Poviedka:
Pridaná: 16.5.2010, 16:22:26
Čítaná: 1480×
Hodnotenie: (počet hlasov: 10)

Typ: PI súťaže
Zadanie: Napíš článok do novín

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, paródia, dráma, dobrodružstvo, romantika, tragédia, horor

Súťažná poviedka: 1 » Peterka - Poradňa Prudence Pflawlessove 2 » Elizabeth - Súkromie Potterovcov konečne odhalené 3 » Meddy - Odsúdený 4 » Vianočná hviezdička Lussy - Pokus o sabotáž? 5 » GinnyLove - Voldemort je späť!? 6 » Draco Malfoy - Z čistej lásky?

Autor: Elizabeth

Vek: 15 rokov

0. kolo: Veľké narodeninové prekvapenie - 4. miesto

1. kolo: Minervina veľká láska - 2. miesto

Bodovanie:

Ocean Dream: 7

Alyiz: 9

micho: 9

Sedo: 5

Mei: 6

Spolu: 36 bodov

Umiestnenie: 2.

SÚKROMIE POTTEROVCOV JE KONEČNE ODHALENÉ!

Čo nám o Harrym povedali jeho deti? Je aj doma taký odvážny a nebojácny ako na verejnosti? Skrýva Potterovie domácnosť nejaké tajomstvá? Na tieto všetky otázky suverénne odpovedá naša špeciálna korešpondentka Rita Skeeterová, ktorej sa ako prvej podarilo preniknúť do hlbín súkromia Potterovcov a odhaliť tak šokujúce pravdy! Neváhajte a pustite sa do čítania exkluzívneho interwiev, ktoré sa Skeeterovej podarilo urobiť s Harryho troma deťmi...

Rita: Takže, moji milí, najprv by sme sa mali predstaviť. Moje meno je Rita Skeeterová, som reportérka Denného Proroka.

James Potter (James): Ja som James a toto je Albus a Lily.

Rita: Och, aké krásne mená. Určite vám ich otecko nevybral len tak...

Albus-Severus Potter (Albus): Nie, ja mám meno po slávnom Rokfortskom riaditeľovi, Albusovi Dumbledorovi! James má po dedkovi Jamesovi a Lily po babičke Potterovej.

Rita: Milé... určite budete aj vy čoskoro takí slávni ako oni, veď čo nevidieť už nastupujete na Rokfort, je tak?

James: No, to neviem, či na Rokfort nastúpime všetci. U Ala sa ešte neprejavili žiadne čarodejnícke schopnosti, takže...

Albus: Sklapni, James, ocko povedal, že je ešte čas.

James: Máš deväť rokov Al, na čo máš ešte čakať? A vôbec, ocko to povedal len preto, aby si si nemyslel, že si šmukel.

Rita: Hmm, pozoruhodné... A čo ty, moja drahá, ty si sa už nejako prejavila?

Lily Potterová ( Lily): Och, áno, to bolo veľmi zábavné. Akurát

som bola v škole a pani učiteľka mi dala poznámku, že vyrušujem, ale ja som vôbec nič nespravila. Tak som sa nahnevala, a zrazu učiteľka visela zo stropu dolu hlavou. Vtedy musel prísť ocko a všetkým vymazať pamäť. Našťastie to stihol skôr ako prišli pracovníci z Ministerstva mágie a my sme ušli preč. Ocko bol na mňa taký hrdý, že mi kúpil novú pretekársku metlu!

Rita: Takže s ockom si evidentne užijete veľa zábavy, nemám pravdu?

James: Ani nie, lebo väčšinou nie je doma. Vtedy sa ale hráme s Davidom.

Rita: Áno, chápem, ako auror má určite veľa povinností, všakže. A kto je David?

Albus: To je syn nášho strýka Dudleyho.

Rita: Och, nikdy som nepočula, že váš otec mal brata!

