Kapitola:
Pridaná: 2.8.2010, 12:33:31
Čítaná: 1362×
Hodnotenie: (počet hlasov: 3)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Ann
Stručný dej: Ann, čaká s Philipom dieťa. Avšak čo z toho, keď sa s ňou Philip rozíde bez toho aby sa o tom dozvedel? Čo bude Ann robiť?

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, romantika

Kapitola: 1 » 1.časť 2 » 2.časť 3 » Epilóg

Je to moja prvá poviedka, takže som zvedavá na vaše názory. Poprosím vás teda nejaké tie komentáre alebo sovky, kde mi napíšete o všetkom, čo sa vám nepáčilo prípadne páčilo. Bohužiaľ pravopis nepatrí medzi moje silné stránky takže vás prosím o prepáčenie za chyby, ktoré nájdete, snažila som sa aby ich bolo čo najmenej.

Cítila som, že vďaka tomu sa všetko zmení. Konečne budeme opäť šťastní. Práve som sa dozvedela, že som tehotná. Bola som v šiestom týždni tehotenstva. Rozmýšľala som aké je šťastie, že dieťa prišlo teraz, v čase najväčšej krízy, v ktorej som sa bála či ju prekonáme. Ale myslím, že teraz to už nebude problém. Sedela som u Alfreda, v malej kaviarni, a čakala som na Phillipa. Chcela som mu to oznámiť čo najskôr a bez prítomnosti jeho rodičov, ktorí boli stále doma. Keď prišiel na tvári sa mi pohrával záhadný úsmev a už som chcela prehovoriť keď v tom začal hovoriť on: ,, Ann počúvaj ma. Musíme sa vážne porozprávať.“

„Hej aj ja ti musím povedať niečo vážne. Ale začni prví. Som zvedavá čo mi chceš povedať.“ to bola moja najhoršia vlastnosť – netrpezlivosť. Vždy som chcela všetko vedieť čo najskôr a odmietala som čakať čo i len o minútu dlhšie ako bolo potrebné.

„Dobre. Vieš už dlho som rozmýšľal o nás dvoch a o všetkom čo sa medzi nami v poslednej dobe deje. O tom ako sa stále hádame a hlavne prečo sa stále hádame. Kvôli tomu som dospel k jednému rozhodnutiu, ktoré možno budem do konca, ale myslím, že bude najlepšie. Myslím, že bude najlepšie keď to ukončíme.“

„Chceš sa so mnou rozísť?“ v krku mi navrela obrovská guča a nebola som schopná zadržať veľkú triašku, ktorá začala ovládať moje telo.

„Robím to hlavne pre teba. Chcem aby si bola šťastná a viem, že mne sa asi nikdy nepodarí ťa šťastnou naozaj urobiť. Stále mám pocit, že nech spravím čokoľvek vždy je to zlé.“

„Ale to nie je pravda!“ vykríkla som zúfalo. Do očí sa mi nahrnuli slzy, ktoré som sa úporne snažila zadržať.

„Nie?“ spýtal sa neveriaco. „Tak mi vysvetli prečo sa v poslednej stále hádame. Veď to už nie je normálne. Prepáč Ann. Vedz, že ťa stále milujem, ale tento náš vzťah už nikam nevedie. Rozchod bude tým najlepším, čo môžeme teraz urobiť. Skôr či neskôr by to prišlo a možno by si sa nakoniec rozhodla ty.“ nemala som silu prehovoriť. Slzy, ktoré som doteraz držala na uzde sa teraz vyliali z mojich oči ako dva potoky a zmáčali mi celú tvár. Všetko bolo stratené. Nemalo ani zmysel aby som mu povedala o dieťati. On už bol pevne rozhodnutý, jedine čo by som mu privodila výčitky a v podstate ho donútila zostať so mnou, čo by nakoniec pravdepodobne skončilo o pár rokov naším skrachovaným manželstvom a ja by som bola na pokraji psychického zrútenia. Pomaly som sa postavila, pretože som sa bála, že sa mi zatočí hlava a odpadnem tam a odišla som. Ako vo sne som nastúpila do svojho auta a vyrazila som smerom von z mesta. Presne som vedela kam pôjdem. K jedinej osobe, ktorá teraz mohla podržať aby som sa naozaj psychicky nezrútila. K mojej sestre Evelline. Keď som prišla nebola doma. Sadla som si pred dvere jej bytu a s výrazom nahúlenej osoby som čakala na ňu.

