Kapitola:
Pridaná: 14.2.2011, 15:03:47
Čítaná: 1786×
Hodnotenie: (počet hlasov: 10)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Hermiona Grangerová, Draco Malfoy, Harry Potter, Ron Weasley
Stručný dej: Okúsi Draco sladkú príchuť pomsty? Alebo čo sa stane, ak je Hermiona Grangerová poriadne naštvaná..

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, romantika

Kapitola: 1 » Diabolský plán 2 » Tango 3 » Vlastné skrýše 4 » Ignorancia 5 » O nič lepší 6 » Pravá tvár

Tak po dlhom čase je tu zase ďalšie kapitola. Dúfam, že sa bude páčiť a venujem ju všetkým, ktorí napíšu koment. A môžete mi veriť, že som pripravená na množstvo kritiky.

P.S.: Ospravedlňujem sa za chyby.

______________________________________________________

Srdce jej divoko bilo. Obaja strácali dych a tak sa od seba oddelili, aj keď si boli stále blízko. No a vtedy jej to došlo. Ako to mohla nechať zájsť tak ďaleko, že si vychutnávala bozky od Draca Malfoya, ktorému prisahala pomstu? Na začiatku len chcela, aby trpel, aby zaplatil za to všetko čo im spravil. Nečakala, že do toho takto spadne. Dobre, bola si ochotná priznať, že ju na ňom niečo priťahovalo, ale to bolo všetko.

Ona je Hermiona Grangerová a nemôže sa predsa nechať ovplyvňovať nejakými blbosťami a hlavne nesmie zabudnúť, že je to Malfoy. Zhlboka sa nadýchla a odstúpila od neho.

„Už mám toho dosť, takto to ďalej nejde,“ prehovorila k nemu rozhodne. Už sa rozhodla. Povie mu pravdu, nech ju to stojí, čo chce. Vedela len jedno. Musí to zastaviť skôr, než úplne stratí rozum. Ona začala túto hru a teraz ju aj ukončí.

On sa na ňu zmetene pozrel, pretože nevedel, čoho by mohla mať dosť. Bol si istý, že bozkávanie s ním to nebolo.

„Čo sa zase deje?“ spýtal sa potichu , keď len stála a pozerala sa na neho. Bola zvláštna. To sa mu na nej páčilo, ale už ho to príliš vyvádzalo z mieri.

„Ja končím, nemôžem ťa ďalej klamať, už to zachádza príliš ďaleko. Nemôžem, nedokážem v tom pokračovať, už to nemá zmysel,“ hovorila to viac menej pre seba. Pripravovala sa na to, ako vybuchne, keď sa dozvie, že bozkával humusáčku.

„Tak už mi povedz, čo musíš a prestaň okolo toho tak šaškovať,“ skoro na ňu kričal.

„Čo to nechápeš? Si slepý alebo čo? Ja nie som Caroline. Chodíš okolo mňa už dobré štyri roky a naozaj ma nespoznávaš?“ aj jej už praskli nervy a desila sa najhoršieho.

Chvíľu na ňu obozretne hľadel a premýšľal. Čo to tu melie? Veď ju ešte nikdy pred tým nevidel. Prezeral si jej tvár a hľadal v nej niekoho povedomého.

„Ty to naozaj nevidíš? Ja som Hermiona Grangerová. Tá špinavá humusáčka, ktorú celé tie roky neustále urážaš,“ prehovorila k nemu už pokojne a zmierovala sa s jeho výstupom, o ktorom si bola istá, že nastane. Sadla si na zem a rukami si podoprela hlavu.

„To naozaj?“ spýtal sa celkom potichu. Sadol si na zem tiež, dostatočne ďaleko, ale nie príliš od nej. Celý sa triasol. Ako mohol pobozkať humusáčku? Ako mohol? Ako sa mu mohla zdať taká príťažlivá? Ako s ňou vôbec mohol chcieť niečo mať?

„To nie je možné, to nie. To sa nemohlo stať. Čo všetci moji priatelia? Čo keď ťa niekto spoznal? Čo si o mne pomyslia? Moja reputácia bude zničená,“ hovoril sám sebe, no Hermiona ho napriek tomu počula.

Čakala to, ale počuť to, bolo jednoducho hrozné. Ani nevedela ako a vzbĺkol v nej oprávnený hnev. Postavila sa a otočila sa k nemu.

„Čo si to o sebe vôbec myslíš? Mne tiež nie je príjemné, že ma videli práve s tebou, takže si daj pohov. A vieš čo? Odchádzam, ty čistokrvný somár?“ kričala na neho podráždene a chystala sa na odchod.

