Kapitola:
Pridaná: 3.5.2010, 20:15:43
Čítaná: 2100×
Hodnotenie: (počet hlasov: 2)

Poviedka:
Typ: Iná fan fiction - Twilight
Postavy: Bella Swanová, Edward Cullen
Stručný dej: Bella je upírom, no nie je s Edwardom. Zastaví ju niekto, keď sa správa ako divoká pomstychtivá šelma?

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » 1 2 » 2 3 » 3 4 » 4 5 » 5 6 » 6

Prítomnosť

Verím, že fantázia je silnejšia ako vedomie. Že mýty majú väčšiu moc ako história. Že nádej vždy zvíťazí nad skúsenosťou. Že smiech je jediným liekom na zármutok. A verím, že láska je silnejšia ako smrť.

Cítila som prítomnosť tej najkrajšej osoby. Môj Anjel. Konečne som otvorila dvere mne najmilšej osobe.

Plakala som bez sĺz. Teraz mi tak chýbali. Čo by som dala aspoň za jednu malinkatú slzičku. Ktorú by som vyronila pre neho.

Ale uľavila by mi na duši? Či by mi priniesla ešte viac bolesti? Alebo cítila by som sa šťastná? Prosím ťa, ja už viac neznesiem. Už je toho na mňa veľa. Nevládzem bojovať s prázdnotou. Je to pre mňa iba obrovská ťarcha.

Prosím láska vráť sa ku mne. Vryl si do mňa lásku. Ale potom si ju zobral preč. Neostal mi ani jeden malý kúsok. Rozbil si ju. Rozletela sa na milión kúskov.

Skladám ich celý čas čo si odišiel. Posledný kúsok máš TY. Ten kúsok je tvoje srdce.

Blúdila som lesom. Chodila som sem a tam. Stále dokola.... a dokola. Mám poslednú šancu. Takúto šanca už nikdy a nikde nedostanem. Je to tá posledná.

Bežala som bez prestávky. Nevnímala som hranice. Boli mi ukradnuté.

Po 2 hodinách neustáleho behania okolo som konečne prišla na krásnu lúku. Okolo rástli pestrofarebné kvietky. Kiežby aj môj život, teda skôr existencia, bola taká pestrá. Lenže o tom ja môžem iba snívať. Pomaly som kráčala do prostriedku lúky. Obzerala som sa. Zhlboka som sa nadýchla a užívala si čerstvý vzduch, bez ľudských pachov.

Ľahla so si na chrbát do trávy a zavrela oči. Jemný vetrík pofukoval okolo mňa. Hral si s trávou, listami, stromami. Nevnímala som čas , ktorý som tu zatiaľ strávila. Konečne som sa cítila aspoň trochu uvoľnená. Aspoň raz som bola tou starou Bellou. Bellou, ktorá bola plná lásky, optimizmu, túžby a starostlivosti o tých, ktorých som vtedy milovala.

A potom... Zavial vietor ku mne sladkú vôňu. Vôňu upíra. Môjho Edwarda. Vedela som, že je tu ale pokojne som ležala a nepohla sa ani o jeden milimeter. Ostala som ako vytesaná do kameňa. Ako pravý upír. Celkom nehybná. Ale zato uvedomujúca si, že niekto tu je so mnou.

Prečo ma život stále skúša, prečo ma nik rád nemá,

Zase som naletela na krásne slová, ktoré so mi vravel,

Myslela som , že si iný , si však ako ostatní

Najskôr si sa mi hlboko do srdca vryl

potom si sa z môjho života, nečakane vytratil.

Dlho tá tvoja túžba, ktorej si vravel láska nevydržala !

Tak veľmi som ťa milovala a tak veľmi som sa zase sklamala

Tak veľmi som chcela veriť , tvojim slovám ,

Boli to len plané sľuby, keď si tvrdil , že ma ľúbiš

Neviem , či vieš, čo to znamená,

Niekoho naozaj neskutočne a verne milovať

Kde je môj anjelik strážny, kde sa mi stratil,

keď dovolil aby si mi srdce na malé kúsky rozbil.

Už som ho toľkokrát zlomené mala,

Že som v ozajstnú lásku veriť prestala.

Nič také ako láska nieje, dnes to už viem,

Niekedy sa stane , že človek prehľad stratí, lebo

mu vraj láska oči zakryje a to, čo by mal vidieť- nevidieť !

[ » na začiatok « ]