„Tak, čo sa deje?“ spýtala sa ma Evellina keď sme sa usadili u nej doma v obývačke.

„Musíš mi pomôcť “ musíš Evellin. „Som tehotná.“ šepla som, pretože rozprávať nahlas bolo pre mňa nemožné, ak len som nechcela prepuknúť do opätovného plaču.

„Ale veď to je dobré nie? Phillip už o tom vie? Isto sa poteší. A aspoň sa prestanete hádať.“ spodná pera sa mi začala triasť od úsilia nerozplakať sa.

„Anett! Čo sa deje? Hádam mi len nechceš povedať že to nie je Phillipovo dieťa?!“

„Samozrejme, že je to jeho dieťa“ skríkla som. „Ale čo mám dopekla z toho keď sa so mnou rozišiel?!“

„Preboha! To nemyslíš vážne. On sa s tebou rozišiel aj keď vedel, že si tehotná a čakáš jeho dieťa?“

„Nie. On nevie, že som tehotná.“ porozprávala som jej všetko čo sa udialo od toho momentu ako Phill vkročil do kaviarne.

„No tak mu to povedz! Všetko sa zmení a vráti sa k tebe a budete opäť šťastní!“

„To nejde Evellin. Myslel by si, že si ho chcem k sebe nasilu pripútať a to nemá zmysel.“

„Ale prosím ťa! Phillip nie je z tých. A obaja viete, že sa milujete.“

„Ev, vži sa trochu do mojej situácie. Predstav si, že teraz zistíš, že si tehotná, čakáš kým Nick príde domov z práce aby si mu tú radostnú správu oznámila ale on ťa predbehne a najskôr sa s tebou rozíde. Povedala by si mu potom, že čakáš jeho dieťa?“

„Asi nie. Máš pravdu. Ale Phillip má právo vedieť, že bude otcom.“

„Ja viem. A poviem mu to. Ale až keď prijmem, že je koniec aby som mohla odolať jeho snahe zachovať sa hrdinsky a vydať sa za neho. Ale budem potrebovať pomoc. Môžem s tebou rátať?“

„Samozrejme sestrička. Ja aj Nick budeme pri tebe vždy keď to budeš potrebovať.“

„Ďakujem. Veľmi si to vážim.“

Od toho dňa som sa snažila zabudnúť. Všetku svoju pozornosť som adresovala dieťaťu a tešila som sa keď sa narodí. Celkom sa mi to darilo ale zabudnúť na Philla bolo jednoducho nemožné. Po čase som pochopila, že to bol muž môjho života a preto som sa prestala márne brániť každej spomienke na neho. Naopak vychutnávala som si ich. Spomienky a maličké boli jediné čo mi po ňom zostalo. Evellin s Nickom mi pomohli nájsť si skromný byt neďaleko nich a zariadiť ho. Vďaka stálej práci sekretárky, ktorú som mala od skončenia školy, som mala našťastie dosť peňazí aby som mohla uživiť seba a neskôr keď bude potrebné aj dieťa a popri tomu bez problémov ťahať nájom. Nebudeme môcť síce nejako extra vyskakovať ale budeme spokojní.

-----------------------------------------------------------------

Je síce trošku krátka, ale myslím, že takto rozdelená bude vyzerať lepšie ako by som ju sem mala dať celú naraz. :)

[ » na začiatok « ]