Kapitola:
Pridaná: 19.8.2010, 20:26:05
Čítaná: 1091×
Hodnotenie: (počet hlasov: 5)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Terry Brownová, Severus Snape
Stručný dej: Terry je mukelka, ale jedného slnečného dňa napriek tomu stretne profesora elixírov v parku. Zabráni im to v láske?

Literárna forma: próza
Žáner: romantika

Kapitola: 1 » Slnečný deň 2 » Doma 3 » Žaba 4 » Spoveď 5 » Rozhodnutie 6 » Po škole

2. kapitola - Doma

Stál sám pred bránou. V tme videl obrys hradu. V pár oknách sa svietilo. Odomkol bránu a kráčal areálom. Dlhý plášť za ním povieval. Bol rád, že už o týždeň sa začne nový školský rok a on tak vyplní svoj voľný čas. Nebude musieť utekať pred samotou do sveta muklov. Ale dnešný útek dopadol dobre. Vlastne viac ako dobre - dopadol skvele. Kráčal cestou do dobre známych žalárov a ani si neuvedomil, že sa usmieva. Otvoril dvere svojej pracovne, mávnutím prútika zasvietil a sadol si za stôl. Zahľadel sa do diaľky a prestal vnímať okolie...

Terry vošla do domu. Z kuchyne sa šírila lahodná vôňa zapekaných cestovín.

"Kde si bola tak dlho?" doľahla k nej otázka z kuchyne.

Úporne rozmýšľala. 'Povedať či nepovedať?'. Pred svojou mamou nemala žiadne tajomstvá, ale nevedela, čo by povedala na to, že celý deň strávila v prítomnosti muža, ktorého takmer vôbec nepozná (hoci ona to cítila inak) a navyše o dosť staršieho. 'Koľko môže mať vlastne rokov? Ach, prečo som sa ho to nespýtala?'. No veľmi dobre vedela, prečo ju táto otázka vôbec nezaujímala. V duši sa jej ozval tichý hlások a ona si uvedomila, že toto bude prvá vec, ktorú mame nepovie, až kým nebude musieť. Prečo by si mala kaziť krásny deň výčitkami?

"Bola som sa len previezť." povedala napokon.

"V takejto tme?"

"Nie, ale cestou späť som sa ešte zastavila u Lucy. Už bude doma len pár dní."

"Ešte stále chodí na tú internátnu školu?"

"Veď vieš, že hej. Prečo by tam nechodila? Získala štipendium. No nič, idem sa prezliecť." a vyšla z izby.

Mama ju niekedy skutočne udivovala.

'Či ešte chodí na tú internátnu školu? Veď už jej zostáva len rok! Keby som ja dostala takú príležitosť, držala by som sa jej zubami - nechtami.'

Lucy bola jej najlepšia priateľka, aj keď sa občas správala čudne. Vídala ju však iba počas prázdnin, pretože chodila do školy na opačnom konci krajiny. Už dávnejšie zistila, že jej trochu závidí to, že je počas celého roka preč. Síce mala svoju mamu rada, ale občas jej príšerne liezla na nervy. Vyšla do svojej izby a zapla telku. Postupne prepínala všetky kanály, až kým nenarazila na športový program. Ten práve vysielal volejbalový zápas.

"Skvelé!" potešila sa a sledovala hru.

Tento šport zbožňovala. Nebolo nič lepšie, ako sa po ťažkom dni odreagovať ostrelovaním súpera. Potešená víťazstvom svojho obľúbeného tímu, vypla telku práve vo chvíli, keď ju mama volala na večeru. Spoločne jedli tak ako každý deň. Pri tvarohovom koláči začala mama rozprávať o svojom dni v práci. Inokedy by ju Terry pozorne počúvala, no dnes jej po mysli behalo niečo iné. či skôr niekto iný. Dokonca v zamyslenosti súhlasila, že umyje riad.

'Aspoň budem mať chvíľu kľud.' a tajomne sa pousmiala.

Keď skončila, vyšla ešte do záhrady, trochu sa prejsť. Zastala na mieste, kde stromy tvorili kruh a z malej čistinky bolo vidno nebo plné žiariacich hviezd. V tú noc zaspala s úsmevom na perách a myšlienkou na Severusa, ktorý v tej istej chvíli zatvoril oči vo svojom kabinete.

V nasledujúci deň vstala "už" o desiatej a rozhodla sa, že pôjde navštíviť Lucy. Obliekla si svoje obľúbené tričko a krátke nohavice, pretože nebo sľubovalo ďalší teplý deň.

U Lucy bolo všetko hore nohami.

"Čau." pozdravila ju, keď prebehla okolo nej.

"Ahoj, Terry. Konečne si sa ukázala."

"Ako konečne? Veď som tu bola pred týždňom!" odpovedala trochu urazene.

"A ja už zajtra odchádzam, takže najvyšší čas prísť."

"Čo? Už zajtra? Ale škola je až v pondelok!"

"To áno, ale pozvala ma kamarátka na pár dní k nej. Odtiaľ to bude do školy bližšie." vysvetľovala trochu previnilo.

"Aha...a ktorá? Sam alebo Mel?"

"No...Sam, ale bude tam aj Mel. Hneváš sa?"

Nechcela jej pokaziť radosť. Vie, že má svoju školu rada a má aj iné priateľky.

"Nie, len som smutná, že už odchádzaš. Poď...pomôžem ti baliť." a usmiala sa na ňu.

"Vďaka, ale netreba. Už mám všetko zbalené."

"Tak rýchlo? Veď inokedy ti to trvá celé dopoludnie...a všetky ti knihy čo so sebou vláčiš...to naozaj všetko potrebuješ?" pýtala sa udivene.

"Bohužiaľ áno. A netvár sa tak podozrievavo. Vieš, odkedy mám sedemnásť, všetko mi ide ľahšie a rýchlejšie."

Terry sa zasmiala.

"Naozaj? A to prečo?" ona teda na sebe nič také nespozorovala.

"No...len tak. Robím si srandu. Ale vyzeráš, že mi chceš niečo povedať." rýchlo zmenila tému.

"A to vieš zasa ako?". Niekedy mala pocit, že vie čítať myšlienky.

"Veď hovorím, že tak vyzeráš. Poď, ideme sa prejsť a všetko mi povieš..."

A tak šli. Terry jej povedala všetko čo sa včera stalo a aj o bozku, ktorý jej Severus dal.

"No teda...mne sa také niečo nikdy nestane," vzdychla si smutne, "ako sa vlastne ten tvoj nápadník volá?".

'Ako som na to mohla zabudnúť?!' vyčítala si.

"Má také krásne meno - Severus." povie Terry, no keď si všimne prekvapený výraz na Lucynej tvári, zmĺkne.

"Severus?" zopakuje neveriacky, "a priezvisko?".

"To si žiaľ nepamätám. Úplne mi vypadlo." priznala.

"Hmm...a nie náhodou Snape?"

Kto chcel pokračovanie, tak nech sa páči. Píšte sovy a komentáre, lebo ďalší diel nebude. Tiež prijímam nápady na pokračovanie...možno sa mi nejaký zapáči :D

[ » na začiatok « ]