Kapitola:
Pridaná: 29.4.2010, 10:05:48
Čítaná: 788×
Hodnotenie: (počet hlasov: 3)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Ataira Malousová, Dumbledore, Severus Snape
Stručný dej: Profesor Dumbledore znova zháňa učiteľa OPČM. Nik lepši ako Ataira Malousová mu nenapadne. Vyštudovala strednú školu a vo Fínsku sa na vysokej škole OPČM. Ako to Ataira príjme. Kto z učiteľského zboru ju zaujme a ako sa jej bude dariť s učením?

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Kapitola: 1 » Ataira 2 » 2.kapitola 3 » 3.kapitola 4 » Severus 5 » 5.kapitola 6 » 6.kapitola 7 » 7.kapitola 8 » 8.kapitola 9 » 9.kapitola 10 » 10.kapitola 11 » 11.kapitola 12 » 12.kapitola 13 » 13.kapitola 14 » 14. kapitola - KONIEC

Ataira

*****

Chvíľu sme ticho sedel. Zrazu sa Severus zodvihol, prešiel ku svojmu stolíku, niečo z tade vytiahol a prišiel naspäť. Už si ale nesadol. Ostal stáť a vyzeral dosť nervózne.

„Ataira, ja som rozmýšľal,“ začal hovoriť a kľakol si na zem. Už som vedela čo chce urobiť.

„Viem, že nie sme spolu dlho. Naopak sme veľmi krátko. Ale viem, že ťa veľmi milujem. Neviem si už predstaviť život bez teba. A preto sa ťa chcem spýtať...Vydáš sa za mňa?“ s otázkou otvoril malú, čiernu, zamatom potiahnutú krabičku a v nej bol strieborný prsteň s nádherným tmavomodrým zafírom.

Je to trošku skoro na moje pomery, ale vzhľadom na to, že ho tiež milujem, môžem povedať len...

„Áno, vydám sa za teba.“

Vstal, zobral moju ľavú ruku a na prsteník mi navliekol prsteň. Pozreli sme si do očí a pobozkali sa.

Neviem čim to bude, ale mám pocit, že túto noc sa veľmi nevyspíme.

Po nejakom čase sa môj život stal rutinou. Cez deň som učila a večery strávila so Severusom. Raz u neho, raz u mňa.

Každý týždeň v sobotu sa konali porady rádu. Našťastie nevedia o tom, že som sa pridala k smrťožrútom.

Každý týždeň v presne neurčený deň sa konalo smrťožrútske stretnutie. Zistila som, že je to boj o Voldemortovu priazeň. Ja som vďaka Severusovi začala dosť vysoko, lebo on má rešpekt, a svoj post som si aj udržala vďaka svojim skutkom. Naučila som sa nahodiť si ľadovú masku a potom som nemala zľutovanie. To je dobre, lebo si to všimli aj ostatní smrťožrúti a začali ma rešpektovať. Až na jednu. Bellatrix Lestrengovú. Najprotivnejšia osoba zo všetkých. Tá by umučila aj vlastnú matku len aby ju Voldemort pochválil.

Ďalšia vec v mojom živote sú občasné bitky, ktorých sa zúčastňujem. Keď Voldemortove plány prekazí rád, čo je vždy keďže ho informujeme, naštve sa a zlosť si vylieva na nás. Ani si nepamätám koľkokrát som schytala cruciatus. Severus by bol vtedy najradšej predo mňa skočil, ale ja mu to nedovoľujem. Veď sa mi nemá čo stať.

A samozrejme sú tu aj plány na svadbu. Už je všetko vybavené. Treba len počkať na 21.12. čo je o mesiac. Náš deň D. Budem pani Ataira Snapeová.

Ataira Snapeová.

Ataira Snapeová.

„Tak veľmi sa ti to páči, alebo sa snažíš zvyknúť si na to?“ spýtal sa ma Sverus, keď sme ležali u mňa v posteli.

„Páči sa mi ako to znie.“

„Znie to krásne.“

Po krátkej chvíľu, ktorú sme mali zamestnané ústne dutiny sa ma spýtal: „Poslala si svadobné oznámenia?“

„Áno. Z časti.“

„Komu si neposlal?“ ťažko si povzdychol.

