Kapitola:
Pridaná: 14.11.2010, 14:46:21
Čítaná: 1127×
Hodnotenie: (počet hlasov: 3)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Bellatrix a Narcissa a Andromeda Blacková, Rodolphus Lestrange, Lucius Malfoy
Stručný dej: Poviedka o tom ako sa dali dokopy Bellatrix a Rdolphus. (nedokončená)

Literárna forma: próza
Žáner: romantika

Kapitola: 1 » Zoznámenie 2 » Vyrušení 3 » Škrabanec 4 » Pozvanie 5 » Darčeky 6 » Utužovanie vzžahov 7 » Prechádzka 8 » Si taká krásna 9 » Prebudenie 10 » Večierok a prekvapenie 11 » Les sorciers de tous les 12 » Noviny 13 » Trikrát áno 14 » Naše mamy prepadli v plač..

„Ahoj, Josephine, rada ťa spoznávam.“ Povedala som, a podala som jej ruku.

„Och, Bellatrix, aj ja teba! Rodo mi o tebe toľko rozprával! Mám pocit akoby si už teraz bola mojou kamarátkou!“ povedala s úsmevom len čo mi potriasla rukou.

„Naozaj? Rodophulus Lastrange, prečo o tom nič neviem?“ povedala som na oko výhražne.

„Bella, mám ti každú chvíľu hovoriť aká si úžasná?“ spýtal sa ma.

„Nebolo by zle.“ Povedala som a usmiala som sa spolu s ním.

„Dobre, tak môžem rovno začať. Si úžasná.“ Povedal a už sme sa všetci smiali.

„Ďakujem, láska.“ Povedala som. Vtom stúpila do izby Cissy v smaragdovo-zelených šatách s krátkymi, voľnými rukávmi.

„Cissy, toto je Josephine. Josephine, toto je moja sestra Cissy, vlastne Narcissa.“ Predstavila som ich. Posadali sme si, a dorazil môj otec s Andromedou, tento krát vo fialovej sukni a bielej blúzke..

„Och, a Josephine, toto je moja druhá sestra Andromeda, Andromeda, toto je Josephine, Rodophulusova sestra.“ Pozdravili sa, a potom ma Rodo predstavil jeho rodičom. Keď sme si všetci sadli, Henry priniesol čaj a koláčiky. Po pár minútach rozhovorov, som navrhla, že zoberiem mládež na prechádzku po záhrade. Všetci prijali pozvanie. Tak sme vyšli do haly, prešli cez jedáleň až ku tmavým dvojkrídlovým dverám. Rodo otvoril, a podržal dvere kým se prešli my baby.

„Vďaka.“ Povedala som mu, keď sme sa ocitli na kamenej terase.

„Kam pôjdeme, ku fontáne, alebo k jazierku?“ spýtala som sa ich.

„Bella, navrhujem, prejdime sa pri fontánu, potom k jazierku, a Vás dvoch môžeme zanechať pri starej vŕbe, čo povieš?“ navrhla Andromeda.

„Môže byť. A ešte otázka, pešo alebo v koči mojej mamy?“ spýtala som sa Josephine.

„Poďme na pešo, a keď nás budú bolieť nohy, prejdeme na koči, nie?“ povedala, a tak sme sa vybrali pešo po kamennom chodníčku. Pri fontáne sme sa ovlažili vodou, keďže slnko pieklo a boli sme smädní.

„Bellatrix, hráš na nejakom hudobnom nástroji?“ spýtala sa ma Josephine a obišla mláku ktorá jej stála v ceste.

„Nie, ale čoskoro budem hrať, však Rodo?“ spýtala som sa ho potmehúdsky a usmiala som sa naň ho.

„Pokiaľ sa budeš dobre učiť, nie je problém.“ Zasmial sa a pozrel sa na mňa svojimi nádhernými, hnedými očami.

„Dnes dostala gitaru od tvojho brata.“ Povedala Cissy Josephine, ktorá sa usmiala.

„Naozaj? Keď budeš vedieť hrať, chcem Vás počuť spolu s Rodom, on hrá totiž nádherne.“ Povedala Josephine a usmiala sa na mňa.

„Ó, Josephine, kam chodíš do školy? V Rokforte som ťa nikdy nevidela.“ Spýtala sa Andromeda a prešla k Josephine.

„Chodím do Bauxbatonsu. V Rokforte sa mi nepáčilo, bolo to také tmavé. Nuž čo už.“ Povedala Josephine, prehodila si hnedé vlasy cez plece a sadla si na lavičku.

„Bolia ma nohy.“ Vzdychla Cissy a klesla vedľa nej.

„Pôjdeme na koči?“ spýtala som sa ich.

„Och, vďaka ti Bella.“ Povedala Cissy a vyčarila si vejár, skoro ako nejaká pani z devätnásteho storočia.

„Accio koč!“ zvolala som a priamo predo mnou sa zjavil čierny koč ťahaný bielymi koňmi.

„Ako z rozprávky, čo poviete?“ povedala Andromeda a sadla si do rohu koča.

„Tiež si myslím.“ Povedala Josephine, zasmiala sa a sadla si oproti Andromede s prekríženými nohami.

„Viete čo, ja sa asi vrátim späť, je mi tu strašné teplo, a navyše som mám jedno stretnutie, tak sa majte!“ povedala Narcissa a s hlasným puknutím sa odmiestnila.

„Hej, Bella, s kým má to stretnutie?“ spýtala sa ma Andromeda keď sme sa viezli popri jazierku.

„S Malfoyom.“ Odvetila som a položila si hlavu na Rodovo plece.

„Naozaj? Čo s ním Narcissa má?“ spýtal sa ma Rodo keď sme boli asi v polovici jazierka.

„Pozval ju do Troch metiel.“ Odvetila som bez záujmu a vyčarila som si ľadový tekvicový džús. V tom sa obloha zatiahla, zahrmelo, zablyslo sa a spustil sa obrovský lejak. Rodo rýchlo mávol prútikom a nad nami sa zjavil veličizný dáždnik, no bolo to márne, dážď šľahal zo všetkých strán, tak sa Rodo spýtal Andromedy:

„Zober prosím ťa Josephine, odmiestnite sa dovnútra, ja s Bellou odložíme koč, dobre?“ Andromeda prikývla, a keď sa zablyslo, už boli preč.

„Premiestnime sa?“ spýtala som sa Roda a už som sa oňho neopierala.

„Ako chceš.“ Povedal, ani nečakal na odpoveď a švihol prútikom:

„Vingardium Leviosa!“ a už sme leteli ponad park a na moje počudovanie sme doleteli priamo do stajne.

„Vďaka, Rodo.“ Povedala som na čo ma on pobozkal. Chytila som ho okolo krku, on mňa okolo pása, a bozkávali sme sa. Nádherne, romanticky, v koči, ja v šatách on v obleku, akoby sme sa brali. Po prvý krát som zabudla na to, ako uznávam Toho – Koho – Netreba -Menovať, ktorý neznáša lásku a priateľstvo, ale myslela som na to, ako veľmi milujem Roda, ako on stále myslí na mňa, aký je strašne romantický... Na toto všetko.

„Musíme ísť, však?“ povedala som keď sme sa od seba odtrhli, a ja som ležala na jeho hrudi.

„Áno, musíme, rodičia sa budú strachovať.“ Odvetil, vystúpil z koča a podal mi ruku ako pravý gentleman.

„Ty gavalier!“ povedala som načo sme sa obaja rozosmiali a vo veselej nálade sme sa pobrali do salónu.

[ » na začiatok « ]