Poviedka:
Pridaná: 16.5.2010, 16:26:33
Čítaná: 1896×
Hodnotenie: (počet hlasov: 5)

Typ: PI súťaže
Zadanie: Napíš článok do novín

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, paródia, dráma, dobrodružstvo, romantika, tragédia, horor

Súťažná poviedka: 1 » Peterka - Poradňa Prudence Pflawlessove 2 » Elizabeth - Súkromie Potterovcov konečne odhalené 3 » Meddy - Odsúdený 4 » Vianočná hviezdička Lussy - Pokus o sabotáž? 5 » GinnyLove - Voldemort je späť!? 6 » Draco Malfoy - Z čistej lásky?

Autor: Meddy

Vek: 19 rokov

0. kolo: Almost lover - 1. miesto

1. kolo: Výsluch - 1. miesto

Bodovanie:

Ocean Dream: 4

Alyiz: 8

micho: 7

Sedo: 7

Mei: 8

Spolu: 34 bodov

Umiestnenie: 3.

Londýn, 7. novembra 1981

Odsúdený!

Stres, napätie, strach, výkriky. To všetko sprevádzalo súdny proces, na ktorom sa chystali odsúdiť jedného z najväčších vrahov tejto doby. Spoločníka Toho-Koho-Netreba-Menovať, Siriusa Blacka.

Počas Halloweenskej noci bol Sirius Black, ako sme vás už prednedávnom informovali, pristihnutý pri vražde dvanástich muklov a jedného čarodejníka, Petra Pettigrewa, z ktorého sa našiel iba malíček. Navyše Black použil kúzlo Avada Kedavra pred desiatkami iných muklov, ktorým museli zamestnanci Ministerstva Mágie upraviť pamäť. Sirius Black po sebe zanechal takú spúšť, že napravenie škôd trvalo pracovníkom Ministerstva niekoľko hodín. „Bolo to hrozné, také niečo som ešte nezažil. Všade ležali telá mŕtvych muklov, rozmetané na kúsky. Chcem na to čím skôr zabudnúť,“ prehovoril jeden zo zamestnancov, ktorý si neželá byť menovaný.

Presne týždeň po tejto katastrofe, sedím v Súdnej sieni na desiatom podlaží Ministerstva Mágie a čakám spolu s ostatnými reportérmi z celej krajiny, ako dopadne proces s Blackom. Všetkým je jasné, že Black si tento trest kruto odpyká. Koľko rokov si odsedí v Azkabane za tie vraždy? Alebo ho odsúdia na doživotie, či trest smrti? Asi to jediné pripadá do úvahy. Veď zabiť toľko nevinných muklov, ktorí boli v nesprávny čas na nesprávnom mieste a dostať za to len pár rokov väzenia? To by bolo smiešne nespravodlivé.

Rada Wizengamotu zasadla. Čaká sa už iba na Blacka. Dvere do Súdnej siene sa otvorili a dvaja aurori vedú Blacka ku kreslu. Sedím rovno oproti mame nebohého Pettigrewa. Je hrozné pozerať sa do tváre tej úbohej ženy. „Pošlite ho rovno k dementorom, nech mu vysajú dušu!“ kričal otec Pettigrewa. Vzápätí sa zrútil na zem. Nevydržal to. Jeho žiaľ za synom bol príliš veľký a teraz sa mal ešte pozerať do tváre vraha svojho syna. Bol odhodlaný to podstúpiť, aby videl ako bude učinené spravodlivosti zadosť.

Black si sadol do kresla obžalovaných bez obhajcu. Výraz jeho tváre bol nečitateľný, keď predseda Wizengamotu začal čítať obvinenia vznesené proti jeho osobe.

Minister sa pýta: „Poznali ste Pettigrewa dobre?“ Black len zaškrípal zubami a prikyvuje hlavou. Vraj boli na škole najlepší priatelia. Black, Pettigrew a Potter, ktorého Black zradil a Ten-Koho-Netreba-Menovať ho zabil v ten istý deň. Black má na svojom smrťožrútskom konte pripísanú i vraždu Pottera a jeho manželky. Musí to byť hrozné, ak do niekoho vkladáte dôveru, vkladáte mu do rúk svoj vlastný život a život svojej rodiny a myslíte si, že je to váš najlepší priateľ. Z priateľa sa za okamih stane zradca a bez najmenších výčitiek vás vydá napospas smrti.

Blackovi bolo položených zopár ďalších otázok, ale on neodpovedal ani na jednu z nich. Počas celého procesu zaryto čušal. Odpovedal iba na jednu jedinú otázku, ktorú mu položil predseda Wizengamotu: „Priznávate, že sa zabili dvanásť mulkov, Petra Pettigrewa, zradili ste Jamesa Pottera a Lily Potterovú Tomu-Koho-Netreba-Menovať a ten ich následne na váš podnet zabil? Ak sa priznáte môže to byť pre vás poľahčujúca okolnosť a váš trest bude miernejší.“

„Nezabil som nikoho. Ale som šťastný, že Pettigrew, ten prašivý potkan, je mŕtvy. Smrť si zaslúžil. Zradil nás všetkých,“ povedal Black a na sekundu sa mi zazdalo, že má v očiach ľútosť.

Sirius Black bol v nemožne krátkom procese odsúdený na doživotie, bez mihnutia oka predsedom súdu a jeho rady.

Po vynesení rozsudku sa po celej sieni ozýval zúrivý, nenávistný výkrik Pettigrewovej matky, dajúci sa prirovnať k výkriku raneného Hipogrifa. Ten výkrik mi stále znie v ušiach. Na takéto procesy by nemali pripúšťať príbuzných. Ale aspoň odtiaľ odchádzajú s vedomím, že smrť ich syna bude potrestaná.

