Kapitola:
Pridaná: 23.4.2010, 19:17:36
Čítaná: 1101×
Hodnotenie: (počet hlasov: 5)

Poviedka:
Typ: Iná fan fiction - Twilight
Postavy: Bella Swanová, Edward Cullen
Stručný dej: Bella je upírom, no nie je s Edwardom. Zastaví ju niekto, keď sa správa ako divoká pomstychtivá šelma?

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » 1 2 » 2 3 » 3 4 » 4 5 » 5 6 » 6

Prítomnosť

Po tom čo som navštívila veľmi zaujímavého pána som podstate nemala čo robiť. Akurát tak sa poddať svojím zahmleným myšlienkam.

Nenapadlo ma, že všetko sa môže skomplikovať. Dokonca som zabudla na Volturiových. Pamätám si ich len matne ešte keď som bola človekom. Ale veľmi matne. Dodržiavali poriadok v našom svete. Boli 3. Aro, Caius a Markus plus ich garda.

Zabíjala som pre potravu. Koľko krát som sa prichytila ako bežím lesom za zverou. Ale nikdy som to nedotiahla do konca. V strede som zastavila a otočila sa aj keď nie moc dobrým smerom. A komu na tom záleží? Mne teda nie.

Všetky vraždy čo som mala na svedomí sa už neskutočne rýchlo objavovali v novinách. Už to prišlo ďaleko. Ak chcem prežiť musím zmeniť jedalníček.

Od mojich vrážd sa situácia aspoň zlepšila. No nie moc.

Minulosť

Edward jazdil ako šialenec. Vtedy som úplne zabudla, že sa mám stretnúť s Jessicou a Angelou v reštaurácii.

Prítomnosť

Bežala som lesom a užívala si vietor, ktorý sa mi pohrával s vlasmi. Jemne ma šteklil na tvári. Vôkol mňa bol pokojný lesný život. Aspoň niekto je šťastný keď mne to nedoprial nik.

Náhle sa strhol silný vietor a mňa do nosu praštil tá najkrajšia vôňa. Rozbehla som sa za ňou ako zmyslov zbavená. A potom. Neverila som vlastným očiam.

Oproti mne ležala puma a nad ňou sa skláňal upír. Ale nie hocijaký upír. Bol to Edward. Vôbec, ale vôbec sa nezmenil. Stále bol taký krásny dych mi vyrážajúci.

Zaregistroval moju prítomnosť.

„Bella?“ Jeho hlas bol krásny, zamatový, jednoducho neodolateľný.

„Starú Bellu si zabil. Už som neni pre teba Bella, ale už len Isabella. Zabil si ma keď si odišiel. Nes následky, ktoré si si spôsobil. Radšej idem preč než spravím niečo čo nechcem.“ Vykričala som mu bolesť, ktorá sa hromadila toľké roky. Otočila som sa a utekala ´ domov ´ ak to tak môžem nazvať.

Teraz sa mi prehral celý môj zničený život. Spomienky ma prenasledovali deň čo deň. Videla som v nich tváre svojich obetí. Som netvor. Bolí ma keď mu musím ubližovať, ale moje trápenie ho nezaujímalo. Nejavil ani najmenší záujem prísť za mnou. Opýtať sa či mu odpustím. Bolesť ma mučila. Nedokázala mi spokojne žiť svoju existenciu. A za tú prekliatu bolesť môže iba, iba ON.

Nedrží ma tu už nič. Môj život stratil zmysel. Čo spraví potom? Bude ma hľadať alebo odíde a opäť budem sa pretĺkať svojou existenciou sama? Či moja existencia zmysel? Kopu otázok, ale ani na jednu neviem odpovedať.

Prišla som do továrne a poddala sa zúfalstvu, ktoré ovládlo celé moju telo.

Ráno som začala opäť vnímať svet okolo seba. Len niečo sa zmenilo. Celú noc som preberala svoje možnosti. Uvažovala som mám mu odpustiť či sa správať k nemu ako on ku mne? Mám ho zobrať späť do svojho života? A došla som na jednu po pravde len jednu možnosť. Počkám čo spraví on a tak sa zachovám ja. Nech teraz on trpí.

Už sú to 2 dni a stále sa neukázal. Myslela som si keď už ma stretol, že ma bude hľadať a škemrať o odpustenie. Alebo hľadá a hľadá stále nemôže nájsť.

Minulosť

Po tom ako ma som sa dozvedela o ňom pravdu sa mi prevrátil život. Stále mi opakoval som pre teba nebezpečný. Ale ja som to nebrala vážne. Podceňovala som osud.

Môj život bol pekný s Edwardom. Keď si spomeniem ako dievčatá hádzali na mňa vražedné pohľady, ale určite keby sa dozvedeli čo je zač určite by odišli s krikom. Ale ja som bola vždy odlišná.

Prítomnosť

Už dlho som nebola na love. Na začiatku svojej nesmrteľnosti som si dala sľub: „NIKDY NEBUDEM LOVIŤ ZVIERATÁ.“ Bohužiaľ teraz to budem musieť porušiť. Ak chcem, aby som nemala výčitky svedomia budem musieť zmeniť veľa a hodne veľa vecí.

Konečne som sa rozhýbala. Takže môj prvý dobrý skutok. Zalovím si zvieratá. Určite to nebude ľahké predsa človek sa nemohol brániť oproti takej sile akú sme my upíri mali.

Vybehla som zo svojej skrýše a rozbehla sa do lesa. Zastavila som v strede lúky a nasávala vôňu lesa. Keď v tom zavial vietor ten vôňu zvieraťa. Na nič som nečakala a rozbehla sa za ňou. V duchu som si opakovala.

Bude to dobré. Síce to nie je človek, ale lepšie ako nič.

Prišla som na koniec nejakej lúky a na ňom sa páslo stádo sobov. Vyštartovala som ako o život. Sob si nestihol ani všimnúť kto ho napadol a ja som už sala jeho krv.

Keď som už nemala čo piť mŕtve telo som odhodila od seba. Zaradovala som sa, že som to dokázala a takto môžem zmeniť svoj jedálníček. Bola som na seba pyšná.

Cítila som na chrbte nie či pohľad, ale bála som sa otočiť. Čo keď to bude len moja predstava a keď sa otočim zmizne? Ale za pokus to stojí.

Tak som skúsila svoje šťastie. Za mnou stál naozaj ON. Pripadal mi krajší, príťažlivejší. Jednoducho na za kusnutie.

Začal sa ku ne približovať s natiahnutou rukou v predu, ale ja som zbabelo utiekla ako pred 2 dňami.

[ » na začiatok « ]