„Stoj!“ zvolal na ňu a dobehol ju.

„Ešte nikam nepôjdeš. To že sme sa dostali do tejto situácie je len a len tvoja vina. Ty si vedela kto som a napriek tomu si sa so mnou zahrávala. Takže teraz musíme spraviť všetko, aby si zostala pred školou nepoznaná . Len dúfam, že ťa ešte nikto nespoznal. Zmeň si tie svoje šaty znova na biele!“ prikázal jej.

Zamyslela sa nad tým, čo od neho chce, ale nakoniec poslúchla. Cítila sa naozaj vinná a aj vedela prečo, koniec koncov, keby chcela, mohla tomu zabrániť hneď na začiatku. Vtedy však nevedela, čo všetko sa stane.

Draco na ňu namieril prútikom a niečo si zašepkal. V tej chvíli Hermiona pocítila neznesiteľné pálenie na perách. Zdvihla svoj nahnevaný pohľad k Malfoyovi a on sa na to uškrnul.

„No nepozeraj tak na mňa, to aby boli červenšie a krajšie.“

Znova švihol prútikom smerom k nej, ale tento krát necítila nijakú zmenu.

„Čo si to spravil a kam toto celé vlastne smeruje?“ spýtala sa ho.

Hodnotil ju pohľadom a naozaj mu nič na nej nepripomínalo tú Grangerku, čo každodenne stretával na vyučovaní. Niet divu, že ju nespoznal.

„Nemaj strach. Nerobím nič, čo by sa ti nepáčilo,“ odpovedal na jej otázku a znova švihol prútikom.

Naozaj mala strach, ale bola tu dôležitejšia otázka.

„Kam toto smeruje?“ spýtala sa znova.

„Nebuď otravná. Myslel som si, že si inteligentnejšia. Vraciame sa

naspäť na ples predsa,“ vysvetlil jej svoje plány a uškrnul sa na ňu tak ako to robil počas všetkých tých rokov.

Zdrapil ju za ruku a ťahal naspäť k Veľkej Sieni.

„Môžeš ma láskavo pustiť? Chodiť viem aj sama,“ povedala mu to tónom, ktorý neprijímal námietky, preto ju pustil. Už sa s ňou viac nechcel hádať. Len potreboval, aby sa táto vec veľmi rýchlo uzavrela.

„Takže, plán je takýto. Znova sa vmiešame medzi ostatných. Zatancujeme si tri tance a potom spravíš niečo negrangerovské, je to jasné?“ spýtal sa jej už pred Veľkou Sieňou. Prikývla a začala premýšľať, čo by mala spraviť.

Vstúpili dnu teraz už bez povšimnutia. Znova zamierili k parketu a roztancovali sa na ďalší waltz. Po niekoľkých sekundách si prestala uvedomovať, že je tam s Malfoyom a len si užívala tanec. Predsa len bola v nádherne vyzdobenej miestnosti, hrala príjemná hudba a ju zvierali v objatí tie silné paže. Už sa ani nepozastavovala nad svojimi myšlienkami. Pripisovala ich len tomuto večeru. Zajtra sa bude musieť vrátiť do reality a budú znova nepriatelia.

Skladba dohrala a začala hrať ďalšia. Hermionina myseľ bola otupená, zatiaľ čo tá Dracova šrotovala na plné obrátky. Neustále premýšľal o tom čo sa stalo. Dnes večer, ešte pred pár hodinami sedel sám v slizolinskej spoločenskej miestnosti, zatiaľ čo sa všetci veselo pripravovali na ples.

Bol sám, bol nahnevaný na Pansy a bolo mu smutno. Nedokázal pochopiť, ako mohol byť odmietnutý. Nikdy pred tým sa mu nič také nestalo, ale ako sa hovorí, všetko je raz po prvý raz. Bol zúfalý, ale predsa sa rozhodol, že na ten ples pôjde. Nevedel či z pýchy, alebo tvrdohlavosti, ale bolo mu to jedno.

No a vtedy keď sa s ňou zrazil ani nemohol uveriť svojmu šťastiu. Aj keď teraz si skôr myslel, že to bolo totálne nešťastie. On a humusáčka. No fuj. Od malička bol vychovávaný k tomu, aby ich nenávidel a aby si o sebe myslel, že je oveľa významnejší ako všetci bez titulu, čistej krvi, financiami, obrovským majetkom a štipky múdrosti. Grangerka z toho mala len ten mozog, to jej nemohol odoprieť.