„Mojej matke,“ povedala som potichu.

„Ataira. Hovorili sme o tom. Nemôžeš z toho vynechať svoju matku.“

„Nepoznáš ju. Bude to hrozné.“

Ale to hovorím vážne. Vždy ma len buzerovala.

„Je to predsa tvoja matka. Nebyť nej, nebola by si tu.“

„Ja viem, ja viem. Idem jej to poslať.“

„To zase do rána počká,“ povedal a prevalil sa na mňa. O chvíľu bolo po izbe porozhadzované naše oblečenie.

Ráno ma z postele vyhnala nevoľnosť. Utekala som do kúpeľni, zavrela za sebou dvere a sklonila sa nad záchod.

„Ataira, čo sa stalo?“ počula som Severusa.

Vyvrátila som zo seba celú večeru.

Vypláchla som si ústa a vyšla von. Severus stál pri dverách a ustarostene na mňa pozeral.

„Čo sa...“ začal, ale ja som mu skočila do reči: „Počkaj. Hneď som tu.“ Obliekla som sa a vybehla von.

Musela som ísť do svojho kabinetu po tehotenský test. Mám také tušenie, že som v tom. Ranná nevoľnosť a snívalo sa mi s rybami. Jednoznačné znamenia.

Otvorila som dvere do kúpeľni, zobrala test a išla naspäť za Severusom.

Ak som naozaj tehotná, zaujíma ma, ako to vezme Severus. Dúfam, že sa poteší.

Vošla som a našla som ho stáť tam, kde som ho nechala. Vošla som do kúpeľni a podľa pokynov si spravila test. Červená pozitívne, modrá negatívne. Vyšla som von a podala ho Severusovi. Ten iba nechápavo hľadel na mňa a na test. Aký je chutný, keď niečo nevie.

„Toto je tehotenský test.“

„A?“

„Červená znamená a pozitívne a modrá negatívne. O chvíľu by sa mal sfarbiť.“

A tak aj bolo. Severus mlčky hľadel na sýtu červenú farbu.

„Ja budem otcom?“

„Áno.“

Konečne sa na mňa pozrel, prikročil ku mne, chytil ma okolo pása, zodvihol a zatočil sa so mnou.

„Ach, Ataira som šťastný. Budeme šťastná rodina. Milujem ťa.“

„Aj ja ťa milujem. Bála som sa, žeby si chcel aby som si to dala vziať,“ priznala som sa.

„Nikdy. Veď je to niečo z nás dvoch. Dôkaz lásky.“

Pobozkali sme sa a vyrazili na raňajky.

„Nemyslíš, žeby mal Dumbledore o tom vedieť?“ spýtala som sa ho.

„Asi áno. Keď už vie o svadbe, tak mu to môžeme povedať. Po raňajkách za ním môžeme skočiť.“

„Dobre.“

A ruka v ruke sme vošli do VS. Všetky pohľady smerovali na nás. Žiaci to ešte nevedeli. Ale tak raz sa to dozvedieť museli.

Prepaľoval nás hlavne pohľad z chrabromilského stolu. Pohľad Harryho Pottera. Rýchlo sme sa najedli a keď vstal Dumbledore vyšli sme za ním.

„Albus, chceme s vami hovoriť,“ zakričala som za ním.

„Čo sa deje Ataira?“

„Som tehotná,“ povedala som mu, keď sme vošli do jeho pracovni.

„A to ako?“

„Dumbledore, hádam nechcete od nás, aby sme vám vysvetľovali, ako sa robia deti,“ ozval sa Severus a ja som mala čo robiť, aby som nevybuchla smiechom.

„Tak som to nemyslel. Ale aj tak gratulujem.“

„Ďakujeme.“

Vyšli sme von a vybrali sa učiť. Mala som hodinu s chrabromilom a slizolinom. Piataci. Asi v polovici hodiny sa ozval Harry: „Pani profesorka, čo máte so Snapeom?“

„Harry profesorom Snapeom a niežeby to bola tvoja vec,“ schladila som ho. Síce som z neho cítila, že ho to trápi a chce sa ešte niečo spýtať, ale ja som mu nedala príležitosť. Veď hádam tu nebudeme rozoberať môj osobný život.

