Kapitola:
Pridaná: 30.4.2010, 13:33:12
Čítaná: 1136×
Hodnotenie: (počet hlasov: 3)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Ataira Malousová, Dumbledore, Severus Snape
Stručný dej: Profesor Dumbledore znova zháňa učiteľa OPČM. Nik lepši ako Ataira Malousová mu nenapadne. Vyštudovala strednú školu a vo Fínsku sa na vysokej škole OPČM. Ako to Ataira príjme. Kto z učiteľského zboru ju zaujme a ako sa jej bude dariť s učením?

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Kapitola: 1 » Ataira 2 » 2.kapitola 3 » 3.kapitola 4 » Severus 5 » 5.kapitola 6 » 6.kapitola 7 » 7.kapitola 8 » 8.kapitola 9 » 9.kapitola 10 » 10.kapitola 11 » 11.kapitola 12 » 12.kapitola 13 » 13.kapitola 14 » 14. kapitola - KONIEC

Život je ako rieka. Neustále plynie, a nikdy sa nezastaví. Niekde sú prekážky a niekde nie. Ale aj napriek tomu zanikne. Rieka v mori, život smrťou.

A presne tak sa cítim ja. Všetko uteká a ja si to ani nestíham uvedomovať. Prešli Vianoce, zima a prišla jar. Ataira sa nasťahovala ku mne do bytu. Je väčší ako ten jej, tak nakoniec súhlasila. Žiaci sa o našej svadbe dozvedeli krátko po prázdninách. Najprv po nás hádzali neveriackými pohľadmi, ale už si zvykli.

Voldemort zatiaľ svoju činnosť prerušil, ale len preto, lebo sa snažil nájsť jedno zaklínadlo, pomocou ktorého by ovládol celý svet. Dumbledore tiež začal po ňom pátrať, ale neúspešne. Ataira študovala všeliaké staré dokumenty a zapisovala si poznámky. S výsledkami chodila za Dumbledorom.

„Ako, prišla si na niečo?“ spýtal som sa jej jednu sobotu, keď zase študovala.

„Vyzerá to nádejne, ale zatiaľ nič nemám.“

Sklonil som sa nad ňu a začal ju bozkávať na krku. V tom mi padol pohľad na knihu.

„Odkiaľ ju máš? Neviem o tom, žeby patrila do našej knižnice.“

Najtemnejšia história stálo na nej. To mohla zohnať iba od...

„Správne typuješ. Na poslednom stretnutí som sa odpojila a zbehla si do knižnici.“

„Ale čo ak to zistí?“

„Neboj sa nezistí. Už vidíš Voldemorta ako si číta knihu. On to zaklínadlo hľadá pomocou získavania informácií z ľudí. Ja čerpám zo spoľahlivejšieho zdroja.“

„A čo chceš spraviť, keď ho nájdeš?“

Postavila sa a pozrela mi o očí.

„Tak to ešte neviem.“

Chytil som ju okolo pása a pritiahol si ju.

„Dúfam, že nič nebezpečné.“

Prekonala vzdialenosť medzi nami a spojila naše pery. Zrazu niečo zapraskalo a v krbe sa objavila Dumbledorova hlava.

„Ataira, príď za mnou. Teraz!“ povedal a zmizol.

„Ten vždy vie, kedy sa má objaviť,“ poznamenal som a nechal Atairu nech ide.

Asi o 10 minút sa vrátila.

„Tak čo chcel?“

„Či som niečo zistila o tom kúzle.“

Hrozný chlap. Iba otravuje.

„A že s každou novinkou mám prísť hneď za ním.“

„Dá ti on vôbec niekedy dýchať?“

Mykla plecom a vrátila sa ku knihe. Ja som sa pustil do opravovania písomiek. Občas som na ňu pozrel. Zaujato pracovala. Ale keď sa zatvárila najprv víťazne a potom nechápavo, nedalo mi to a spýtal som sa jej: „Čo sa stalo?“

Ataira

*****

Listovala som knihu a snažila sa nájsť niečo zaujímavé. Odrazu mi padol zrak na nejaký verš napísaný starodávnym písmom:

„Zaklínadlo Moci,

účinné jE v noci.

Keď svet sa poddá mesačnej noci,

nastane Deň magickej noci.

Oltár nájdi pomocou nepoškvrnenej moci,

hlavne nestrať sA v temnej noci,

Zvládneš to len s pomocou čarodejníkovej moci,

Ak neuspeješ, zomrieš do nasledujúcej Noci.

Ale vedz, že len raz vládne jeho moc,

a nepomôže ani tá najmagickejšia noc.“

„Čo sa stalo?“ vyrušil ma Severus.

