Kapitola:
Pridaná: 18.1.2011, 15:59:57
Čítaná: 1224×
Hodnotenie: (počet hlasov: 5)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Bellatrix a Narcissa a Andromeda Blacková, Rodolphus Lestrange, Lucius Malfoy
Stručný dej: Poviedka o tom ako sa dali dokopy Bellatrix a Rdolphus. (nedokončená)

Literárna forma: próza
Žáner: romantika

Kapitola: 1 » Zoznámenie 2 » Vyrušení 3 » Škrabanec 4 » Pozvanie 5 » Darčeky 6 » Utužovanie vzžahov 7 » Prechádzka 8 » Si taká krásna 9 » Prebudenie 10 » Večierok a prekvapenie 11 » Les sorciers de tous les 12 » Noviny 13 » Trikrát áno 14 » Naše mamy prepadli v plač..

Keď som sa zobudila, zložila som si z pása Rodophulusovu ruku a potichučky vošla do kúpeľne. Očesala som sa, umyla a keď som vošla do izby, tvár mi rozžiaril úsmev. Pozerala som sa totiž na lásku môjho života, ak sa to tak dá nazvať. Vybrala som si zo skrine zelené šaty a k nim čierny opasok. Obula som si členkové čižmičky a naškrabala odkaz pre Roda:

Bré ráno ty spachtoš!

Odišla som do troch metiel, idem sa tam stretnúť s Rosmertou a pár kamoškami. Dúfam, že bezo mňa vydržíš.

Bella

Ešte som si obliekla kabát a odišla do haly kde prešla veľkými dverami na trávnik a odtiaľ za bránu. Tam sa s puknutím odmiestnila. V troch metlách ma privítala Rosmerta ktorá mala zdediť Tri metly ako náhle bude mať sedemnásť, čo malo byť za pár týždňov.

„Ahoj Bella, drahá!“ povedala a pre klopkala ku mne s vysokými ligotavými topánkami.

„Rosmerta! Tak dlho som ťa nevidela. Ako žiješ?“ spýtala som sa jej a usadila som sa za pult. Rosmerta predo mňa položila ďatelinové pivo a sadla si vedľa mňa.

„V poriadku, a ty?“ spýtala sa ma.

„Úplne v pohode, len dúfam, že ma moja skvelá mamička nebude hľadať. Ale Rodovi som napísala odkaz, takže...“ odvetila som, ale ona mi skočila do reči:

„Komu? Rodophulusovi Lastrangeovi? To nemyslíš vážne! Je od teba o rok starší!“ povedala s údivom.

„No a? Sme spolu šťastní, takže nie je problém! Alebo je problém z tvojej strany Ro?“ spýtala som sa potmehúdsky a uškrnula som sa na ňu.

„Nie, nie! Nemôžeš si to brať osobne, ale ide o to, že on je taký... taký... strašne obdivovaný.“ Povedala a ja som sa na ňu zamračila:

„Pche! A ja som si myslela že aspoň ty za ním nevzdycháš! Ale ako vidím, poriadne som sa mýlila!“ povedala som a ona sa na mňa usmiala:

„Povedala som že je obdivovaný, nie že ho obdivujem. Vlastne, obdivujem ho, jeho imunitu voči ostatným babám, chápeš, ako že je k tebe taký pripútaný, je to zaujímavé.“ Povedala a úsmev sa jej roztiahol do úškrnu a o pár sekúnd neskôr sa ma spýtala:

„Bella, kedy bude svadba?“ ja som sa nestačila čudovať ako dospela k takému záveru, a preto som ju začala buchnátovať kam som len dosiahla. Ona sa stiahla a hlasno sa rehotajúc odišla za pult. Otvorili sa dvere a dovnútra vošla Carin a Amy. Ja som zapišťala a vrhla sa na ne. Boli to moje najlepšie kamošky hneď po Cissy.

„Carííín!“ zvolala som a vrhla som sa ju objať. Ona rovnako zapišťala a vrhla sa na mňa.