„Táto hodina je o OPČM a nie o najnovších pikoškách zo zákulisia. Pokračujeme.“

Nebol s mojou odpoveďou spokojný, ale mňa to netrápilo. Obávala som sa toho, že do príchodu svadby bude na mne kus vidno, že som tehotná a matka sa zblázni. No čo už. Severus trvá na tom, aby som ju pozvala, tak to budem musieť vydržať.

Severus

******

Život je nevyspytateľný a nikdy nevieš, čo pre teba pripraví.

Všetko vyzeralo dokonale a krásne. Kto by to bol povedal, že sa to zmení tak rýchlo.

Ucítil som pálenie na ruke a vymenil si pohľad s Atairou. Zdvihli sme sa a vyšli pred hrad. Odtiaľ sme sa premiestnili k Voldemortovi.

„Drahí priatelia. Zajtra zaútočíme na Rokwille. Ataira, budeš mať ten útok na starosti. Rokfortský žiaci tam majú výlet, ako sme sa dozvedeli od drahého Severusa a Atairy, a ja si želám, by ste mi sem priniesli pána Pottera.“

Ó, Bože. Toto nedopadne dobre.

Ešte pár nezáživných vecí a mohli sme ísť. Hneď sme sa vybrali za Dumbledorom.

„Albus, zajtra bude útok na Rokwille. A Voldemort chce Harryho.“

„Dobre. Nasadím tam Fénixov rád. Kto má útok na povel?“

„Ja,“ ozvala sa Ataira.

Nesúhlasím s tým. Ak sa útok nepodarí, čo dúfam, že tak bude, Voldemort bude Atairu mučiť. A ten pohľad bude bolieť.

„Ataira aké máš príkazy?“

„Mám tam priviesť smrťožrútov. Pôjdeme tam osemnásti, vrátane mňa a Severusa, a ja osobne mám zneškodniť Harryho a priniesť ho.“

„A ako? Začnete na našej strane?“

„Nie. Voldemort nás pred útokom zavolá a prídeme tam všetci naraz.“

„Dobre. Príďte mi potom povedať, kedy to začne.“

„Spoľahnite sa Dumbledore,“ povedal som a vyšli sme von. Zamierili sme rovno do mojich komnát.

„Ataira, vieš že s tým nesúhlasím.“

„Áno viem. Ale čo s tým narobíš? Musím tam ísť.“

„Nemôžeme si dovoliť, aby Voldemort dostal Pottera. Ale potom...“

Pristúpila ku mne a položila mi ruku na líce.

„Netráp sa tým“

„Ale to nejde. Ty ho nepoznáš. On ťa potrestá. A ja neprežijem ak sa niečo stane tebe alebo nášmu dieťaťu.“

Viem, že Voldemort ju potrestá. A ja to tak nenechám. Ak sa dačo stane, postavím sa medzi ňu a Voldemorta. Aj keby ma chcel potom zabiť.

„Severus...“ vytrhla ma z mojich myšlienok.

„Nieže spravíš nejakú hlúposť ak by ma mučil.“

Čo chce odo mňa počuť? Že sa budem nemo prizerať? Že nič potom nespravím? Nemôžem jej odpovedať, lebo by som ju iba klamal.

Pozrel som jej do očí a pobozkal ju.

,Nerieš všetko bozkami,´ povedala mi v myšlienkach.

,Asi to dosť nefunguje. Musím ťa zamestnať viac.´

Zodvihol som ju a zamierili sme do spálni. Istý čas sme neboli obaja schopní myslieť.

Ráno som sa zobudil a Ataira ešte spala. Hlavu mala položenú na mojej hrudi a ak som ju nechcel zobudiť, musel som ostať ležať. Pozrel som jej na tvár a jemne ju po nej pohladil.

Po chvíli sa zobudila. Obliekli sme sa a išli na raňajky. Okolo obeda išli žiaci do Rokwillu. Celý čas som očakával ten známy pocit.

Konečne (???) som ho ucítil. Ataira to išla oznámiť Dumbledorovi a potom sme sa premiestnili k Voldemortvoi. Ataira si vybrala šestnásť smrťožrútov a na jej povel sme sa premiestnili do Rokwillu.