Súd mu vymeral tvrdý, ale zaslúžený trest. Čo tu treba pochybovať alebo váhať? Je to dobrý rozsudok, spravodlivý. Na nejakých súdnych formalitách a nepresnostiach v tomto prípade natoľko nezáleží. Milosrdenstvo je slabosť, ktorá sa nevypláca.

Smrťožrúti by sa s nami nehrali a toho sme si všetci vedomí.

Toto je len začiatok boja, revolučného boja. Zápasu dvoch rozdielnych čarodejníckych skupín, zastávajúcich rozdielne názory na čistokrvnosť a na to, kto smie a kto nemôže patriť do nášho sveta plného mágie.

Doživotie je preňho dozaista strašne dlhý čas, ale až smrť môže ukončiť všetky nádeje. Má však vôbec Sirius Black ešte nejakú nádej?

__________________________________________________

Slovné hodnotenia:

Ocean Dream: Jéj, Sirius Black! :love: Vizuálne dobre rozčlenený text, dodržaná požiadavka na štruktúru. Nadpis sa mi zdá prikrátky a nie je mi jasné, pre ktoré z troch periodík je článok napísaný (ťažko sa posudzuje útvar, štylistika a lexika - čo by mi vadilo v DP, môže byť v pohode v Čarodejnici). Páčilo sa mi využívanie krátkych viet v opisoch (najmä 2. a 3. odsek) a (pre mňa) prekvapivo aj striedanie prítomného a minulého času - dosiahla si tým vítanú dynamiku. Vadila mi však 1. osoba singuláru, ktorá spolu s "psychologickými vsuvkami" (= úvahami novinára) dynamiku naopak brzdila - a navyše zapríčiňovali kolísanie textu medzi reportážou a črtou (možno v Čarodejnici by to bolo ok). Chýba mi tam postreh o tom, kto bol v porote. Oveľa väčšie výhrady mám, bohužiaľ, k obsahu. a) Sirius v podstate nemal súdny proces, b) keby ho mal, nevystupoval by tak rezignovane (jedna vec je reagovať skratovo na mieste činu, iná vec je nebrániť sa na súde), c) predsedom Wizengamotu bol podľa všetkého Dumbledore, to by asi tiež posunulo vyšetrovanie iným smerom (keby nejaké bolo), d) Ministerkou mágie bola Millicent Bagnoldová a e) prečo by spomínali začiatok boja, keď vtedy všetci verili, že Voldemort je mŕtvy a oslavovali koniec vojny? Škoda, vyzeralo to sľubne. Napriek všetkej kritike však za tým textom vidím sľubný potenciál, rozhodne píš ďalej! :]

Aliyz: Začalo to skvele, potom sme sa dostali do časti, kde sa začína samotný autor článku stávať súčasťou príbehu. A to mi v tomto článku asi najviac vadilo. Ja som ho totiž pochopila ako spravodajský článok Denného proroka. A tie súkromné pohľady novinára na vec tam proste nepatrili. A keď sme pri tých negatívach, neviem či sa mi to pletie, ale o tom že Black zradil Jamesa a Lilli sa predsa nevedelo. Či? Odhliadnuc od toho sa mi tvoje dielo páčilo. Malo halvu a pätu a reportáž z tejto udalosti bola dobrá voľba.

micho: Z novinárskej stránky ide o vydarenú objektívnu reporáž. Na jednej strane sa mi veľmi páčili výroky postáv v priamej reči, ktoré to celé oživili. Na druhej strane by som sa možno skôr snažil vypichnúť najdôležitejšie informácie a neopisovať priebeh celého procesu, ale inak celkom prijateľné.

Sedo: Toto bol dobre zvládnutý článok. Pekne zasadený do kníh. Bol rýchly, výstižný a hlavne nenudil. Rušivým dojmom však pôsobili odstavce. Je super ich používať, lebo článok vďaka nim nevyzerá jednotvárne a nudne. Ale pri ich použití treba tiež dodržiavať isté pravidlá. A nie urobiť veľkú medzeru len tak od veci kedy ťa napadne. Tiež prechod z úvodného príhovoru do popisu procesu bol dosť nečakaný. Mal tam byť nejaký text, ktorý by čitateľa pripravil na zmenu.

Mei: Veľmi som sa tešila na tvoju poviedku. Nesklamala ma, ale tie minulé boli lepšie. Znovu sa ti podarilo urobiť zo známeho námetu veľmi príjemné a pútavé čítanie. Chýbala mi v ňom jedna vec - nestrannosť. To by bolo ešte odpustiteľné, veď išlo naozaj o ťažké zločiny a Voldyho mali všetci právo nenávidieť. Väčší problém pre mňa predstavuje odstavec, kde vyjadruješ svoj súkromný postoj. Vetu: "Musí to byť hrozné, keď do niekoho..." by som na tvojom mieste radšej upravila aspoň na: "Aké hrozné muselo byť... " Takto sa skôr prihováraš čitateľovi. Išlo totiž o reportáž, nie o stĺpček, glosu, kde autor vyjadruje svoje názory. V tom asi spočíva aj problém dynamiky, s ktorým sme sa v minulých poviedkach u teba nestretli. Drobné chybičky, na ktoré u teba nie som zvyknutá: Čo tu treba pochybovať...? Alebo o čom tu treba pochybovať :) Zabiť toľko nevinných muklov - toľkých nevinných muklov. K pozitívam - asi najumeleckejší opis situácie. Ty si zrejme veľmi empatický človek, veľmi presvedčivo si sa dokázala vcítiť do situácie a treba uznať, že tvoj záver bol naozaj silný. Ale viem, že dokážeš písať aj lepšie.

[ » na začiatok « ]