Kapitola:
Pridaná: 7.5.2007, 09:31:40
Čítaná: 1325×
Hodnotenie: (počet hlasov: 5)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Lily Evansová, James Potter, Remus Lupin, Sirius Black, Alice, Frank, učitelia
Stručný dej: Život Lily Evansovej počas prvého ročníka na Rokforte. Ako to teda vlastne bolo?

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » List z Rokfortu 2 » Hurá do školy! 3 » Rokfortský expres 4 » Prvé dni v Rokforte 5 » Samé tajomstvá 6 » Večierok plný prekvapení 7 » Začiatok veľkého priateľstva

Sirius ani James nevedeli, že ich Lily s Alice sledujú. Šli ticho ako myšky. Chlapci ich zaviedli do ich klubovne, potom hore, do chlapčenských spální, ale tam sa už dievčatá neodvážili ísť. Čakali na schodoch a ticho načúvali. Občas začuli hluk, akoby sa chlapci hádali, potom akýsi výbuch a potom sa dvere rozleteli, vybehol z nich Remus a utekal preč. Lily a Alice si vôbec nevšimol. Našťastie nechal dvere otvorené, a tak dievčatá počuli všetko, o čom sa chlapci rozprávali:

„Ty mu veríš?“ spýtal sa Sirius.

„Ani trochu. K mame? Veď len teraz začal školský rok. Nevyzerá ako mamičkin maznáčik.“ Povedal James.

„Nie. Vôbec sa mi to nezdá. Ani si nezbalil kufre...a...James,“ Sirius stíšil hlas, „videl si, ako vyzeral? Skoro som sa ho zľakol, vyzeral ako akési divé zviera.“

„Viem. Ale čo s tým narobíme? Dnes už nepríde, takže by sa ho spýtame neskôr. Vieš čo? Poďme do kuchyne, možno tam škriatkovia niečo nechali z obeda...“

„James! Veď o chvíľu je večera!“ zasmial sa Sirius.

„No a? Na večeru nie sú nikdy koláče a ja mám chuť na čokoládové košíčky.“ Ozval sa urazene James.

„Keď budeš takto pokračovať, na budúci rok sa ani nemusíš snažiť dostať do družstva. Metla ťa totiž neunesie.“

Vtom začuli dievčatá kroky a rýchlo bežali dole do klubovne.

Remus na večeri nebol, ale zato James sa napchával, akoby tri dni nejedol. Lily sa usmiala na Alice a kútikom úst jej šepla: „Musíme ich sledovať častejšie. Sú takí smiešni.“ Alice na ňu žmurkla a povedala: „Ale teraz už musíme ísť. McGonagallová nám dala kopec úloh a Slughorn chce, aby sme napísali prácu o tom uspávacom elixíre.

A tak šli hore do klubovne, ale dlho sa učiť nemohli. James a Sirius totiž z kuchyne pokradli toľko koláčov, že celý Chrabromil sa zabával a napchával minimálne do jedenástej. Potom však prišla profesorka McGonagallová a zábavu rázne ukončila.

O dva dni sa vrátil Remus. Vyzeral byť vyčerpaný a ešte smutnejší ako predtým. A navyše, mal veľký škrabanec na tvári.

Po hodine obrany proti čiernej mágii za ním Lily išla a spýtala sa ho:

„Remus? Prosím ťa, čo sa ti stalo? A nehovor, že nič, lebo vidím, aký si utrápený.“

„Lily,“ začal Remus, „Prosím ťa, nestaraj sa do toho.“

„Ale...ty si môj priateľ, musím sa do toho starať. Ak ti niekto ublížil....“

„Nikto mi neublížil. Ja....spravil som si to sám...keď...keď som bol doma.“

„Tak to ti neverím! Buď mi to povieš, alebo pôjdem teraz hneď za Dumbledorom a...ja...“

„Dobre, poviem ti to. Nechoď za ním. A okrem toho...riaditeľ to už vie. Lily...ale sľúb mi, že to nikomu nepovieš. Ani Alice a Jamesovi a hlavne nie Siriusovi. Ten by to nepochopil...“