„Niečo som našla.“ Prišiel ku mne a prečítal si to.

„Hmm. Všimla si si tieto veľké písmená?“ a ukázal na ne prstom, keď si ku mne sadol.

„Áno, všimla. Tie písmená nemajú byť veľké. Čiže niečo majú ukázať. Ale sú dve možnosti. Tá prvá je Z M E K D O A Z A N A. To sú všetky veľké písmená. Aj tie, čo sú správne napísané. A druhá možnosť je M E D A N. To sú iba tie čo sú napísané zle. Ale poviem pravdu, táto druhá možnosť sa mi pozdáva viac.“

„Aj mne. Len teraz čo to znamená? Je to miesto kde je ten oltár? Alebo meno toho čarodejníka?“

„To musím ešte zistiť.“

„Nepáči sa mi tento riadok: Ak neuspeješ, zomrieš do nasledujúcej noci. Povedal by som, že to hovorí za všetko. Len aké nástrahy tam sú, keď hrozí smrť?“ ozval sa po chvíli.

„Presne nad tým som sa zamýšľala aj ja. Ale určite to budú nejaké ochranné zaklínadlá. Veď je to zaklínadlo moci. A to môže byť veľmi nebezpečné:“

Pozrel na mňa zvláštnym pohľadom.

„Nepáči sa mi, že to dal Dumbledore práve tebe.“

„Ale no tak Sverus. Niekto to hľadať musí, a ja si predsa viem dať na seba pozor. Ale teraz by som mala zájsť za Dumbledorom."

Slabé, viem. Ale tak ako inak sa vyhnúť prednáške?

Ťažko si povzdychol a povedal mi: „ Ako myslíš.“

Usmiala som sa na na neho a odišla.

Sama som sa bála toho čo tam môže byť. Lebo čo ak zlyhám? A teraz keď mám Severusa sa toho obávam ešte viac. Nechcem o neho prísť. Až príliš ho milujem. No ale tak osudu sa nevyhnem.

„Dobrý deň Albus. Opäť sa vidíme.“

„Á, Ataira vitaj. Čo sa stalo?“

„Niečo som našla,“ povedala som a podala mu knihu otvorenú na tej básni. Pozorne si to prečítal a pozrel na mňa.

„Tieto písmená...“

„Áno dávajú dokopy slovo MEDAN. Môže to byť buď miesto alebo meno,“ skočila som mu do reči.

„Medan. Hm...To som niekde počul.“ Vstal a začal sa prechádzať po miestnosti. Iba som mlčky na neho pozerala.

„Medan...Medan...Medan...“ opakoval si šeptom.

„Jasné! Medan! Bože ja starý somár!“ zrazu vykríkol. Normálne som sa zľakla. Odbehol niekam preč a o chvíľu sa vrátil s obrovskou čiernou v koži viazanou knihou.

„Vedel som, že som to niekde videl.“

Otvoril knihu a začal v nej listovať.

„Pozri sa sem,“ povedal a otočil knihu ku mne.

„Medan – slávny čarodejník z 19. storočia. Bol známy svojou vysoko rozvinutou magickou mocou. Ako jediný ovládal bezprútikovú mágiu. Je to najväčší vynálezca veľkej väčšiny zaklínadiel z čiernej mágii. Ale bo natoľko vynaliezavý, že tie najhoršie zaklínadlá schoval na nejaké jemu známe miesta. Nikto z ostatných ľudí nevedeli, kde ich zobrať. Jediný spôsob, ako ich nájsť a správne použiť (inak hrozí smrť) je spýtať sa ho. Aj keď teraz má 202 rokov, stále žije. Jediný problém je, že niekto nevie kde...“

„Čiže vieme čo znamená to Medan. Už ho len nájsť.“

Snažila som sa o optimistický tón, ale asi mi to nevyšlo.

„No, to bude problém. Ale ja verím, že ty to dokážeš.“

„Ja?“ zase mu haraší?

„Áno ty Ataira. Verím ti. Ty na niečo prídeš.“

Výborne. A človek by povedal, že bude mať nejakú snahu. Najlepšie dať druhým nech hľadajú oni. Čo sa bude namáhať?

„Dobre Albus. Pokúsim sa na niečo prísť. Potom vám dám

vedieť. Dovidenia.“

„Dovidenia Ataira.“ Usmial sa na mňa.

Vrátila som sa do kabinetu a tam na mňa čakal Severus.

„No, na čo ste prišli?“

„Na to, že Medan je ten čarodejník. Neuveríš, ale má 202 rokov. Proste musím ho nájsť a s jeho pomocou aj to zaklínadlo.“

„Veľmi jednoduché,“ povedal sarkasticky.

