Kapitola:
Pridaná: 20.2.2011, 20:46:40
Čítaná: 363×
Hodnotenie: (počet hlasov: 4)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Lussy, Mary, Jimmy, Cam
Stručný dej: Lussy sa spamätáva z ťažkého rozchodu a s kamarátkou sa chystajú do letného tábora, kde ich očakáva veľa zábavy a pekných chlapcov. Nedokončená poviedka.

Literárna forma: próza
Žáner: romantika

Kapitola: 1 » 1 2 » 2 3 » 3 4 » 4 5 » 5 6 » 6 7 » 7 8 » 8 9 » 9 10 » 10 11 » 11 12 » 12 13 » 13 14 » 14 15 » 15 16 » 16 17 » 17 18 » 18 19 » 19 20 » 20 21 » 21 22 » 22 23 » 23

Hneď ako si uvedomila že niekto zvonil, počula ako mama z dola na ňu kričí: „ Lú, prišla nejaká tvoja kamarátka." Lussy utekala dole k dverám a rozmýšľala kto to môže byť. Dúfam, že to bude Mary, pomyslela si. No ani by jej nenapadlo že to bude Karin.

„Jé, čau Lussy, choď sa obliecť, už som to vybavila", povedala s ľahkosťou. Ach prosím nie, nie, nech mi to tá Karin nerobí! Panebože prosím zachráň ma nejako!, myslela si Lussy , zatiaľ čo vydeseným výrazom nechápavo hľadela na Karin.

„Éeee čo?"

„Choď Lussy dlho si nebola s nikým vonku, urobí ti dobre ak pôjdeš. Aspoň pomôžeš Karin s výberom topánok.", povedala mama. Čo mala Lussy robiť, musela ísť.

V obchode bola Karin zase neskutočne ukecaná. Ale lussy to vyhovovalo, lebo nemusela rozprávať ona. Vôbec nemala náladu rozprávať a nie to ešte sa preháňať po butikoch.

„Čo povieš na tieto? Majú pekné to pútko ale zdajú sa mi moc vysoké.", povedala Karin a so zamysleným výrazom si znova a znova obzerala lodičky.

„Nie, sú dobré", povedala Lussy už po stý raz, „nemohli by sme už ísť?"

„Čo ti je Lussy? Si nejaká nervózna! Konečne sa uvoľni a užívaj si! Ešte si pozriem nejaký nový top keď už som tu. a čo hovoríš na tieto?", pozrela na ňu nevinným výrazom držiac v ruke červené lodičky s čiernou mašľou. Pane Bože prosím nech už som čím skôr doma, pomyslela si Lussy. Karin sa ešte chvíľu prechádzala v červených lodičkách a nakoniec povedala, že ich ide zaplatiť. Lenže v butiku bola dlhá rada a tak Lussy zakričala za kamarátkou že ju počká pri vchode. Dala si do učí slúchadlá a počúvala Christinu Aguileru. Len tak sa obzerala po obchode keď tu zrazu... pohľad. Do krásnych tmavých očí. Tie oči patrili chlapcovi, ktorého nikdy nevidela, no vedela, že si jeho tvár zapamätá do konca života. Tá krásna dokonalá tvár... Čierne havranie vlasy...Stratila sa v jeho pohľade. Nemohla prvá uhnúť pohľadom. Doslova si ju k sebe pripútal a nepustil ju. Cítila husiu kožu na celom tele a v bruchu divný pocit. Aké mal len krásne oči. No nič z nich neprečítala. Iba ich hĺbku a krásu.

„Luu, haloo! Môžme ísť." vytrhla ju z puta pohľadu Karin. Lussy sa pozrela najprv na pol sekundy na Karin a potom sa zase zahľadela na neznámeho krásavca v čiernom. A keď ju ťahala preč, ešte stále sa na neho pozerala a venovala mu dlhý pohľad.

„Na čo si tam tak zauímavo hľadela?", opýtala sa jej so záujmom Karin keď sa prehrabávali v kopách tričiek.

„Na nič", nevinne jej odpovedala Lussy

„Nemyslíš ty snáď toho fešáka v čiernom že nie?"opývala sa podozrievavo Karin, no keď videla kamarátkyn nevinný výraz, hneď jej bolo všetko jasné.

„Ahá....toho poznám", pozrela sa na Lussy s vydeseným výrazom, no hneď Lussy ukľudnila „poznám ho z jednej párty...snažila som sa ho zbaliť ale hnusne ma odbil. Ale moc ma to nemrzí. Keby sa mi to podarila, nezbalil by ma Jef", samoľúbo sa usmiala do zrkadla.„takže to na neho ani neskúšaj, nepodarí sa ti to, keď sa to nepodarilo mne."

„Okej, veď ja nič za ľubom nemám", urazene povedala Lussy. Potom sa už na túto nerozprávali. Lussy už chcela ísť domov, no Karin neprestávala so skúšaním tričiek.

„Toto mi podrž", povedala Karin z kabínky a hodila jej tričko. Lussy ho takmer nechytila, no podarilo sa jej to, a znudene sa sa oprela o dvierka kabínky a rozhliadla sa po obchode. tajne dúfala, že ho zase uvidí. A dúfala správne. Stál asi 5 metrov od nej a opierajúc sa o stojan s oblečením, so sexi poloúsmevom sa zase díval na rozpačitú Lussy, ktorú si zase pripútaj pohľadom a topila sa v hľbke jeho očí. "Topiaca sa a byť utopená", preletelo jej hlavou. Jej myšlienka keď sa po rozchode s Markom topila v depresii a chcela zomrieť, no verila v nebo a nemohla sa zabiť. No zase jej začal ten divný pocit keď sa na neho pozerala. Nie taký, aký cítila pri Markovi, taký iný, nepopísateľný. Nevedela či prešli sekundy, minúty alebo hodiny toho, ako sa na seba pozerali, ale zrazu sa otočil a elegantne, s úsmevom odišiel. Lussy za ním iba nechápavo hľadela.

[ » na začiatok « ]