Kapitola:
Pridaná: 11.8.2010, 11:15:10
Čítaná: 1011×
Hodnotenie: (počet hlasov: 4)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Bellatrix a Narcissa a Andromeda Blacková, Rodolphus Lestrange, Lucius Malfoy
Stručný dej: Poviedka o tom ako sa dali dokopy Bellatrix a Rdolphus. (nedokončená)

Literárna forma: próza
Žáner: romantika

Kapitola: 1 » Zoznámenie 2 » Vyrušení 3 » Škrabanec 4 » Pozvanie 5 » Darčeky 6 » Utužovanie vzžahov 7 » Prechádzka 8 » Si taká krásna 9 » Prebudenie 10 » Večierok a prekvapenie 11 » Les sorciers de tous les 12 » Noviny 13 » Trikrát áno 14 » Naše mamy prepadli v plač..

Pri Vianočnom stole si moja matka neodpustila poznámky typu: „Ako sa k sebe hodíte! Máte rovnaké záujmy, to je vynikajúce!“ a podobne. Rodophulus sa na mňa usmial a jemne ma pod stolom chytil za ruku.

„Vidno, že sa máte radi!“ rozplývala sa moja drahá mamička Elladora.

„Naozaj sa k sebe hodia.“ Prehodil môj otecko Alphard. Pozrela som sa na Cissy, ktorá sa uškŕňala. Po večeri som ukázala Rodophulusovi jeho hosťovskú izbu. Bola na prvom poschodí, zhodou okolností, alebo to moja mamička chcela, hneď vedľa mojej. Samozrejme, večer sme sa „navštívili“. Teda, Rodophulus navštívil mňa. Potom keď odišiel z „návštevy“ som si vzdychla aký je úžasný a išla prečesať svoje kučeravé, čierne vlasy. Zrazu som v zrkadle zbadal Cissy.

„Ach!“ zavzdychala som.

„Klop, klop.“ Povedala úplne trápne.

„Môžem vstúpiť? Už ste s Rodophulusom skončili?“ spýtala sa s úškrnom.

„Nie, nemôžeš.“ Odsekla som nahnevane.

„Ale no tak, sestrička.“ Presviedčala ma.

„Nie!“ povedala som.

„No tak dobre. Práve som bola za Rodophulusom ale ak nechceš počuť čo o tebe povedal...“ povedala škodoradostným hlasom a obracala sa na päte. Ja, úplne šialená zvedavosťou, som vyskočila zo stoličky a zdrapila ju za rukáv čiernych šiat.

„Čo povedal?“ spýtala som sa dychtivo.

„Môžem vstúpiť?“ spýtala sa najprv. Ja som len rýchlo prikývla. Zavrela za sebou dvere a sadla si na posteľ vedľa mňa.

„Povedal, že si neodolateľná.“ Začala a ja, zo zvedavosti som jej skočila neveriaco do reči.

„To si vymyslela. Nie je možné, aby on povedal a mne že som neodolateľná.“ Vravela som, hoci som dúfala že neklame.

„Nie! Povedal mi to, či skôr, povedal to sebe.“ Povedala a zasmiala sa.

„Ty, si ho počúvala za dverami? Zbláznila si sa ?“ spýtala som sa jej úplne zhrozená.

„Áno. No a čo!“ odpovedala mi na môj výraz.

„Cissy! Je predsa u nás doma, a ty počúvaš za dverami? Dúfam len, že o tebe nevedel. To by bola pohroma!“ hovorila som ako zmyslov zbavená.

„Upokoj sa! Nechceš vedieť čo si ďalej hovoril?“ pýta sa akoby nevedela, že to počuť chcem. Môj výraz tváre jej to asi prezradil tak pokračovala:

„Povedal, že si zlatá, a že ťa zajtra vezme niekam.“ Vysypala zo seba rýchlo.

„Kam?“ spýtala som sa a až som sa červenala zvedavosťou.

„Neviem, nepovedal si to. Ale nie je to super? Moja sestra je neodolateľná a dokonca aj zlatá!“ rozosmiali sme sa. Koniec koncov, je to milé, že mi môj chalan povie, že som zlatá, alebo neodolateľná, aj keď, povedal si to pre seba.

