Kapitola:
Pridaná: 7.5.2007, 17:42:20
Čítaná: 2075×
Hodnotenie: (počet hlasov: 6)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Lily Evansová, James Potter, Remus Lupin, Sirius Black, Alice, Frank, učitelia
Stručný dej: Život Lily Evansovej počas prvého ročníka na Rokforte. Ako to teda vlastne bolo?

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » List z Rokfortu 2 » Hurá do školy! 3 » Rokfortský expres 4 » Prvé dni v Rokforte 5 » Samé tajomstvá 6 » Večierok plný prekvapení 7 » Začiatok veľkého priateľstva

Od toho dňa trávila Lily s Remusom veľa času. Asi sa to Jamesovi a Siriusovi nepáčilo, pretože na ňu vždy škaredo zazerali, ale bolo jej to jedno. Remus bol milý, vtipný a...bol to jej najlepší kamarát. Zdôverila sa mu s vecami, o akých Alice nemala ani potuchy a on jej zato nikdy neklamal. Povedal jej, že sa bojí Jamesovi priznať, pretože on aj Sirius sú veľmi obľúbení a ak by stratil ich priateľstvo, nikto by sa s ním už nechcel ani zhovárať. Ale Lily trvala na svojom. Jamesa nemala rada, ale nepovažovala ho za takého hlupáka, ako je Sirius. Radila Remusovi, aby mu povedal pravdu, ale ten bol tvrdohlavejší ako mulica.

Odhliadnuc od tohto, boli naozaj veľmi dobrí priatelia. Vďaka Lily sa Remus zlepšil v elixíroch, a naopak, on ju naučil veľa vecí z obrany proti čiernej mágii. Jediný, kto v tom bol lepší, bol akýsi malý chlapec zo Slizolinu, z ktorého si Sirius, no najmä James robili stále iba srandu.

Lily už vedela, že on jej dal ten lístoček a veru sa vôbec nepotešila. Keď to povedala Remusovi, ten sa jej hodnú chvíľu smial, no potom povedal: „Nič si z toho nerob. Severus je neškodný. Možno sa len zaľúbil...a mal pravdu. Naozaj si pekná.“

„Remus...,“ začala Lily výhražne.

„Veď ja nič!“ opäť sa smial Remus. „Ale musíš si na to zvykať. Dievčatá sa chlapcom páčia oveľa skôr, ako chlapci dievčatám.“

V októbri začala metlobalová sezóna. Minulý rok vyhral metlobalový pohár Chrabromil, a preto sa kapitán chrabromilského družstva snažil, aby sa úspech zopakoval. James a Sirius trávili každú sobotu na metlobalovom ihrisku a sledovali tréningy družstva. To znamenalo, že Lily tam bola tiež, keďže k Siriusovi a Jamesovi neodmysliteľne patril Remus. A zdalo sa, že ich veľmi dobrým priateľom je aj Frank. Takže, ak chcela byť s Alice alebo Remusom, musela byť vždy aj s Frankom, Jamesom a Siriusom. Ale to jej neprekážalo. Jednoducho tých dvoch namyslencov ignorovala.

Koncom októbra, pred hallowenskou oslavou, bol prvý zápas. Chrabromil zvíťazil nad Slizolinom na celej čiare, najmä zásluhou otrasného výkonu slizolinského stíhača, Luciusa Malfoya. Chrabromilčania vlastne nemuseli nič robiť, iba strieľať góly a nájsť zlatú strelu.

Po zápase bol večierok. Len pre „vyvolených“. Usporiadal ho Slughorn a Lily úplne zarazilo, že pozval aj ju a Alice. Nevedela, čím si to vyslúžila. A okrem toho, vraj mal prísť aj minister mágie!

O pol ôsmej sa obliekli do najlepších šiat, aké mali a vybrali sa do Slughornovej pracovne. V klubovni stretli vyobliekaného Siriusa, Jamesa, Remusa a Franka, a pri nich sedel malý chlapec, o ktorom Lily vedela iba to, že sa volá Peter a je veľmi nemotorný. Bol oblečený v pyžame, takže očividne nebol k Slughornovi pozvaný.

Všetci spolu zišli o pár poschodí nižšie a už vo dverách videli, že rozhodne sa dnes nebudú nudiť.

Už na chodbe počuli hrať akúsi skupinu a vo dverách uvideli, že je to päť ľudí oblečených vo farebných habitoch, hrajúcich tak nahlas, akoby si dali za cieľ roztrhnúť ušné bubienky každému v miestnosti.

Všetci vošli dnu a hneď sa k nim prihrnul Slughorn. „Vitajte, Chrabromilčania,“ začal a už vedeli, že oslavuje poriadne dlho. „Som rád, že ste tu. Bavte sa...ja idem...kam? Aaa, už viem. Za Horacom. Jaj, nie...veď to som ja!“ Lily sa zachichotala, ale Slughorn si to nevšimol. „...Tak niekto hľadal mňa...v každom prípade, vyhýbajte sa tomu mužovi v kúte. Vraj je to veľmi čudný človek...“ Všetci sa tam obzreli. Uvideli muža, ktorému veľkú časť tváre pokrývali jazvy a každé oko mal iné. Jedno obyčajné, druhé malé, modré, ktoré sa neustále krútilo.

