Kapitola:
Pridaná: 2.9.2010, 13:27:54
Čítaná: 2217×
Hodnotenie: (počet hlasov: 2)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Elizabet Mogottová, Rosalie a Rosaline Steverové a Tom Honn
Stručný dej: Elizabet žije pokojný život čarodejníčky, až do času, kedy jej neunesú deti. Kto za tým všetkým je a prečo to spravil? Podarí sa jej deti zachrániť? Ako to preživajú?

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Ako sa to vyvíja alebo čo sa môže stať 2 » Plány 3 » Ďalšie inštrukcie 4 » Klamstvá 5 » Svetlo sveta

Eric

----------

"Och, ten buchot je iba náš duch. Chce byť strašidelný," vysvetlila kolega.

Zvyšok večere prebehol dosť pokojne, no všimol som si že Elizabet sa zabáva. Všetko je tak, ako má byť.

Ale začal som byť nervózny. Mám pred ňou veľké tajomstvo, a nútim sa jej to povedať. No potom to kúzlo pominie... Povedať či nepovedať? Čítal som veľa príbehov, a vo všetkých (aspoň takmer vo všetkých) bol rovnaký koniec.

Keď sme odišli z obrovského domu, zastavil som sa. Bol neskorý večer, a bola mi zima, no vedel som, že teraz jej to poviem.

"Elizabet?" spýtal som sa.

"Čo je?" prekvapene sa otočila manželka.

"Ja..."

"Áno?"

"Chcel som aby si zabudla na deti."

"Ja.. Nechápem, čo tým chceš povedať?"

"Ja.. Začaroval som ťa, aby si zabudla na to, že smútiš za deťmi."

"Začaroval? Eric, čo to hovoríš?"

"Ja, som čarodejník. Teraz nie je dôležité či mi uver..."

"Nie! Eric, prebuď sa!"

"Vypočuj ma, som čarodejník, a začaroval som ťa, aby si zabudla na to, že smútiš za deťmi. Je to pravda..."

"Eric.."

"A.. Ešte niečo."

"A čo?"

"Pod.. Pod.. Podvá.. podvádzal som ťa.."

Eilzabet na mňa šokovane pozrela, a začala ťažko dýchať.

"A.. S kým?"

"Z manželkou kolegu. Teraz.. Kde sme boli..."

Elizabet začala plakať. Slzy sa jej pomaly kotúľali po lícach, a hľadela do zeme, nevediac čo povedať.

"Ale.. Prečo? A ako si mohol.."

Sotila ma dozadu. "Nie sme pubertiaci, Eric! A už sa navzájom nepodzvádzame, ako to bolo!"

Nevedel som, čo jej na to povedať. Asi to bola pravda.. Ale musí to pochopiť.

"Ja... Som ti verila."

Začal som plakať aj ja. "Elizabet, zlatko, už to skončilo!"

"Nie! Choď si za ňou, bež!"

"Dovoľ, aspoň ťa odveziem."

Utrela si slzy a vyšla smerom k domu.

Sľúbili sme si, že pôjdeme do kina, a to sme aj urobili. Nasadli sme do auta (ja som šoféroval) a Elizabet si sadla dozadu.

Čo bude teraz?

Chýbalo ešte asi desať kilometrov, keď do nás niečo narazilo. Bol to auto. Obidvoch nás trhlo, ja som sa trochu udrel o volant, no nič sa nestalo.

"Dobre, Elizabet?"

Potichu prikývla.

Rozhodol som sa pozrieť, čo je von, no akonáhle som otvoril dvere, ozvali sa výbuchy. Z pištole.. Niekto na nás strieľal! Rýchlo som zavrel dvere, a manželka sa zdesene pozerala von oknom.

Nejaký muž strieľal z tej pušky asi päť minút, keď prestal.

Manželka rýchlo hľadala mobil, aj z tej paniky pišťala. No nenašla ho.. Nezobrala si ho.

"Čo budeme teraz robiť?" zdesene povedala.

Nadýchol som sa. Čo to má znamenať?

"Zachovajme chladnú hlavu."

Elizabet aj zabudla na deti. Čo budú robiť teraz? Auto mali poškodené, a mieril na nich šialenec z pištoľou. Radšej zomrieť puškou ako hladom.

Mali tu jednu fľašku vody a dva hamburgery. Z toho veľa teda nevydržia...

Hermiona

-------------

Určite ma poznáte. Volám sa Hermiona Grangerová, a som smrťožrútka. Žiadny Harry neexistuje, to vás musím upozorniť.

Keď Voldemort zomrel, nebolo mi ho ľúto.

Ovládal ma, a dodnes neviem či som sa na jeho stranu pridala sama. Žijem z Ronom, a máme deti Huga a Rose, čo asi viete, samozrejme.

V jedno pekné ráno, keď som jedla raňajky (akýsi jogurt) všimla som si v Dennom Prorokovi článok:

Strata a únos

Tri deti, Florine, Ben a Emily sa stratili akémusi muklovskému páru (ale manžel je čarodejník).

Nevedia ich nájsť, a únosca požaduje niečo, čo nám nechcú povedať. Nevieme kde sa deti nachádzajú, a stále po nich pátrame aj my.

Prosíme vás, pomôžte im aj vy. Únosca má vraj čierne vlasy, a každý čarodejník v jeho blízkosti "spozná kto je".

Och, chúďa matka.

Prajem im, aby našli svoje deti. Musí prežívať peklo..

Pozdravila som Rona, a odišiel do práce. Deti boli v škole.. Zostala som sama.

Zamyslela som sa. Keď som ešte bola na Rokforte, našla som vo veľmi starej knihe článok "Neobjavené kúzla pre silný čarodejníkov - na vlastné riziko".

Neviem, ako som si to mohla pamätať, no určite tam bolo kúzlo, ktoré nájde nejakú osobu, ktorej vieš meno, výzor, a aj približnú lokalitu. Ale ako ju sem dostanem..? Rose, Hugo!

Rýchlo som im poslala sovu, najväčšiu v meste, aby uniesla knihu. Poslali ju späť - a zvládla to!

Ale neviem jeho meno..

Nevadí, skúsim to aj bez toho. Pozrela som si pokyny, a vyslovila zaklínadlo. Čakala som že z prútika vyjde nejaké svetlo, alebo to bude fungovať ako Accio, no nič sa nestalo. Ešte tri krát som to skúsila, no nič. Keď sa na štvrtý krát predo mnou objavila akási šípka. Ukazovala smerom vľavo.

Funguje to!

Emily

----------

Tá teta mala dlhé, hnedé vlasy. A niekde som ju videla..

"Som Hermiona Grangerová, už je dobre. Teda, Weasleyová," opravila sa.

"Kto ste?"

"Ehm.. Taká víla, zúbková víla," povedala. Usmiala som sa.

Rýchlo mi rozmotala povrazy, a dala dole šatku.

Potom ma chytila za ruku, a odviedla preč.

Už som stála na ulici. Pred krásnym slniečkom.

Ale kde je mamička..?

[ » na začiatok « ]