„Dievčatá, čo tu robíte?“ ozval sa odo dverí hlas.

„Nič.“ jachtám zo seba uprostred smiechu.

„Toto rozhodne nie je nič. No tak Bella, Cissy, na čom sa smejete?“ pozrela som sa kto tam vlastne stojí a videla som Andromedu.

„Čau, Anda!“ zvolala Cissy.

„Anda? To je moja prezývka? Vieš o tom, že Anda je aj ropucha Victory Roseovej?“ povedala Andromeda naoko vyčítavo, a potom sa buchla na posteľ k nim.

„Hej, Roseová? To je tá od levov? Odkiaľ ju poznáš?“ spýtala som sa s nepatrným záujmom.

„Vyhrala cenu v turnaji v pľuvadlíkoch, porazila ma tam, na to nikdy nezabudnem.“ Povedala Anda a pousmiala sa.

„To je ona? Tá blbá...“ spustila Cissy no ja som ju zastavila:

„Áno, to je ona. Tá na ktorú vlani Nott použil zaklínadlo. Mala kapustové fúzy! Vyzeralo to ohromne.“ Smiala som sa a ony sa pridali. Hodiny dolu odbili jedenásť.

„Dobrú noc, Bella.“ Zaželala mi Cissy. Ja som jej len kývla.

„Bonne nuit, Bella.“ Povedala Anda po francúzsky.

„Bonne.“ Povedala som lenivo a zhasla svetlo.

„Dobré ráno, ranné vtáča.“ Zaprial mi Rodo keď sme sa stretli na chodbe a letmo ma pobozkal.

„Už si odbalil darčeky?“ pýtam sa ho nevinným tónom.

„Ešte nie.“ Odpovie Rodo a objíme ma.

„Fajn, tak ti ešte nejaký zabalím. Neotvor ho skoro!“ povedala som mu a začal som ho bozkávať. Prilepil ma k stene a my sme sa bozkávali. Jemno, a predsa s neprekonateľnou vášňou.

„Klop, klop, neruším?“ my sme sa od seba odtrhli a ja som zazerala na môjho arogantného bratranca.

„Čo chceš, Sirius?“ spýtala som sa a zagánila som naňho.

„Len si ide rozbaliť darčeky. Ale ako vidím, pôjdem radšej ľavým krídlom.“ Povedal drzo.

„Si ty ale drzý!“ skríkla som naňho.

„Bella, toto je tvoj bratranec?“ spýtal sa Rodo snažiac sa o zmiernenie napätia.

„Sirius.“ Predstavil sa a podával Rodovi ruku.

„Rodophulus Lastrange.“ Potriasli si ruky. Ja som Roda chytila a ťahala preč od Siriusa a zazerala som naňho. Zišli sme dolu schodiskom k obrovskému strieborno-zelenému stromčeku a vrhli sa na kopu balíčkov pri ňom. Ja som si odbalila nové šaty, novú knihu Encyklopédia najčernejšej mágie a balíček cukríkov a čokolád z Medových labiek a na konci som si odbalila gitaru, darček od Roda.

„Rodophulus!“ zvolala som a objímala som ho.

„Vďaka za darček, som taká rada!“ volala som a nepúšťala ho z objatia.

„Bella, aj ja som ti vďačný za nové klávesy na klavír.“ Povedal mi a hladkal ma po chrbte. Len ja som si však všimla kúsok blond vlasov a sivé oko vykúkajúce poza rohu. Predstierajúc že som si prezerala gitaru, som na oko nenápadne zamierila prútikom a pomyslela si zaklínadlo. Cissy odskočila od steny a chcela zjojknúť, no ja som použila umlčiavacie zaklínadlo a povedala som je naštvane:

„Cissy, prečo nás stále špehuješ?

*******************************************************

Prepáčte že píšem tak neskoro, ale mala som toho veľa, tábor, dovolenka a vôbec prázdniny. Fakt prepáčte.

[ » na začiatok « ]