„Viem, kto je to.“ Ozval sa Sirius. Jasné, pomyslela si Lily, kedy si ty niečo nevedel? „To je Moody, auror. Vraj je výborný, ale radšej by som bol menej dobrý, ako mať takú tvár.“

„Auror?“ zapojil sa do...no...do Siriusovho monológu...Frank. „To by bolo dobré...myslím...byť aurorom.“

„Na to máš ešte dosť času. Veď si len prvák.“ Povedal mu Sirius.

Lily s Alice sa od nich odtrhli a šli sa zabávať. Po čase však zistili, že skupina a Moody sú na celom večierku najzaujímavejšie. Inak tam boli samí starší čarodejníci, ktorí vôbec nejavili záujem rozprávať sa s prvákmi.

Asi po pol hodine sa Alice ospravedlnila a povedala, že si musí odskočiť a nechala Lily samotnú.

„Lily,“ začula za sebou hlas. Ani sa nemusela otočiť a vedela, kto to je.

„Áno, James?“

„Ja...potrebujem...pomoc. Od teba. Teda...ak by si mi teda pomohla...“jachtal James.

Lily vedela, že by ju neprosil, ak by nešlo o niečo dôležité, tak nachvíľu nechala bokom svoj odpor k nemu a spýtala sa: „Čo potrebuješ?“

„No, ide o elixíry. Vôbec nerozumiem, čo mám robiť, aby sa mi podaril aspoň raz. Prosím ťa...pomohla by si mi s nimi?“

„Prečo žiadaš mňa? Veď ma neznášaš?“ odvrkla mu Lily.

„To nie je pravda!“ ohradil sa. „Len nerozumiem tej tvojej prehnanej snahe byť za každú cenu najlepšia.“

„Ja že chcem....ja vôbec nechcem...teda...“ Tak najprv ju o niečo prosí a teraz ju uráža? Mohla ona za to, že ju škola bavila? Ale videla, že James je zúfalý, tak sa rozhodla mu pomôcť. „Dobre,“ povedala, „zajtra sa stretneme po škole v...v žalári číslo 5. O štvrtej. A nie že budeš meškať!“

„Ďakujem, Lily, fakt.“ A odišiel.

„Čo chcel?“ spýtal sa Remus, ktorý práve prišiel k nej.

„Doučovanie z elixírov.“

„Aha, ja že...ale nič. Maj sa, Lily.“

Lily sa rozhodla nájsť Alice a odísť odtiaľto. Bolo tu strašne dusno a hudba bola až príliš hlasná. Alice našla, ako inak, pri Frankovi.

„Poďme,“ povedala jej a keď sa Alice nehýbala, naliehavo zašepkala: „Musím ti povedať niečo čudné.“ To ju už prinútilo odtrhnúť sa od Franka. Zamávali mu a trielili do klubovne. Tam Lily vyrozprávala Alice to, ako ju James požiadal o doučovanie z elixírov a ako potom prišiel Remus a bol veľmi čudný.

„Vieš čo si myslím?“ spýtala sa Alice.

Lily už asi vedela, aká bude odpoveď, preto len unudene prikývla: „Myslím si,“ začala Alice, „že sa Remusovi páčiš. Nie, počkaj!“ vyhŕkla, keď videla, že Lily otvára ústa. „Ste stále spolu, vieš o ňom niečo, čo nevie ani James a ani ja, ale keby si mi to chcela povedať....“

„Nie, nechcela.“ Zasmiala sa Lily. Alice z nej stále ťahala nejaké klebety a raz sa Lily preriekla, že sa jej Remus s niečím zdôveril. Ale nebola až taká hlúpa, že by to niekomu povedala. Ani Alice. „Ďalej,“ pokračovala jej kamarátka, „stále sa na teba pozerá takým pohľadom akože: booože, ale si pekná, a nikdy si z teba nerobí posmech a...“

„Počkaj. Tak potom sa aj ty páčiš Frankovi. Ste stále spolu, nikdy si nerobí z teba posmech...“ Lily to chcela obrátiť na srandu, ale Alice povedala: „Tak to dúfam, že sa mu páčim!“

„Alice! Veď máš jedenásť rokov!“ zasmiala sa Lily.

„Dvanásť. V septembri som mala narodeniny.“ Opravila ju Alice.

„Aha, tak potom...no, všetko najlepšie, nevedela som o tom.“

„To nič. Ale to je jedno. Remusovi sa páčiš a bodka. Už o tom nemienim diskutovať.“ povedala rozhodne Alice a odišla do izby.

Lily ešte ostala dlho v klubovni. Až keď sa otvoril portrét a vošli chlapci, vybehla do izby a šla spať.

* * *

PS: Ahojte. Dúfam, že sa Vám to zatiaľ páči, ak nie, tak stačí napísať a ja skončím. Ale dúfam, že nebudem musieť, lebo ma to dosť baví.

Vaše pripomienky alebo kritiku mi posielajte sovou poštou alebo mejl. nájdete ho pri mene Taleia (bifľomor)

Zatiaľ ahojte.

PS2:Neviem, kedy bude ďalšia časť, pretože mám toho trochu veľa, ale vynasnažím sa, aby bola ešte tento týždeň.

s pozdravom

Taleia

[ » na začiatok « ]