Lily: To nie je jeho brat, ale bratranec a nepočuli ste o ňom asi preto, lebo nie je čarodejník.

Rita: Čože?! Príbuzný Harryho Pottera je mukel?! To je naozaj nečakané...

Albus: No a? Náhodou je senzačný! Chodíme k nemu na návštevy a tak.

Rita: A okrem neho máte ešte nejakých známych ?

James: No jasné, uja Rona, tetu Hermionu a Huga s Rose. S nimi sa nikdy nenudíme. Občas zaskočí aj pán Malfoy so Scorpiusom, ale tých moc nemusíme. Raz som počul ocka a uja Rona, ako sa rozprávajú o Malfoyovcoch. Myslím, že rozprávali čosi o čiernej mágii, ale nepamätám sa presne...

Rita: Takže myslí si, že Draco Malfoy sa vydal po stopách svojho otca?

Albus: My o pánovi Malfoyovi veľa nevieme.

Rita: Toto radšej nechajme tak. Porozprávajte mi radšej niečo o vašej domácnosti. Ako u vás vyzerá taký bežný deň?

Lily: No, asi o pol ôsmej ráno príde do izby ocko v pyžame a povie, že už zasa sme zaspali a ak sa nepoponáhľame, zmeškáme školu. Potom odíde a o pätnásť minút sa vráti a zakričí do všetkých izieb, že ak nevstaneme, urobí nám potopu. To ho už radšej poslúchneme, lebo raz vytopil celé poschodie a mama sa s ním potom dva dni nerozprávala...

James: Potom raňajkujeme, Kreacher uprace a my ideme do školy. Ocko nám nedovolí chodiť na metlách, nechápem prečo, veď keby na nás použil splývacie zaklínadlo, nikto by si nič nevšimol, ale...

Albus: James, ty si fakt tupý. Ocko ti predsa už x-krát vysvetľoval, že ho nemá kto zrušiť.

James: Buď ticho, Al! No, kde som to skončil... aha, no, potom teda ideme do školy, ocko nás tam odvezie na aute a ide s mamou do práce na Ministerstvo. V škole sa päť hodín nudíme a keď skončí vyučovanie, ideme domov. Kreacher nám spraví obed, naobedujeme sa, niekedy tajne prídu aj rodičia, aby sa presvedčili, že dom ešte stojí a do večera sa hráme s Hugom a Rose.

Lily: Ja by som to nenazvala hrou, James! S Hugom stvárate veľmi nepekné veci! Napríklad minule čo ste urobili, tá stará pani skoro umrela!

Rita: No toto, čo také hrozné by mohli spraviť malí chlapci?

Albus: Ále... James s Hugom si myslia, že je veľmi vtipné vyliezť na strechu a potom odtiaľ skočiť dole. No, a minule šla okolo jedna babka a tá ich zbadala, ako letia na zem. Myslela si, že sú mŕtvi, tak zavolala políciu, ale prišiel ocko a zachránil nás.

Rita: Fíha, vyzerá to tak, že ste veľmi často doma sami. Vašim rodičom to nevadí?

James: Ale nie. Veď nás má strážiť Kreacher.

Rita: A stráži, stráži?

Albus: No jasné, niekedy nás vezme aj do Šikmej uličky a sme tam až do zotmenia, kým sa rodičia nevrátia domov.

Rita: To vám rodičia dovolia také výlety po meste v noci? Pozoruhodné...

Albus: Oni o tom nevedia. Máme s Kreacherom dohodu, že on to nepovie našim a my zas nepovieme naňho, že raz...

Lily: Ticho Al!! Kreacherovi sme predsa sľúbili, že to nepovieme!

Rita: Ale mne to predsa môžete povedať, ja to vašim rodičom nepoviem.

James: Nie, povedali sme Kreacherovi, že to nikomu nepovieme, takže prepáčte, ale nepovieme to ani vám...

