Kapitola:
Pridaná: 17.8.2010, 22:05:00
Čítaná: 912×
Hodnotenie: (počet hlasov: 8)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Terry Brownová, Severus Snape
Stručný dej: Terry je mukelka, ale jedného slnečného dňa napriek tomu stretne profesora elixírov v parku. Zabráni im to v láske?

Literárna forma: próza
Žáner: romantika

Kapitola: 1 » Slnečný deň 2 » Doma 3 » Žaba 4 » Spoveď 5 » Rozhodnutie 6 » Po škole

Ďalší krásny slnečný deň. Tak, ako už aj mnohokrát predtým, sa Terry zobudila neskoro. Rozospato sa posadila na posteli a pretiahla sa. Keď si všimla, že prespala jedenásť hodín slnečného dňa, mrzuto sa zamračila na hodiny. 'Kašľať na to! Veď onedlho budem vstávať na nulté...'. Odišla do kúpelne a počas osviežujúcej sprchy rozmýšľala, čo dnes podnikne. Hoci zvyčajne zostávala počas prázdnin doma celý deň, dnes cítila potrebu ísť sa prevetrať. Nebola typickou tínedžerkou. Niežeby nemala priateľov - tých mala dosť - ale nikdy nenašla záľubu v chodení do barov a na diskotéky. Jednoducho ju to nebavilo. Navyše jej najlepší priatelia od nej bývali 30 km a viac. Keby bývala blízko nich, určite by svoj stredoškolský život žila inak...

Keď o dvadsať minút vyliezla, vedela, že sa pôjde previesť na korčuliach. Obliekla si kraťasy a tričko na ramienka, do uší strčila slúchadlá, obula korčule, zobrala malý vak a vyrazila. Počas cesty musela uznať, že počasie je skutočne nádherné aj keď nepatrila medzi obdivovateľov leta. Jej odjakživa učarila zima. Vonku duje vietor, padá jemný sneh, celá krajina je tichá, biela a nehybná, akoby na ňu niekto uvrhol zaklínadlo. Zbožňovala zvuk snehu pod nohami a pohľad na zamrznuté jazero. To sa aj teraz pred ňou rozprestieralo. Plavila sa po ňom loďka a kde tu vyskočila nad hladinu rybka.

Potom, čo sa raz previezla okolo jazera (čo nebola malá vzdialenosť), sa usadila v tieni stromu. Slúchadlá schovala do vrecka, zavrela oči a počúvala spev vtákov z neďalekého lesa. Slnko jej žiarilo na vlasi a menilo ich gaštanovohnedú farbu. Odrazu na ňu dopadol tieň. Zdvihla hlavu a jej pohľad sa stretol s pohľadom hlbokých tmavých očí, patriacich vysokému mladému mužovi, ktorý stál presne nad ňou a hľadel na ňu s jemným úsmevom. Hoci bol deň nezvyčajne teplý, muž pred ňou bol celý v čiernom, čo ešte viac zvýrazňovalo jeho bledú pokožku a čierne jemné vlasy. Po počiatočnom šoku si uvedomila, že ju pohľad na neho teší.

"Prajem vám pekný deň." prehovorí hlbokým príjemným hlasom.

"Aj vám." odpovedá mu a snaží sa ovládnuť svoj roztrasený hlas.

"Môžem si prisadnúť?"

"Samozrejme." a na tvári sa jej objaví úsmev.

"Nádherný deň." povie nenútene a usmeje sa na ňu.

"Skutočne, ale ja uprednostňujem zimu."

Na tvári neznámeho sa zračí prekvapenie.

"Ako vidím, prekvapilo vás to."

"Nemyslel som si, že stretnem niekoho, kto ma rád zimu ako ja."

Usmievajú sa na seba.

"Prepáčte, zabudol som sa predstaviť. Volám sa Severus Snape"

"Ja som Terry Brownová. Teší ma."

"Aj mňa."

Pokračujú príjemným rozhovorom a ani si nevšimnú, kedy sa slnko skrylo za vrcholky stromov. V šere na seba hľadia.

"Môžem vás odprevadiť domov?" opýta sa Severus a Terry nadšene prikývne. Vyzuje si korčule a z vaku vyberie sandálky. Severus jej pomôže vstať a ona sa poprvýkrát dotkne jeho mäkkej, teplej ruky. Spolu kráčajú k Terrynmu domu a vychutnávajú blízkosť toho druhého. Nemusia sa ponáhľať. Cestu im osvetľuje len mesiac. Pred bránou domu zastanú. Terry, uvedomujúc si koniec krásneho dňa a tiež prítomnosť svojej mamy v dome, sa cíti smutne, že sa musí rozlúčiť so Severusom. Aj keď ho pozná len deň, z ktorého ešte jedenásť hodín prespala, má pocit, akoby sa poznali roky. A to si myslela, že táto klišé veta nie je pravdivá. Cíti na sebe Severusov pohľad a keď zdvihne oči, ich pery sa spoja. Severus ju bozkáva jemne a nežne, no bozk vyjadruje všetko, čo cíti. Srdcia im prudko bijú, želajú si, aby táto chvíľa trvala navždy a Terry na lícach opäť cíti jeho mäkké dlane. Keď sa od seba oddelia, v očiach im svietia iskričky šťastia.

"Uvidím ťa ešte?" spýta sa Terry s túžbou v hlase.

"Ktovie? Možno nás osud opäť zvedie dohromady..."

Vtisne jej ešte ľahký bozk na rozlúčku a odchádza. Na rohu ulice sa obzrie, usmeje a zmizne.

Budem rada ak vaše názory napíšete do komentárov, alebo pošlete sovu.

Ďakujem :D

[ » na začiatok « ]