Kapitola:
Pridaná: 21.8.2010, 21:08:59
Čítaná: 1456×
Hodnotenie: (počet hlasov: 6)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Terry Brownová, Severus Snape
Stručný dej: Terry je mukelka, ale jedného slnečného dňa napriek tomu stretne profesora elixírov v parku. Zabráni im to v láske?

Literárna forma: próza
Žáner: romantika

Kapitola: 1 » Slnečný deň 2 » Doma 3 » Žaba 4 » Spoveď 5 » Rozhodnutie 6 » Po škole

3. kapitola - Žaba

Odkedy Severus stretol Terry, vracal sa k jazeru každý deň s nádejou, že ju opäť uvidí. Počasie mu prialo, a tak predpokladal, že sa tu objaví. Prezradila mu totiž, že je to jej obľúbené miesto. Dni však pomaly ubiehali a ona sa ešte neukázala. Začínal mať čoraz horšiu náladu. Prišla až v posledný prázdninový deň a na nohách mala opäť tie čudesné topánky. Nechápal, ako sa na tom môže vôbec udržať.

"Ahoj, Terry," kričal na ňu už z diaľky, aby ho náhodou neprehliadla.

"Severus! Myslela som si, že tu budeš."

V skutočnosti to vedela takmer na sto percent. Lucy jej totiž o ňom všeličo prezradila, no nebola si istá, či je to naozaj ten Severus, ktorého Lucy pozná. Na to však stačila jednoduchá otázka, no nechcela ju na neho hneď vybafnúť.

"Ako sa máš?"

"Odkedy ťa poznám tak vynikajúco," priznal, "Ale musím sa ťa opýtať, ako na tom môžeš chodiť?"

"Na korčuliach? Chceš mi povedať, že ty si sa ešte nikdy nekorčuľoval?" Nemohla tomu uveriť. Veď korčuľovať sa už určite musel každý.

"No...nie. U nás to nie je práve populárne."

"U nás? Veď si z Anglicka. Alebo nie?"

'Do Salazara! Musím si dávať väčší pozor!'

"Som z Anglicka, ale učím na jednej internátnej škole a tam je zákaz týchto muk...teda takýchto vecí," dokončil rýchlo a bol rád, že nestihol povedať mukel. To by jej teda ťažko vysvetľoval!

"Aha. No, moja jedna kamáratka tiež chodí na takú školu a ani ona si ich tam nemôže zobrať. Ale ona má tiež sovu, takže to musí byť nejaká čudná škola," uzavrela napokon.

"Má sovu?" spýtal sa prekvapene.

'Takže určite chodí k nám. No nemám ja šťastie?'

"Áno, má. A je skutočne krásna. Mňa dravce vždy fascinovali. Ale neodbiehaj od témy," povedala prísne.

"Takže ty si ešte nikdy nestál na korčuliach?"

"Už som vravel, že nie."

'Musí to toľkokrát opakovať?'

"Tak sa vyzuj."

"Čo?" spýtal sa zhrozene.

"Vyzuj sa," zopakovala mu ešte raz.

Nezostávalo mu nič iné, len ju poslúchnuť. Ona spravila to isté a z malého vaku opäť vybrala náhradnú obuv. Ani sa nestihol spamätať a už sedel na tráve a ona mu podávala tie čudné topánky.

"Obuj si to," opäť mu prikázala. Začínala si na ten tón pomaly zvykať. Ešteže mala tréning na svojich bratrancoch.

Spravil, ako mu kázala a neisto sa zdvihol na nohy.

'No snáď to nebude horšie ako metla.'

"Výborne, už stojíš! To je prvý krok. A teraz sa skús trochu rozbehnúť."

Na prekvapenie oboch mu to išlo veľmi dobre. Začal sa prevážať okolo jazera a na tvári mu svietil úsmev.

'Veď je to ľahké! A skvelý pocit. Lepšie ako metla!'

No v tom z jazera vyskočila žaba. Ako sa jej chcel vyhnúť, nezvládol riadenie a vytrepal sa rovno do jazera.

"Potvora jedna zelená," hundral si pod nos, zatiaľ čo Terry sa na ceste prehýbala od smiechu. Hodil na ňu umlčujúci pohľad, no ona sa smiala ešte viac. Asi vyzeral naozaj dobre v strede jazera s vodou po brucho a chaluhami na hlave. A aby toho nebolo dosť, tá zelená potvora spokojne kŕkala na brehu neďaleko Terry.

'Hneď by som si tú žabu podal, keby Terry nebola mukelka. Ako sa opovažuje sedieť tam a kŕkať na mňa?'

"Vylez už von," kričala na neho pomedzi smiech.

'No to by som teda mal.'

"Nemrač sa tak! Veď je to len voda a aspoň si nezrazil chúďa žabku."

"Naozaj som rád, že chúďa žabka je celá a suchá, zatiaľ čo ja mokrý," mrzuto odvetil a dal jej jasne najavo, nech sa už prestane smiať.

"Si presne ako Lucy vravela."

"Aká Lucy?"

"Lucy Grayová."

"Tvoja kamarátka je Lucy Grayová?" spýtal sa neveriacky.

"Áno. A tiež viem, že ty si jej učiteľ."

"A povedala ti čo učím?"

"Vraj niečo ako chemické pokusy - jej vždy na tvojej hodine všetko vybuchne."

"To je pravda. Jej práca je jedna z najhorších."

'Takže Grayová opísala moje hodiny ako chemické pokusy? Za to si ju teda podám.' V duchu už začínal vymýšľať odplatu.

"Chcem sa ťa ešte spýtať, koľko máš rokov."

"Je to pre teba dôležité?"

"Nie je. U mňa sa tým nič nezmení."

"Mám 27. Ale prečo si to teda chcel vedieť?"

'Takže je medzi nami iba desať rokov. Ja tú Lucy zabijem, keď ju uvidím!'

"Lebo Lucy mi spomínala tvoj vek, ale ja som jej neverila."

"Naozaj? A čo vravela?"

"No...vraj máš 50," povedala ticho.

"Čože???"

'Tak takúto sprostosť si mohla naozaj len Grayová vymyslieť. Veď ja jej ukážem!'

"Ver mi, nemám 50. Naozaj!"

"Veď ja ti verím. Navyše si mi to práve dokázal."

"Myslíš tým, že som sa viezol na tých rokčuliach?"

"Korčuliach! Veď keby si mal 50, tak sa pri tom páde dolámeš. To len my mladí vydržíme také otrasy a keby si mal viac ako hovoríš, pochybujem, že by si na ne vôbec liezol."

"To neviem...kvôli tebe aj hej."

'A ako poznám Dumbledora, ten blázon by liezol tiež.'

"Ďakujem," usmiala sa na neho.

"Asi už pôjdem. Zajtra sa mi začína škola. Vlastne aj tebe."

"To áno."

Chytil ju za ruku a viedol k nej domov. Z habitu mu cícerkom stekala voda. Pred domom sa rozlúčili, popriali si navzájom šťastie a dohodli sa, že sa stretnú opäť v sobotu. Pred odchodom ju Severus opäť sladko pobozkal a počkal, kým Terry vstúpi do domu. Potom sa odmiestnil.

Ani jeden z nich si nevšimol ruku, ktorá v tej chvíli pustila záclonu.

[ » na začiatok « ]