Kapitola:
Pridaná: 4.1.2011, 14:03:00
Čítaná: 2121×
Hodnotenie: (počet hlasov: 10)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Loreleine Camran, Harry Potter, Rossan
Stručný dej: m

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, paródia

Kapitola: Prológ 1 » Škrek prvý 2 » Vzdych druhý 3 » Zaúpenie tretie

„Keby sme sa mali vyjadrovať o poetickosti miesta, osoby a situácie, nevyjadrujeme sa.“

„Tak čušte.“

„Vstávaj Loreleine, je čas trénovať svoju myseľ a obohacovať životy ľudí rútiacich sa do mútnych vôd nevedomosti!“ zahúdol príjemný hlas z malého dreveného rádia na nočnom stolíku. Spomínaná Lor sa len pretočila na druhý bok a snaha budíka o zobudenie a privedenie majiteľky na cestu osvety bola ignorovaná.

„Vstávaj Loreleine, horia ti ponožky!“ povedal budík trochu naliehavejšie, ale nedočkal sa o nič lepšej odozvy.

„Vstávaj!!!“ skríkol hlas z rádia a Loreleine vyskočila na rovné nohy.

Nie, nebolo to preto, že by hlas budíka splnil svoj účel. Skôr by sa dalo povedať, že na tejto zemi žijú aj nepríjemnejšie stvorenia ako komáre. Ploštice.

„Ideš ty nehodné teleso?!“ zvreskla Lor a chmatla po nočnom stolíku, kde by sa mal nachádzať jej prútik. Žiaľ, nenachádzal sa.

Jeho absencia vyvolala u Loreleine najskôr prudké nadýchnutie v snahe zvládnuť stresovú situáciu. Nepomohlo. Ranným povetrím sa ozýval trojminútový psychopatický vreskot, ktorý trhal ušné bubienky ostatným obyvateľom hotelu, no povedzme, že trochu naštrbenej hygieny.

Napokon sa Lor upokojila a sadla si na posteľ. Pozrela na miesto, kde sa na bielej (ehm, tak nie, ale koho to trápi) obliečke vynímala čierna bodka v podobe domového parazita. „Ale si mi pripravil pekné prekvapenie... čo tu chceš? Vidieť ako sa moja osoba zmieta v predsmrtnom kŕči?“ oslovila plošticu. Trochu sa pomrvila a ucítila, ako ju niečo veľmi opovážlivé tlačí na zadku. Siahla ta a vytiahla prútik. „Nuž... tak to vyzerá, že si dostal letenku zadarmo... tak zatiaľ,“ usmiala sa na plošticu a namierila na ňu prútikom.

Ranná ulica, keď väčšina poctivých obyvateľov ešte chrní do perín, je niečo veľmi zaujímavé, hlavne pre tvora, akým je Loreleine. Obzerala sa okolo seba a hľadala znamenia, ktoré by jej prezradili udalosti dnešného dňa. Otočila hlavu vpravo a uvidela... nie, nie zjavenie... či?

„Zaujímavé,“ uškrnula sa a hľadela na svoj odraz. „Fascinujúce,“ rozplývala sa a približovala sa k pomyselnému sklu. Netreba hádam hovoriť, že jej schopnosť vidieť znamenia aj tam, kde nie sú je naozaj pozoruhodná.

Natiahla ruku, aby sa svojho odrazu dotkla.

„Daj zo mňa tú paprču preč!“ zvreskol odraz a Lor to na okamih vyviedlo z rovnováhy.

„Odrazy rozprávajú?“ začudovala sa a natiahla k odrazu aj druhú paprču.

„Povedala som, aby si zo mňa dala tú paprču preč!“ zvreskol opäť odraz a Loreleine sa poškriabala po hlave.

Nejaký odraz mi tu bude papuľovať... V hlave jej skrsol zaujímavý nápad. Z vrecka vytiahla prútik a kým sa odraz stihol spamätať, už ležal omráčený na zemi. Lor sa spokojne pobrala ďalej po ulici nedbajúc na to, že ženská, ktorú považovala za svoj odraz, sa váľa na zemi v nie príliš pôvabnej polohe.

Jej kroky mierili neurčito, až sa napokon dostala pred budovu, o ktorej vzhľade nebudeme hovoriť. Nie, nie je to tajné, je to zbytočné. Čochvíľa sa rozpadne.

V momente ako Lor vošla sa z tej budovy stal potenciálne dom hrôzy, hoci mal k tomu náchylnosť už predtým. V dlhej, zhnitým drevom obloženej miestnosti, sa nachádzali tri veci. Obrovský obraz šeredného muža s bradavicami, Loreleine a prútik. Tmavý prútik.

Loreleine, pohltená poetickou náladou miestnosti prútik bezmyšlienkovite zdvihla. Vsunula si ho do korzetu (korzet na sebe nemala, ale znie to lepšie ako keď poviete, že si ho strčila do spodného prádla pochybného pôvodu...) a otočila sa na odchod.

Viac úmyslov s domom nemala. Nech ho berie čert.

Keby v tej chvíli aurori a najmä jeden ich príslušník, vysoký vychrtnutý muž s okuliarmi na nose a rozčesnutou kotrbou, vedeli, čo sa dole odohralo, nechali by Jorasa Forda (mimochodom, vlastníka domu a pochybnú existenciu s úchylkou) Jorasom Fordom a hnali svoje pohodlné zadky za Loreleine.

Nevedeli, nehnali sa. Chudáci.

_____________________________________________________________

Táto... záležitosť, má aj prológ. Niekde v hlbinách času mojej tvorby. Kto sa chce mučiť dlhšie, nech si prečíta. Kto nie, jeho vec.

Pevne verím, že niekto nájde v tejto... poviedke... zmysel. Ak nie, on možno časom príde.

Ďalšie časti už čoskoro vo vašej chladničke.

Aurorita

[ » na začiatok « ]