„Tak dlho som ťa nevidela! Prečo si mi nenapísala z Kanady? Vieš ako by ma potešila správa že si niekde nezamrzla?“ pýtala som sa jej a ona mi s úsmevom odpovedala:

„Preto že som bola naplno zaneprázdnená mojou novou známosťou. Inak, mimochodom, ahoj Ro!“ zvolala zatiaľ čo ja som objala Amy. Amy je Carinina sestra, sú to dvojičky, ale Amy mala hnedé a Carin blond vlasy. Zatiaľ čo Carin bola v Kanade, Amy bola v Egypte, tak ma veľmi neprekvapilo že k jej hnedým vlasom sa pridala aj bronzová pokožka. Obe mali na sebe kabáty a čižmy, ktoré určite nekúpili v nejakom normálnom obchode. Amy a Carin majú toľko prachov, že by im vystačili na celý život. To máme aj my, ale ja ich nerozhadzujem tak ako ony dve. Každú chvíľu majú nejaké nové šaty alebo aspoň tričko. A to ani nehovorím, že celé dve police majú každá zapratané vkusnými topánkami. Rosmerta objala obidve a kým sme sa usadili ozvalo sa puknutie a dostavila sa aj Lucy. Aj ona je neskutočne bohatá, a krátke atramentovo-čierne vlasy jej padali asi tak po bradu. Keď som ju objala, rozhovorili sme sa všetky o tom, čo sme zažili. Nad Carininým príbehom sme si všetky zavzdychali, lebo podľa jej presvedčenia bol „pán super“ naozaj super. Neskôr nám vyrozprávala Amy jej príbeh. V Egypte sa vraj ocitla v raji. Išla do päť hviezdičkového hotela kde boli len čarodejníci. Boli tam obrovské postele s ťažkými zamatovými perinami a všetko bolo tak, akoby ste sa ocitli v paláci kráľa Tutanchamóna. Aj tu sme užasli, ale napokon moje kamarátky zavzdychali najmä nad mojimi Vianocami a prázdninami. Porozprávala som im o všetkom: O tom, ako mi Rodo dal gitaru, ako hral na klavíri, ako sme boli na prechádzke s jeho sestrou a mojimi sestrami, proste všetky tie nežnôstky ktorými ma zasypával. Samozrejme, bez príliš ostrých detailov.

„Rodophulus Lastrange spal pri tebe?“ spýtala sa ma Lucy.

„Hej, ja viem. On je úplne ale úplne tej najnežnejší a najromantickejší chalan na svete.“ Povedala som im a Ro sa rozhovorila o svojich Vianociach. Spoznala sa Markom Nigellusom. Ja som užasla, pretože to meno poznám. Je to môj neviem koľko pra -dedov vnuk. Môj neviem koľko pra – dedo sa volal Phineas Nigellus. Ale nie som si istá, keďže skôr patrí do Blackovej rodiny. S Rosmertou a Lucy a Amy a Carin sme úplne zabudli na to, aký je čas, takže keď som pozrela na hodiny čo viseli v bare musela som utekať domov, inak by sa moja mamička rozčúlila. Ale ako náhle som zišla dolu schodmi s Rodom v tých istých zelených šatách išla sa priam zadusiť od blaha.

„Pche!“ začula som ako sa ozýva pri schodoch. Hore schodmi kráčala Cissy, nie Black, ako som očakávala.

„Prečo na mňa pchkáš?“ spýtala som sa jej dotknuto.

„Asi prečo. Ty sa odídeš zvítať s Carin, Lucy a Amy a mne nič nepovieš? Paráda.“ Povedala ironicky.

„Ak ti ide o TOTO, Ro ťa mohla zavolať, ale aby som JA stále robila niečo za to, že TEBA niekto niekam nepozve tak to je trochu moc.“ Vypustila som tú vetu neuvážene, ale Cissy hneď vstrekli slzy a ako vodopády jej padali po lícach. Bolo mi jej ľúto, ale ona už vybehla do svojej izby a ja som už iba počula cvaknúť kľúč.

„Rodo? Môžem ťa o niečo požiadať? Išiel by si dolu a zavolal mi Henryho?“ spýtala som sa ho. Mohla som ho privolať ale potrebovala som Roda dostať preč z môjho dosahu. Príliš na ňom lipnem. Uvedomila som si. Rodovi som napísala odkaz, ale Cissy som ani len necekla. Čo som ja za sestru? Spýtala som sa vlastnej hlavy. Nebol čas na premýšľanie. Vyčarovala som hárok papiera a brko a napísala som Cissy list v ktorom ju žiadam o odpustenie. Pripadalo mi to síce príliš formálne, ale vedela som že Cissy to ľahšie prijme. O chvíľu ku mne pricupital Henry a ja som mu povedala:

„Henry, prosím ťa, zožeň niekde tekvicový džús, fondánový koláč a rumové pralinky. Všetko toto zanesieš slečne Cissy s týmto listom, dobre?“ a dúfala som, že všetko dobre dopadne.

*******************************************************

Tak čo poviete ak to aspoň niekto čítate? Zúfalo túžim po komentároch, chápete, väčšia motivácia či už niečo zlepšiť alebo si zachovať ten štýl aký mám teraz. Vďaka :D

[ » na začiatok « ]