Držal ju okolo pása. Cítil škoricovú vôňu z jej vlasov, ktorá ho omamovala. Tancovali podľa krokov, ktoré obaja dobre poznali. Občas sa pristihli ako si hľadia vzájomne do očí a keď si to uvedomili, obaja odvrátili zrak.

Hermiona zase stále rozmýšľala nad tým čo má spraviť, aby to nevyzeralo na ňu. Mohla by sa hrať na niekoho kým nie, ale stále to bude ona. Bola smutná.

Dohrala druhá skladba a zrazu sa na pódiu objavila skupina Sudičky. Burácajúci rev a potlesk nastali len pár sekúnd po ich zjavení sa. Hermiona a Draco sa pripojili k burácajúcemu revu, pretože chceli splynúť s okolím. No a navyše Draco nevedel čo iné robiť.

Vedel že Grangerka by mala po jednej skladbe odísť, ale odíde aj keď prišli oni? Pozrel sa ako radostne skáče a prestal sa tým zaoberať. Jej vyrovnané vlasy skákali v pôvabných vlnách k jej pásu ako nadskakovala. V jej orieškových očiach sa odrážali svetlá, ale žiarila v nich aj jej vlastná radosť. Jemné pery mala otvorené a vychádzal z nich krik, ale tým si už nebol taký istý, pretože to išlo odvšadiaľ.

Skupina utíšila svojich rozburácaných fanúšikov a začali hrať prvú pieseň. Hermiona začala premýšľať po tom ako odoznel jej prvý ošiaľ z toho, že vidí jej jedinú obľúbenú čarodejnícku skupinu. Mala ich rada, pretože ich texty boli iné ako texty akýchkoľvek neúspešných čarodejníckych kapiel.

Hneď po prvých tónoch spoznala, že začali hrať jej obľúbenú pieseň s názvom Stash. V podstate hovorila o tom, že každý ma svoju vlastnú skrýšu, kde si odkladá tajomstvá a skoro nikoho k nej nepustí a často to v sebe dusí.

Prinútilo ju to premýšľať o tom, aké tajomstvá skrýva ona. Tancovala na rytmus hudby, no jej mozog stále premýšľal o tom, čo tají. Čo nikomu nehovorí. Nikomu nepovedala, aká je unavená z toho, že sa musí neustále o všetkých starať. Nikomu nepovedala o tom, ako ju trápi, že si nikto nevšimol, že je normálne dievča, keď ju všetci berú ako otravnú knihomoľku. Dobre, Harry a Ron ju asi brali ako kamarátku a ona ich mala tiež rada, ale otravovalo ju, že za nich neustále robí ich prácu. Cítila sa skôr ako ich mama. No a dokonca ani oni nevedeli, ako trávi svoje voľné chvíle a čo ju skutočne baví, okrem čítania, ktorému sa venovala na Rokforte.

V skutočnosti mala veľmi rada tanec. Vlastne ho zbožňovala. Každé prázdniny trávila množstvo hodín práve tancovaním. Tiež mala rada turistiku. Prechádzky po lese, či už cez deň, alebo večer. Boli to vzácne chvíle, kedy mohla byť sama so sebou a premýšľať o tom, čo ju trápilo alebo jednoducho vypnúť a len počúvať zvuky vetra a tvorov, ktorí žili v lese. Taktiež rada spievala, aj keď nevedela, ako spieva. V skutočnosti nikdy nespievala pred nikým iným ako svojimi rodičmi.

Oni ju vždy pochválili, ale čo iné by mala čakať od svojich rodičov? Často si spievala keď tancovala, či už muklovské pesničky, alebo aj tie z čarodejníckeho sveta. Bolo jej jedno, či boli pomalé alebo rýchle, spievala podľa nálady a dávala do toho všetko. Nikto z jej známych a priateľov o tom však nevedel.

Bolo to zlé, keď mala tú skrýšu? Keď si stavala steny medzi sebou a ostatnými? To hovorila tá pieseň. Samozrejme, Hermiona niekde v hĺbke duše cítila, že by s tým mala niečo robiť, ale dalo sa to vôbec?

Pieseň dohrala a ona už bola rozhodnutá, čo spraví.

_______________________________________________________

No na záver by som sa chcela poďakovať všetkým, ktorí to vôbec dočítali, pretože moja vlastná sestra zhodnotila ten koniec za nudný, ale ako som povedala, som rada aj za kritiku.

[ » na začiatok « ]