„Neboj sa, nikomu to nepoviem.“ Sľúbila Lily. „Nechceš sa ísť prejsť? Vonku je krásne.“

Šli teda na školský dvor a Remus jej povedal, kde prišiel k tomu zraneniu. „Lily, keď som bol ešte malý, pohrýzol ma....no...vlkolak. A odvtedy som ním aj ja. Raz za mesiac sa zo mňa stane divý vlk a teraz...to bolo trochu horšie ako inokedy, dokonca som sa poškriabal...ale nie je to až také zlé. Keď nie je spln, som celkom v poriadku...ale...no...keď už vieš pravdu...no...pochopím, ak sa so mnou nebudeš chcieť rozprávať, ale sľúbila si mi, že to nikomu nepovieš.“

„Neboj sa, nepoviem to nikomu. A hádam si nemyslíš, že sa s tebou prestanem rozprávať, pretože si vlkolak. Ale...kde si bol posledné dva dni?“

„Videla si ten strom, čo sem zasadil Dumbledore?“ spýtal sa s trpkosťou v hlase.

„Zúrivú vŕbu? Každý ten strom videl.“

„Tak...pod ním je tunel, vedie do jedného domu v dedine. Dal mi ho postaviť riaditeľ, aby som tam mohol odísť, keď....sa premením...aby som nebol nebezpečný pre ostatných...tak...zdám sa ti ohavný?“

„Remus!“ Rozhorčene skríkla Lily. „Vy chlapci ste divní. Bojíte sa priznať si slabosť aj keby to malo znamenať, že budete sami. Nezdáš sa mi ohavný, Remus. Si milý, keď nie si taký namosúrený. A myslím že James by to tiež pochopil. Ak je tvoj priateľ, tak určite.“

„Nie! Nehovor mu to! Možno...časom...mu to poviem sám.“

„Dobre, ako chceš.“ Usmiala sa naňho. „Ak budeš niečo potrebovať, stačí požiadať. Ja sa ti chrbtom neotočím.“ Usmiala sa, pozdravila ho a nechala ho samého na trávniku pred hradom.

Pravdupovediac, bolo jej Remusa strašne ľúto. Celý čas si myslela, že je nahnevaný, alebo smutný pre nejaký hlúpy dôvod, ale to, čo jej povedal, bolo niečo vážne. Ani nevedela, prečo sa nebála. Veď sedela vedľa vlkolaka! Ale Remus bol milý a vôbec nie strašidelný. Mala pocit, že ho začína mať radšej ako ostatných. Bol taký opustený, aj napriek Jamesovmu a Siriusovmu priateľstvu.

Keď bola pri Veľkej sieni, podišiel k nej chlapec s čiernymi vlasmi a podal jej akýsi papierik. Potom bez slova odišiel. Lily sa pozrela na papier a videla na ňom iba tri slová:

Si veľmi pekná

A to bolo všetko. Rýchlo sa obzrela, ale chlapec zmizol. Bola si istá, že ho už niekde videla, ale nevedela si spomenúť kde.

Nikdy si nemyslela, že je pekná. Bola...úplne obyčajná, i keď si všimla, že také zelené oči ako má ona, nemá žiadne iné dievča. Vlastne, keď tak nad tým rozmýšľala, ešte nikdy nemala pocit, že by sa niekomu páčila a teraz ju tento malý lístoček naozaj potešil.

„Tak čo, krpec sa konečne prejavil?“ začula hlas. Pozrela sa smerom, odkiaľ vychádzal a navrchu mramorového schodiska stál Sirius Black.

„Čo ťa do toho?“ odvrkla mu. Toho chalana neznášala. Čo mu spravila, že ju stále otravuje? Nechápala, ako môže Remus zniesť priateľstvo takého otrasného a namysleného pajáca.

„Ale má pravdu.“ Pokračoval Sirius, napriek tomu, že mu Lily dala jasne najavo, že sa s ním nemieni rozprávať. Vyšla hore schodmi a zamierila do klubovne.

[ » na začiatok « ]