Ach, ja ten jeho sakrazmus milujem.

„Vieš, že si sexi, keď používaš sarkazmus?“

„Neodbočuj od témy.“

Pomaly som k nemu prešla a začala mu rozopínať gombíky na habite. Dostala som sa ku košeli a rozopla aj tú. Pohladila som jeho teplé telo a pobozkala ho na prsiach.

„Neodbočujem. Len si nemôžem pomôcť.“

Snažil sa odolávať, ale keď som mu jemne zahryzla do bradavky jemne vzdychol. Pokračovala som a jeho sebaovládanie povolilo. Zodvihol ma na ruky a odniesol do spálni.

,Ach, tie ženské zbrane,´ prebehla mi jeho myšlienka hlavou, keď ma niesol cez dvere.

Moje činnosti sa rozšírili o hľadanie Medana. Všade som pátrala, hľadala v knihách, no bezvýsledne. Ten sa tuším prepadol pod zem. Mala som podporu a pomoc Severusa, ale aj tak sme na nič neprichádzali. Čo sa mi zatiaľ podarilo zistiť je, že naposledy žil v Turku. Vzhľadom na to, že som vo Fínsku strávila 5 rokov, viem sa tam približne orientovať. Čaká ma dlhá cesta.

„Severus zajtra odchádzam.“

„Čože?“ spýtal sa prekvapene.

„Že zajtra odchádzam do Fínska. Nájsť Medana.“

Asi nebol dobrý nápad postaviť ho takto pred hotovú vec.

„Ako dlho to už vieš?“

„Dva týždne.“ Začína byť nahnevaný. A ja cítiť vinu.

„A prečo mi to hovoríš až teraz?“

„Lebo by si bol proti.“

„Ale to som aj teraz.“

„To je bezpredmetné.“

„Bezpredmetné?“ začínal kričať. „Môj názor ti je bezpredmetný? Veď som tvoj muž. Tak si mám čo do toho povedať!“

„Severus. Nejdem tam navždy. Nájdem ho, porozprávam sa s ním a idem naspäť.“

„Ale nevieš čo je zač. Čo ak ti ublíži?“

„Ale čo ak nie? To je buď-alebo. Ale mohol by si mi aspoň kúsok dôverovať. Ako svojej manželke.“

„Dôverujem ti, ale aj tak sa o teba bojím. A nechcem, aby si tam išla.“

„Smola Severus. Musím ísť. Či sa ti to páči a či nie. Nič to nezmení.“

Pozrela som na neho a odišla preč.

Ráno som vstala so zlým pocitom. Sverus nespal pri mne, ale na gauči v pracovni. Zobral som kabát a vyšla von.

„Odchádzam Severus,“ povedala som mu. Ani nezdvihol hlavu a iba odvrkol: „Fajn.“

Mohla som si myslieť, že sa ani nerozlúči. Ťažko som si povzdychla a vyšla von. Pomaly som kráčala hradom, až som došla do vstupnej haly. Otvorila som dvere a vyšla von. Tesne pred vonkajšou bránou som začula ako na mňa volá Severus. Zastala som, ale neotočila sa.

„Ataira. Prepáč, že som sa nerozlúčil, ale stále sa mi nepáči, že ideš. Ja...daj si na seba pozor.“

Pomaly som sa otočila a pozrela na neho.

„Neboj, dám.“

„Budeš mi chýbať,“ povedal mi a pobozkal ma.

„Aj ty mne. Ale uvidíme sa na najbližšej Voldemortovej schôdzke. Nemôžem si dovoliť neprísť tam.“

Poslednýkrát som ho pobozkala a vyšla von. Pred bránou som sa otočila, pozrela mu do očí a po chvíli sa odmiestnila.

Objavila som sa v strede obrovskej haly hotelu. Výhodou bolo, že Turku je čisto čarodejnícke mesto. Išla som sa prihlásiť na recepcii a zamierila si to do svojej izby. Sadla som na posteli a rozmýšľala.

Som tu, ale neviem kde začať. Ako ho mám nájsť? Mesto je veľké a ja ho tak dobre nepoznám. Musím začať v temných uličkách. Tých tu bude určite veľa.

Vybehla som von a zamierila si to k recepčnému.

„Hyvää huomenta (dobré ráno),“ pozdravila som ho.

„Chcem sa spýtať, či by ste mi vedeli poradiť, kde nájdem zašité temné uličky.“

Vytiahol mapu a začal mi ukazovať.

„Ale pani, dávajte si pozor. Sú veľmi nebezpečné.“

„Ďakujem za radu. Dovidenia,“ povedala som mu a odišla som hľadať v uliciach, ktoré mi ukázal na mape.

[ » na začiatok « ]