Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania
do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich
fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil,
ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom
môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať
Sprievodcu Fan Fiction.
Vstala som, a dúfala, že zistím, odkiaľ ten zvuk ide. Bol taký tichý, že keby som sa nezapočúvala do okolia, ani by som ho nezaregistrovala. Vstala som, a vyšla som pred dom v obrannom postoji. Pred sebou som videla len kríky a stromy. Zrazu z kríkov vyšiel on. Nebol to Eric. Jeho červené oči by som videla aj na kilometre ďaleko. Bol to ten druhý. Prišiel ku mne, trvalo mu to ani nie sekundu, a bol pri mne tak blízko, že som cítila jeho teplý dych. Na túto malú chvíľu čo bol pri mne tak blízko som stratila rozum. Len sme sa na seba pozerali, keď sa zrazu nado mnou skláňal, aby ma pobozkal. Nevedela som čo robím, ale zrazu som si uvedomila, že chcem aby ma pobozkal. Chcela som to. Boli sme tam len ja a on. Ale zrazu som dostala rozum. Vedela som, že on je vrah, ktorý chcel zabiť moju kamarátku. Chytila som ho za krk, a odsunula som ho od seba. „Čo chceš, a kto si??“ spýtala som sa. „Som zaujímavý upír, ktorý chce len teba.“ usmial sa na mňa v presvedčení, že mu znova skočím na jeho trik. „Neprišiel si do mesta po mňa. Prišiel si sa nasýtiť. Ihneď vypadni z mesta. Tí ľudia sú nevinný.“ povedala som mu, ale on sa iba usmial. „Už hovoríš ako môj brat.“ po týchto slovách som ho pustila, lebo mi úplne vrazil do hrude. Nie naozaj. Myslím citovo. „Tvoj brat??“ hlas mi preskočil o oktávu vyššie. „Tvoj... tvoj brat- dvojička??“ vyjavene som na neho pozerala a on sa mi len vysmieval do tváre. Bolo to jasné. Nijak inak sa to nedalo vysvetliť. A ja úplne blbá som o tom rozmýšľala celý deň. Pozrela som sa mu do očí a videla som víťazstvo. Neviem prečo práve víťazstvo. „Ako sa voláš??“ dostala som zo seba. „Volám sa Vladimir. Ale to nie je dôležité. Ako sa voláš ty?? Nie, počkaj, môj braček mi povedal, že mám Anne dať pokoj. Ty si Anna, však? Krásne meno. Nevideli sme sa už niekde??“ spýtal sa to takým tónom, ako vtedy Eric. Len som na neho pozerala a nemala som slov. V mojom živote sa nevyskytli dvojičky. Ibaže by... Ale nie, to je vylúčené. To bolo dávno. Nevedela som, že.. Nie, to nie je možné! Keď videl môj výraz v tvári, hneď sa usmial. „Á, takže predsa len si si spomenula!! Na to, ako si nás oboch zneužila. A ako..“ nepokračoval, pretože videl v mojej tvári výraz pochopenia a smútku. Prišiel ku mne ešte bližšie a pohladkal ma po líci. „Neboj... ja ťa nezabijem... zatiaľ.. ešte stále mi na tebe záleží.“ pozrela som sa na neho. Nevidela som nič, len chalana, ktorého som v minulosti zabila. Nie, nezabila.. Ja som ho zbavila smrteľnosti. Ale vtedy som bola veľmi.. hrozná a nenásytná. V dnešnej dobe, keby som bola taká ako predtým, by niekto povedal, že som namyslená pipka. Stála som tam, a len som si spomínala minulosť, krutú, hroznú minulosť. Vladimir na mňa pozeral, a snažil sa mi vyčítať myšlienky. Ale ja som sa uzavrela. Pozrela som dopredu, a uvidela som len kríky. Vladimira to začalo nudiť. Ani sa mu nečudujem, keď mi nemôže čítať myšlienky.. Niekedy je to otrava všetko čítať, ale mne osobne vadí keď nemôžem niekomu čítať myšlienky. Vošla som naspäť do domu, a čakala som na ráno. Usporiadavala som si myšlienky. Takže je to pravda. Oboch som v minulosti zneužila, a oni sa mi teraz obaja prišli pomstiť. Najradšej by som všetko, čo som im spravila, odvolala. Nedokázala som zniesť, že som im ublížila obom. Áno, oboch som ich zneužila. Ako som len mohla byť taká nenásytná a zlá?? Ráno som sa cítila ako mŕtva. To je ale irónia. Veď ja som mŕtva. Nasadla som do auta a naštartovala som motor. Vôbec sa neteším do školy. Za desať minút som tam. A to sa mi nechcelo. Chcela som prísť neskoro, aby som sa nemusela rozprávať s Ericom. Už som mu raz ublížila, neublížim mu druhý krát!!
Prišla som do školy, pozerajúc sa okolo seba. Našťastie som Erica nestretla.
Po škole za mnou dobehol Eric.. „Anna, prečo predo mnou utekáš?“ spýtal sa ma. „Eric, ja..ublížila som tebe a tvojmu bratovi. A ty to vieš. Druhý krát ti neublížim!“ šepla som mu.
„Ale..vtedy bolo všetko inak! Ty si sa zmenila a ja tiež..“ povedal zmučeným hlasom.
„Ako vieš, že som sa zmenila? Možno som stále taká istá len tomu nechceš veriť!!“
„Nie!! Bol za tebou Vladimir. “ Nebola to otázka..Vedel to. „ Bol za mnou, Eric. A už sa ďalej nemôžeme vídať. Viem to. Už nemôžem chodiť do tejto školy. Môžem ublížiť nevinným. Môžem ublížiť tebe!!“ Po týchto vetách som ho nechala stáť na chodníku a bez pozdravu som od neho navždy odišla .
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov. Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
Milí čitatelia, nikdy by som si nemyslel, že takýto článok niekedy napíšem, ale je to tak a stále neverím, že sa to deje. Dnes v dopoludňajších hodinách nás vo veku 39 rokov navždy opustila naša Jin, niekdajšia vedúca fakulty Bifľomor, významná postava tejto stránky spoluzodpovedná za mnoho zábavných aktivít a stretiek. Pre mňa však bola oveľa významnejšia, bola to moja dlhoročná partnerka a láska.
HP: Kniha 1
Fonty
Firefox 20.0, rozlíšenie: 1024x600 a vyššie.
RSS Feed | Optimalizácia PageRank.cz