Obkľúčili sme skupinku študentov a namierili na nich prútiky.

„Kde je Potter?“ spýtala sa Ataira.

Nikto neodpovedal.

„Niečo sa vás pýtala. A slušnosť káže odpovedať,“ zapojil sa do toho Lucius Malfoy.

Nechceli sme ho tam, ale Voldemort ho navrhoval a protestovať by nebolo múdre.

Všetci sa báli a nič nevraveli.

„Tu som,“ ozvalo sa spoza nás. Prudko som sa otočila a za mnou všetci ostatný.

,Čo mám robiť? Nemôžeme ho zneškodniť,´ ozvala sa mi Ataira.

,A nemôže ma ani spoznať.´

,Vydrž, o chvíľu tu bude rád. Zatiaľ hraj svoju hru.´

„Á, pán Potter osobne. Chcela som sa zľaknúť, že sa budeš schovávať za svojich priateľov,“ ozvala sa Ataira.

„Nie som ten typ. Pustite ostatný a čo odo mňa chcete?“

„Tak on si tu ide ešte rozhodovať?“ ozval sa Malfoy. „Crucio,“ vykríkol. Harry sa uhol a vypálil naspäť omračovanie zaklínadlo. V tom momente sa primiestnil Fénixov rád a aj s Atairou sme si vydýchli. Začal sa boj. Fénixi začali omračovať a spútavať smrťožrútov. Ja s Atairou sme tiež bojovali, ale v úzadí. Boli vo veľkej presile. Niektorých sme omráčili, ale aj tak. Mne to len vyhovovalo. Keď vyše polovicu omráčili, Ataira zavelila odchod a my sme sa aj s ranenými odmiestnili. Predstúpili sme pred Voldemorta, Ataira vystúpila z radu a kľakla si pred neho.

„Môj pane. Mrzí ma to, ale objavil sa tam Fénixov rád a všetko nám pokazili.“

„Ako pokazili?“ zrúkol Voldemort.

„Potter nám ušiel,“ zašepkala.

„Čo vám?“ kričal ďalej.

Vedel som čo príde.

„Ušiel pane. Bol to nečakaný útok od Fénixov.“

„Crucio. Crucio. Crucio.“

Ataira padla na zem a začala sa zmietať v bolestiach.

„Nesplnili ste môj príkaz. Ste babráci. Crucio,“ zamieril na Atairu.

Už som to nevydržal, predstúpil som pred Voldemorta tak, aby som bol medzi ním a Atairou.

„Pane. Prosím nemučte ju. Mučte radšej mňa.“

Prerušil kúzlo a pozrel na mňa.

,Severus nie.´ začul som Atairinu myšlienku.

„Prečo ma rušíš Severus? Vieš, že to ti len tak neprejde. Crucio.“

Zaplavila ma vlna bolesti. Ataira ležala na zemi a ťažko dýchala. Nekričal som, lebo mi bolo útechou, že netrpí ona, ale ja.“

Zrazu prerušil kliatbu. Pomaly som sa pozviechal zo zeme a postavil sa.

„Viem ako ťa potrestám za vyrušenie. Muč Atairu,“ vyhŕkol keď som sa postavil.

Tak týmto ma zarazil. Iba som stál a nič nevravel.

„Nepočul si? Povedal som, aby si mučil svoju snúbenicu.“

„Pane, to nemôžem.“

„Severus. Neoplatí sa mi odporovať. Zabijem ťa, ak ju nebudeš mučiť.“

Nie, to nedokážem.

,Severus. Prosím. Muč ma,´ povedala mi Ataira.

„Nie. Ja nemôžem,“ povedal som skôr Ataire ako Voldemortovi.

„Ako myslíš. Avada kedavra.“

Iba som stál a čakal kým ma zasiahne kúzlo.

,Milujem ťa...´počul som poslednú Atairinu myšlienku pre tým, ako som videl ako skočila predo mňa a zasiahla ju kliatba. Padla na zem. Nehýbala sa. Ako dopadla, tak ostala.

[ » na začiatok « ]