Kapitola:
Pridaná: 22.4.2010, 20:23:58
Čítaná: 882×
Hodnotenie: (počet hlasov: 5)

Poviedka:
Typ: Iná fan fiction - Twilight
Postavy: Bella Swanová, Edward Cullen
Stručný dej: Bella je upírom, no nie je s Edwardom. Zastaví ju niekto, keď sa správa ako divoká pomstychtivá šelma?

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » 1 2 » 2 3 » 3 4 » 4 5 » 5 6 » 6

Opäť poviedka z prostredia Twilight-u. V mojej ikonke "Moje poviedky" mám mnoho toho napísaného a ešte viac čo by som chcela uverejniť na tejto stránke. Takže užite si čítanie. Myslím, že hneď pochopíte o čom je hneď pri prvej kapitole

Prítomnosť

Ako každý večer sedím na lavičke a sledovala som svet okolo mňa. Nič sa nezmenilo za posledných 5 rokov. Teraz sa nachádzam v Port Angales. Na mieste kde ma pred 5 rokmi napadla skupinka chalanov a kde ma Edward pred nimi zachránil. Vtedy som bola zraniteľná, ale teraz som nezraniteľná. Viem si poradiť v ťažkých situáciách. Myslíte si, že tu je v mojom živote Edward? Ale zdanie môže klamať. Opustil ma. Nevrátil sa, ale Victoria, tá áno. Našla ma. A ako predtým povedala: „Druh za druha.“ Vtedy som vedela, že je zle. 3 dni som sa zmietala v bolestiach. Oheň sa šíril. Už viem čo si musel Edward vytrpieť. Ale vie on čo prežívam ja teraz? Ťažko. Nemá ani potuchy, čo vlastne robím, či vôbec žijem.

Dokonca neviem, čo sa stalo s Charliem. Radšej som odišla, aby to nedopadlo zle.

Minulosť

Cez zahmlené myšlienky si veľa nepamätám, ale viem, že som stretla 5 chlapíkov.

Obchytkávali ma všade. Kričala som, aby mi dali pokoj, ale nespravili tak. Pokračovali ďalej. Keď v tom sa spomedzi rohu objavilo auto. Edwardovo auto. Uľavilo sa mi na srdci....

Prítomnosť

Čakám na mojich známych. Spravím im taký menší infarkt. Plánujem horlivo. Poctivo som každý deň si overovala o koľkej sa tu stretávajú. A aby som nezabudla nie som žiadny vegetarián, som upír, ktorý sa živí ľudskou krvou. Nechcem, aby mi to pripomínalo jeho. K tomu moje červené oči dodávajú desivejší výraz.

Predsa sa objavili. Pomalým krokom sa k nim blížim.

„Nazdar chlapci.“ Zvodne sa usmejem. Od prekvapenia im spadla až brada.

„Myslím, že sa poznáme. Bolo to už 5 rokov.“ Krúžila som okolo nich.

„Ale, ale. Jasnačka, že si ťa pamätáme. Kto by si nepamätal takú kočku?“ Myslím, že po tom čo im spravím nebudú nadšení.

„Veľmi pozoruhodné na človeka. Väčšinou zabúdate.“

Pristúpil bližšie. Zdvihol ruku. Zasiahlo ma jeho teplo. Krv na mňa kričala.

Pred očami som mala rudú hmlu. Bola som už na love. Chytila som ho pod krk a pritiahla si ho k perám. Vycerila som zuby. Posledný krát som sa pozrela svojej koristi do očí. Odrážal sa tam strach.

Išlo to ako po masle. Zuby prehryzovali krky jedným šupom. Odhodila som posledné mŕtve telo. Pobrala som si svoje veci a rozbehla sa domov. Teda ak sa to dá nazvať domov. Bola to továreň, ale zavreli ju. Pre mňa bola vyhovujúca.

Prechádzala som okolo obchodov kde predávajú televízory. Práve tam bežali televízne noviny.

„DNES PODVEČER BOLI NÁJDENE 5 MŔTVOLI MUŽOV. ŠPEKUĽUJE SA O SAMOVRÁŽDÁCH, ALE ISTOTNE VIEME, ŽE MUŽI NEMALI V TELE ŽIADNU KRV. MÁME DOČINENIE S NOVÝM EISTANOM?“

Pozorne som si obzrela vyšetrovateľov. Myslím, že niekto bude mať návštevu. Obrátila som to naspäť a vidala sa na miesto činu.

Keď som tam prišla na miesto, dôkladne som si obzrela miesto. Ľudia sa mi uhýbali. Moje rudé oči k tomu robili desivejšiu atmosféru. Prišla som pri pásku a zakričala:

„AK CHCETE PREŽIŤ NESTARAJTE SA DO TOHO. NEMUSELO BY TO DOBRE DOPADNÚŤ.“ Všetky oči pozorovali ma. Dokonca sa otočil aj vyšetrovateľ. Podišiel ku mne a povedal:

„Prečo to hovoríte? Máte s tým niečo spoločné?“

„Možno by ste ani neverili, ale mám viac než dosť toho a dôvod na to.“

„Tak to by ste mali ísť s nami na policajnú stanicu.“

„Myslím, že to nebude možné.“

„Obávam sa, že na výber nemáte.“ Vytiahol putá. Chytil ma za zápästie. Vystrašene sa na mňa pozrel.

„Ja som vám to hovorila.“ Trhol so mnou. Ale nič to so mnou nespravilo.

„Ja som vás varovala. Nepleťte sa do toho ak chcete prežiť.“ S týmito slovami som sa mu vytrhla a bežala som smerom k lesu. Naposledy som sa obzrela a zakričala dostačujúco pre ľudský sluch: „Neprenasledujte ma. Aj tak ma nechytíte.“ Rozbehla som sa cez les.

Minulosť

V tento deň som si overovala svoje veci. Overovala som či je Edward v skutočnosti upír. A potvrdil mi to, aj keď nerád. Nechcel, aby to zašlo takto ďaleko.

Prítomnosť

Na druhý deň boli opäť správy o tomto čine. Varovala som ich, ale oni ma neposlúchli. Teraz budú niesť následky. Zistila som si adresu jedného z vyšetrovateľov.

Prišla som do jeho bytu. Potom som postupne prešla všetky miestnosti. Keď som prešla všetky miestnosti sadla som si do kresla. Ja mám čas.

Ubehli 2 hodiny, keď v zámke zarachotilo. Prešla cez celú miestnosť a zašla som za roh. Zasvietilo sa v izbe. Radšej som ani nedýchala.

Vystúpila som spoza rohu. Zatiaľ si ma nevšimol. Slušné som ho pozdravila:

„Dobrý deň.“ Rýchlo sa otočil. Ruka mu vyletela k perám, aby nevykríkol. Ostal ako omámený.

„Ja som Vám hovorila, aby ste sa do toho nemotali. Ale vy ste ma neposlúchli. Nezahrávajte sa so svojim životom, nemuselo by to pre vás dopadnúť dobre.“ V tvári mal vydesený výraz. Vyzeral ako socha. Skoro ako skutočný upír.

Krúžila som okolo neho. Pre istotu som radšej nedýchala. Náhodou by som nevydržala, ale trošku by som si lízla.

„Toto je posledné varovanie.“ Otočila som sa, ale potom som už len cítila ako keby sa niečo o mňa obtrelo. Otočila som sa teda naspäť. Stál tam so zbraňou v ruke. Široko som sa usmiala. Srdce mu rýchlo bilo. Kričalo na mňa. Poď za mnou. Privítalo ma s otvorenou náručou.

**********

Tak čo? Páči? :)

[ » na začiatok « ]