vrhla k šatníku. Čierne šaty s hlbokým výstrihom a holým chrbtom boli úplne po zem s malou vlečkou. Rozhodla sa, že keď má byť už slávnostná, bude aspoň v čiernom. Vybrala si medailón čo jej kedysi dal starý otec a zapla si ho. Čierna riasenka a ceruzka na oči, obliecť si kabát a puk! Odmiestnila sa. Keď sa premiestnila pred Tri metly bola šokovaná. Z Troch metiel sa ozývala hlasná hudba a spoza záclon presvitali strieborné a zelené odlesky svetla. Vošla dovnútra, a to, čo videla, jej úplne vyrazilo dych. Miestnosť bola magicky zväčšená a plná ľudí v slávnostných šatách, ktorí tancovali na hudbu čo sa niesla zo strieborného pódia vzadu, kde stála hudobná skupina Sudičky. Odrazu som sa k nej dovalila ja vo fialových, lesklých šatách po členky s elegantnou retiazkou na krku a vlasmi rozpustenými.

„Cissy! Už som si myslela že ani len neprídeš! Chvalabohu, viem ako ťa presvedčiť, nie, nie, to bol žart!“ povedala som a zasmiala sa keď som videla, ako Narcissino obočie vyskočilo hore.

„Niekto ťa tu čaká, tak poď!“ snažila som sa prehlušiť hlasnú hudbu a ťahala Cissy za ruku do stredu miestnosti pod zväzok zelených a strieborných balónov. Keď Cissy zbadala kto pod ním stojí, okamžite sa naňho vrhla a objala ho. Ja som sa potichu vytratila, čo vôbec nebolo potrebné, keď Lucius povedal.

„Narcissa, láska, tak dlho som ťa nevidel!“ povedal Lucius a chytil ju pod bradou, načo sa ona začervenala. Nadvihol jej tvár tak, že si videli priamo do očí, a ona potichučky hlesla:

„Ahoj, Lucius. Ja...“ začala, ale v tom jej položil na pery bledý prst.

„Psst.“ Povedal a keď sa pustila horlivo protestovať, pobozkal ju, čím ju umlčal.

„Nesnívalo sa mi to?“ spýtala sa prekvapené Cissy hľadiac do sivých očí toho, čo ju objímal.

„Naozaj sa ti sníva všetko dva krát?“ spýtal sa ju s polo úsmevom.

„Ale ako to mys....?“ povedala ale hneď aj pochopila, lebo Lucius sa jej prisal na pery. Ja som toto všetko nechcela vidieť, lebo tušila, že sa niečo také stane, a nielen to, aj ona mala niečo na práci, niečo romantické, niečo sladké ako med, niečo načo potrebujete dvoch ľudí... Ja som tiež stála pod balónmi a bozkávala sa s Rodophulusom.

„Ehm, Rodo, nevidel si Rosmertu?“ spýtala som sa keď sa od neho odtrhla.

„Tak iba toto ťa zaujíma? Najprv ma začneš bozkávať a potom chceš vedieť kde je Rosmerta? Ty podvodníčka!“ vravel so smiechom, držiac ma okolo pása. „Inak, nevidel som ju. Možno má inú prácu.“ Uškrnul sa, a kývol do rohu miestnosti kde Rosmerta tancovala s Tobiasom Smithom.

„Ale, ale, ale. Toľko emócii je v ovzduší, že normálne neviem vycítiť to, aké máš emócie ty!“ povedala som mu s úsmevom.

„No... tak z tohto,“ pobozkal ju, „mám veľmi príjemné pocity, ty nie?“ spýtal sa ma nevinne.

„Klamala by som, ak by som povedala že nie.“ Usmiala som sa. Rodo si ma pritiahol bližšie a ja si položila hlavu na jeho hruď. Pomaly sme sa knísali v rytme teraz už pomalej piesne a rozmýšľali nad tým, ako sa veci vyvíjajú, ako sa zrodilo množstvo nových lások a vychutnávali si pieseň, ktorá sa však pomaly končila. Ja som pozrela Rodovi do očí, a povedala:

„Rodo? Nešli by sme domov, aby si mi zahral na klavíri? Prosím, pekne prosím!“ povedala som a nahodila „psie oči“. Rodo sa zasmial, chytil ma za ruku a vytiahol ma von na odľahlú lavičku kam nedoznievala hudba.

„Vieš, rozmýšľal som nad tým, čo s nami bude. Nie, neboj sa,“ povedal, keď zbadal môj vydesený výraz. „Nechcem sa s tebou rozísť, lebo ťa milujem, ale, čo ak... čo ak sa mne, alebo tebe niečo stane? Čo potom?“ spýtal sa ma trochu rozpačito.

„No, celkom ti nerozumiem. Vravíš tu o nehode a o nás, ale čo tým myslíš?“ spýtala som sa ho a prepletala si prsty.

„Ja len, Bella, bude to možno znieť hlúpo, a neuvážene, sme v siedmom, teda, končíme siedmy ročník, ale ja, no... ako by som to...“ našuchoril si vlasy. „Ja len že, nechceš sa za mňa... Nechceš sa za mňa vydať?“ vyhŕkol. Ja som naňho pozrela, a... v tom nás prerušil veselý smiech podnapitej Narcissy, ktorá sa im zakrátko zjavila pred lavičkou, a Lucius sa ju pokúšal utíšiť:

„Narcissa! Prečo si vôbec pila? Koľko ohnivej whisky si vypila? Musím ťa odniesť okamžite domov, poď!“ a keď sa Narcissa dlhšie bránila, vytiahla mu prútik z ruky a omámená alkoholom vykrikovala zaklínadla, ktoré spôsobili, že vzbĺkla tráva.

„Aguamenti!“ vykríkla Bella a Rodo zároveň. Tráva prestala horieť, ale Narcissa stále vykrikovala.

„Nechaj, tak, Lucius, vezmem ju domov.“ Povedala som a podišla som k nemu.

„Pôjdem aj ja, koniec koncov, je veľa hodín.“ Povedal Rodo a pomohol vstať Narcisse ktorá sa zosypala na zem. Chytil ju za lakeť, aby sa mu nevyšmykla, okolo pása chytil mňa a otočil sa, sústrediac sa na Bellin dom, Bellin dom. Keď už necítili ten hrozný pocit a otvorili oči, úplne prekvapení zistili, že sa nenachádzajú v Londýne, nevedeli kde sú. Vedeli však to, že tma ktorá vyžarovala z nabielo namaľovaného sídla pred nimi je zlovestná, a tiež to, že ak sú v tom dome „zlí ľudia“, tak ich Narcissa čoskoro prezradí. Ale v tom sa ozval vysoký, ľadový, ženský hlas: „Poďte dovnútra.“

[ » na začiatok « ]