Rita: Ja to chápem, moji drahí a viem, že vaši rodičia sú pracovne veľmi vyťažení a majú tak možno aj menej času sa vám venovať. Určite sa vám už niekedy stalo, že rodičia na vás vo svojom veľkom pracovnom vyťažení aj pozabudli a vy ste sa dostali do nejakej kurióznej situácie, ktorá vás mohla aj veľmi ohroziť...

Lily: No jasné, James raz išiel okolo Zašitej uličky a v nerozvážnosti do nej vstúpil. Nebyť Kreachera, už by sme ho asi nikdy nevideli...

Rita: No toto, a rodičom ste to povedali? Som si istá, že by sa o vás báli. Veď také malé deti aby chodili samé po Šikmej uličke po zotmení To je nedbanlivosť!

James: Nebáli by sa. Ocko vždy vraví, že nebezpečenstvo posilňuje a formuje charakter, takže by mu to neprekážalo. A mame by sme to aj tak nepovedali. Ani minule sme jej nevraveli o tom výlete vo Vlkolačom lese...

Rita: Vy ste boli vo Vlkolačom lese?! Veď tam žijú nebezpečné tvory! Vlkolaci, upíry a iné desivé zvery! To vás tam ocko zobral úplne sám? Bez sprievodu aurorov a skúsených čarodejníkov?

Albus: Veď náš ocko JE auror a skúsený čarodejník! Minule sme na vlastné oči videli jeho duel s mamou. Bolo to úžasné! Súboj trval vyše hodinu, aj tak sa skončil nerozhodne, ale ocko nakoniec zle zamieril a vybuchla nám celá obývačka. Ocko s mamou to hasili pol dňa. A tých muklov čo sa tam nazbieralo... Ocko musel povedať, že nám vybuchlo ústredné kúrenie, až potom sa všetci rozišli.

Rita: Vaši rodičia vám ukazovali súboj v dome? Na mieste plnom muklov? To je neslýchané!

Lily: Jedine v dome sa to dá... Mama povedala, že v záhrade ešte nemáme dosť veľké stromy a aj tak, prekáža tam auto*.

Rita: To je hrozné porušovanie zákona o utajení, škandalózne! No nič, vráťme sa k nášmu dňu. Čo robíte, keď sa vrátia vaši rodičia z práce? Čítate nejakú čarodejnícku literatúru?

James: Hah, ale kde, večer pozeráme telku** a potom ideme spať. Ocko si síce ešte vždy niečo píše u seba a my mu tam chodíme snoriť. Potom po nás vždy hodí niečo nechutné a my ujdeme. Al si potom ešte dlho čosi číta, ale o takej pol jednej aj on konečne zhasne.

Albus: James, prestaň, nemôžem za to, že ty chceš zostať nevzdelaný.

Rita: Tak, moji drahí, naše interwiev sa chýli ku koncu. Veľmi vám ďakujem za váš čas a trpezlivosť a taktiež za cenné informácie. Bolo mi potešením!

James: Tak dovi!

Albus: Dovidenia

Lily: Majte sa!

Rita: Vážení čitatelia, toto bolo detailné interwiev o Potterovie domácnosti. Musím sa priznať, ja osobne som si ho veľmi užívala a dúfam, že aj moji noví malí priatelia, aj keď, musím priznať, bola som šokovaná niektorými kurióznymi informáciami...

Vaša reportérka: Rita Skeeterová

*auto: muklovský dopravný prostriedok na štyroch kolesách

**telka: muklovský vynález, v ktorom sa pohybujú a rozprávajú postavy

_____________________________________________________

Slovné hodnotenia:

