Kapitola:
Pridaná: 25.2.2011, 13:02:00
Čítaná: 391×
Hodnotenie: (počet hlasov: 3)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Lussy, Mary, Jimmy, Cam
Stručný dej: Lussy sa spamätáva z ťažkého rozchodu a s kamarátkou sa chystajú do letného tábora, kde ich očakáva veľa zábavy a pekných chlapcov. Nedokončená poviedka.

Literárna forma: próza
Žáner: romantika

Kapitola: 1 » 1 2 » 2 3 » 3 4 » 4 5 » 5 6 » 6 7 » 7 8 » 8 9 » 9 10 » 10 11 » 11 12 » 12 13 » 13 14 » 14 15 » 15 16 » 16 17 » 17 18 » 18 19 » 19 20 » 20 21 » 21 22 » 22 23 » 23

„Uf, konečne som sa do toho trička nasúkala. Nevedela som na ňom nájsť otvor na hlavu. Hm, čo povieš?...Lussy? Lussy!"

„Eh, čo?" zmätene sa ozvala Lussy.

„Moja, ty nie si náhodou mimo? No čo na toto povieš? Mne sa to zdá sexi, nie?"

„Samozrejme. Rozpárané tričko všade, kde sa dá a vyčnievajúca podprsenka nemôže byť nič iné ako sexi," povedala Lussy trochu omámene s mierne ironickým podtónom. Stále totiž bola mimo z toho pravdepodobne asi minútového zážitku.

„Super, tak si to teda vezmem a môžeme ísť."

„Eh...a nemohli by sme sa zastaviť ešte niekde?" nevinne sa opýtala Lussy kamarátky. Tajne totiž dúfala, že ho ešte niekde stretne a bude si môcť vychutnať ten neskutočný pohľad. Zase sa zamyslela, no z myšlienok ju vyhodil Karinin prekvapený hlas.

„Lussy, veď po celý čas si nervózna a chceš už ísť. A keď poviem, že už konečne ideme, tak ty chceš ešte ostať? No môžeme, pre mňa za mňa si môžem ísť ešte pozrieť nejaký šál..."

Lussy prikývla a počkala kamarátku pred obchodom. Sadla si na lavičku a nenápadne sa obzerala dookola. Čakala, že svojho tajomného princa niekde uvidí. Stále nenápadne pokukovala, či sa niekde tak tajomne nezjaví ako dva razy predtým, no nestalo sa tak. No nestrácala nádej, až pokým jej Karin nepovedala, že jej volala mama a že musí ísť hneď domov, lebo sa niečo stalo. A tak sa zobrali a išli. Prišiel pre ne taxík, lebo mama zakázala Lussy chodiť autobusmi, keď počula, aké je to nebezpečné. Vážne by nemusela pozerať toľko správ a čítať toľko novín, pomyslela si.

Doma si urobila jahodový čaj, pustila si film, na ktorý sa už dlho chystala, ale nebola v takom stave, aby mohla pozerať romantickú komédiu. Prvý krát za posledný rok myslela na niekoho iného ako na Marka. A mala z toho mierne výčitky svedomia.

A nemohla pochopiť, prečo neustále musela myslieť na toho záhadného chalana. Po celý čas, čo pozerala film si predstavovala v rolách hlavných hrdinov ju a jeho. A čím viac na neho myslela, tým viac jej zvieralo brucho a cítila zvláštny pocit: šťastie, ktoré nevedela vysvetliť, očarovanosť z toho pohľadu a smútok, že ho pravdepodobne už neuvidí. Bola z toho taká mimo, že si potrebovala upratať ten chaos v hlave a tak si povedala: je na čase napísať denníku!

Milý denníček,

viem, že som sa ti už dlho neozvala, ale ty vieš prečo. No, dnes pravdepodobne skončili moje depresie. Nie som si tým celkom istá, ale už nemyslím stále iba na Marka. Ale na niekoho iného. Chalana, ktorého ani nepoznám. Viem, že je to divné, ale je to tak. Ale neboj sa, nezamilovala som sa. To určite nie. Len...chcela by som ho stretnúť ešte raz. Jeho pohľad bol tak neskutočne silný, že som bola ako jeho obeť. Doslova si ma pripútal pohľadom a ja som sa nemohla pozrieť inam. To bude asi jeho šarm alebo ja neviem. Neviem, ako to robí. Ale prečo sa pozrel na mňa? Veď v obchode bolo viac krajších dievčat ako ja. Stále musím na neho myslieť a už mi z toho začína šibať. Je veľmi zvláštne, že po tom zdĺhavom mesiaci po osudom okamihu celá moja hlava bola zaplnená myšlienkami a obrazmi týkajúcimi sa Marka. A teraz.... je moja hlava zaplnená človekom, ktorého ani nepoznám, iba viem, že má očarujúci pohľad a je to fakt kus. Ale podľa mňa nie je fér, aby som na neho myslela vkuse. Veď sa pravdepodobne iba so mnou zahrával ako mačka s myšou. Ale keď si predstavím jeho dokonalú tvár, jeho čierne havranie vlasy a ten tajomný sexi úsmev... hneď mi búši srdce a horím túžbou znova ho vidieť. Musím ho znova vidieť lebo to nevydržím. Stále sa mi v hlave ako video prehrávajú scény s ním. Skrátka sa nedá na neho nemyslieť. Ach... No ja asi pôjdem spať, lebo už sa mi oči zatvárajú. Ako babička hovorí: ráno je múdrejšie večera. Tak dobrú nocku ti prajem a ďakujem, že si ma vypočul :)

Lussy sa aj cez noc snívalo o tajomnom princovi. Tie sny boli také živé, že keď sa prebrala a zistila, že to nie je skutočnosť, takmer sa od smútku rozplakala. Ale vtedy jej múdry hlas v jej hlave našepkal: Neži v sne, ale prežívaj svoje sny. A tak sa vzchopila a konečne vypla budík, ktorý už asi minútu neustále zvonil.

Absolvovala ranný rituál očisty v kúpeľni a potom si urobila v kuchyni dva sendviče, z ktorých si jeden zbalila na desiatu. No zrazu jej oči narazili na dátum v kalendári. 1.7.. Jej myseľ začala pracovať na plné obrátky a zrazu zistila: Veď sú prázdniny! Nejde sa do školy! No fajn, tak si desiatu zjem doma. Ach, ja blbá, načo som si nastavovala budík na 7:00?, pomyslela si. No netrápila sa tým dlho, lebo sa ani nenazdala, a už sa opäť ocitla vo svojej posteli. Pokojne zavrela oči a vychutnávala si mäkkosť perín. Už už išla zaspať, keď jej zrazu niečo napadlo. Vystrelila z postele a hľadala mobil. Kde, do frasa, je..., prebehlo jej hlavou. Nakoniec ho našla v nohaviciach a tak ho chytila do ruky a stlačila predvoľbu 3.

[ » na začiatok « ]