Ocean Dream: Vynikajúci rozhovor, veľmi oceňujem jeho plynulosť a prirodzené striedanie detí. Bavila som sa od začiatkku do konca (okrem... viď. výhrady nižšie) - na prejavovaní čarodejníckych schopností, raňajšom budení, Jamesovej túžbe lietať do školy na metlách, rodičovskej kontrole celistvosti domu, ich nerozprávaní sa a súboji, ... Moje výhrady sa týkajú výlučne "faktografie": a) Ginny v tom čase už pracovala pre DP, ktorý sa navyše po BoR vrátil k serióznejšej novinárčine, takže by takýto "bulvárny" rozhovor prešiel asi dosť ťažko; b) vadí mi tam záverečný Ritin vstup - vlastne aj celá Rita (= škoda, že si ten rozhovor neponúkla inému periodiku), c) vadí mi aj koncept "zanedbaných" detí - keďže Ginny písala do novín, mohla pracovať doma a okrem toho, čarodejnícki rodičia (najmä tí, čo sa kamarátia s istou Hermionou Weasleyovou) istotne poznajú monitorovacie kúzla, ktoré by zabránili neželaným výletom (a Kreacher by Harryho a Ginninu dôveru za žiadnu cenu nesklamal) a/alebo 9-ročné dieťaťa čítajúce do pol jednej v noci. PS: Albus Severus sa píše bez spojovníka, Harryho deti sa návštev u Dudleyho desili a so Scorpiom (Scorpiusom?) Malfoyom sa prvýkrát stretli až po Alových 11. narodeninách. A ozaj, príliš dlhý názov. Avšak pre mňa víťaz tohto kola.

Aliyz: Som rada, že sa medzi súťažnými príspevkami objavilo aj interview. Navyše táto téma je svieža a neokukaná. Pobavila, nerušila a vyznela dosť reálne. Na skvelé spracovanie sme u teba zvyknutí a som rada, že si nesklamala. Len tak ďalej.

micho: Výborný nápad podujať sa na interview! Oslovil ma tiež novinársky štýl Rity Skeeterovej, výstižný a zaujímavý titulok, aký kvalitnému článku rozhodne nesmie chýbať a určite aj veľmi uveriteľné dialógy detí.

Sedo: Veľmi oceňujem nápad, keď som začal čítať, bol som nadšený. To však rýchlo opadlo. Toto nebol štýl Rity Skeeterovej. Vyzeralo to ako obyčajný rozhovor, okrem toho asi dosť nepravdepodobný ak by sme vychádzali z kníh. Rita by vytrhávala z kontextu a neustále to komentovala tak, aby z toho urobila čo najväčší škandál. Okrem toho to bolo veľmi dlhé, bez gradácie a preto to občas nudilo. Ale ako vravím, bol by to skvelý rozhovor v nejakom obyčajnom týždenníku.

Mei: Nebolo to zlé ani zvlášť dobré. Ešte vždy u mňa na prvom mieste zostáva tvoja nominačná poviedka (nasadila si si vysokú laťku :) ). Čo sa nápadu týka, boli tu aj kúsok originálnejšie veci. Ty si si však zvolila interview, kde si sa mohla slobodnejšie hrať so slovami. Nemožno ti vyčítať slang, nespisovné výrazy (teda, ak by nepochádzali z úst Rity)... práve naopak, je veľmi pekné, že si odlíšila reč detí od replík tety Rity. A navyše si povahovo a aj vyjadrovaním odlíšila Harryho deti. To iste nebolo ľahké. Vlkolačí les, súboje rodičov... to všetko bolo milé, kuriózne... niečo podobné sme čakali. Ja som ešte tajne dúfala, že sa toto vymenúvanie bude gradovať, až sa to ukončí niečím veľmi zábavným a šokujúcim :) A tiež som dúfala, že sa prejaví Ritin uštipačný jazyk a aspoň jej zhrnutie bude kvapku bulvárnejšie. Jaj a pri tej Zašitej uličke - kde sa tam spomínané, že to bolo po zotmení? Ale inak ti nemám veľmi čo vyčítať. Posledné veci sú skôr subjektívnejšie... Bavilo ma to, to je pravda :) Len v tejto konkurencii by to chcelo ešte niečo... špeciálnejšie. A kratšiu titulku.

[ » na začiatok « ]