Kapitola:
Pridaná: 20.4.2010, 22:02:49
Čítaná: 2316×
Hodnotenie: (počet hlasov: 6)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Alleon Latroix
Stručný dej: Alleon Latroix je novou učiteľkou OPČM na Rokforte, má kabinet v podzemí rovnako ako Snape. Vydrží na Rokforte viac ako rok? A čo ju na ňom čaká?

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Začiatok novej éry 2 » Prekvapenie 3 » Nevraživosť 4 » Pre sprostú hlavu, trpí celé telo. 5 » Šok 6 » Chémia lásky nepustí 7 » Sklamanie? 8 » Šokujúce zistenie 9 » Silná koncentrácia 10 » Napätie vrcholí 11 » Vyvrcholenie napätia 12 » Rodinná história 13 » Aj to sa stáva... 14 » Šokujúci darček. 15 » Hlas srdca. 16 » Starostlivosť nadovšetko. 17 » Bozk smrti

Kapitolku venujem mojej skvelej kamarátke, môjmu anjelikovi, Adnuške Dumbledore.

.

Severus niesol Alleon až do hradu, rezko vošiel do podzemia, až otvoril dvere od jeho kabinetu a položil ju na pohovku. Asi tušil, prečo omdlela. Určite ju vydesil ten hlúpy žart. Koho by aj nie. Veď mohli zomrieť. Obaja. Obaja tam mohli položiť svoj život. Len tak. Ale nebol si istý. Preto rýchlo podišiel ku svojej poličke s elixírmi a vytiahol odtiaľ jeden šarlátovo červený elixír. Vlial jej ho do krku a dal pozor, aby sa nezadusila, a aby onen obsah skončil tam, kde mal. Alleon pomaly otvorila oči a pohliadla na Severusa, ktorý mal v tvári ustarostený výraz.

„Čo sa ti stalo?“ Spýtal sa po chvíli Severus a Alleon sklonila pohľad.

„Bola som vydesená, zmätená a prekvapená zároveň. Nejako to na mňa doľahlo.“ Trošku sa začervenala. Severus sa jej pozrel na jej zapýrené líca a radšej ju objal.

„Už je to dobré, neboj sa.“ Jemne ju pohladil po chrbte.

„Vďaka.“ Pousmiala sa Alleon a hlava jej zakotvila na jeho ramene. Severus nič nepovedal, len ju tuhšie objal. Po chvíľke sa obaja odtiahli.

„Takže, ty máš dnes narodeniny. Nechceš to osláviť? Ešte stále je čas.“ Navrhol Severus a pozrel sa na ňu so zdvihnutým obočím.

„Ja som nikdy narodeniny neoslavovala.“ Namietla Alleon a Severus ju zastavil.

„Ani ja nie. Nemyslíš si, že je čas na zmenu?“ Nečakal na odpoveď a vytiahol fľašu ich obľúbeného Chateau ročníka 1866.

„Tak fajn. Prehovoril si ma.“ Pousmiala sa Alleon a chopila sa pohárika a napila sa. Jej chuťové poháriky zaplavilo skvelé víno. Severus sa napil tiež.

„Tak, na tvoje zdravie.“ Pripil si Severus a Alleon ho nasledovala. Zrazu ich začalo páliť znamenie.

„To má čo akože znamenať?!“ Hrozivo sa spýtala Alleon a Severus pokrčil plecami. Obaja boli ešte v smrťožrútskom plášti, takže sa nemuseli chystať a rýchlo sa vytratili preč. Premiestnili sa na cintorín a zaradili sa do kruhu.

„Je mi nesmierne ľúto, že som Vás tu musel zvolať ešte raz,“ Začal Voldemort a očividne mu to ľúto nebolo. „ale vyskytol sa tu jeden závažný problém. Fudge si myslí, že si zo mňa môže robiť žarty, a tak som sa rozhodol, že si zažartujem aj ja,“ Nebadane skrivil pery do úsmevu a prehadzoval si prútik z jednej strany do druhej. „dnes zaútočíme na Grimauldovo námestie. Nech si nemyslia, že to necháme len tak.“ Predniesol Voldemort pokojne a potom začal zadávať pokyny. Po asi 10 minútovom monológu, sa všetci rozpŕchli na svoje stanovištia. Severus sa premiestnil aj s Alleon a na námestie a začali vrhať kliatby a zaklínadlá po domoch a začali to tam aj s ostatnými smrťožrútmi pustošiť. O niekoľko minút neskôr prišli aurori, ktorí začali po smrťožrútoch páliť zaklínadlá. Severus sa s Alleon hravo bránili, potom však prišiel zvrat. Karta sa obrátila. Severus schytal do chrbta sectusempru.

„Ááá!“ Vykríkol Severus od bolesti a Alleon sa pri pohľade na Severusa zastavil čas. Videla, ako sa mu zaklínadlo zarezáva do chrbta, ako mu roztrháva kusy habitu. Severus padol na kolená. Snažil sa pozviechať, nemohol si dovoliť odpadnúť, pretože sa nemohol dať chytiť. Alleon sa bez nejakých zábran rozbehla k nemu.

„Nechaj ho!“ Skríkol Voldemort, pretože videl, ako sa na nich rútia aurori. „NECHAJ HO ALLEON!“ Kričal Voldemort. Alleon sa zastavila. Váhala. Slzy jej stekali po tvári. Pohliadla na Voldemorta, ktorý bol v úzadí s ostatnými a gestami jej ukazoval, aby Severusa nechala a utiekla. Následne sa pozrela na dokrvaveného Severusa, ktorý tam nehybne ležal, no bol pri vedomí a pozeral sa na ňu. City zvíťazili. Alleon sa rozbehla ako najviac mohla a pribehla k Severusovi.

„N...nechaj ma tu Alleon. Je koniec,“ Zašepkal Severus, pretože neveril, že to môže dopadnúť dobre. Z očí sa mu začali vynárať slzy. Oči sa mu leskli.

„NIE!“ Skríkla Alleon a zúfalo sa mu pozrela, schmatla prvý kameň čo bol po ruke a spravila z neho prenášadlo a oboch preniesla ku hradu.

„B...b...budeš mať p...problémy,“ Koktal Severus, no nekládol odpor, pretože naň nemal silu.

„Nevadí. Stojíš mi zato.“ Nestrácala čas a vrútila sa s ním do hradu. Podoprela si ho a kráčala rezko k ošetrovni, pretože toto by ona sama nezvládla. Severus sa chabo usmial a začal čím ďalej tým viac blednúť. Bolo mu na omdletie, ale prekonával sa.

„Ďakujem.“ Dostal ešte zo seba Severus. Ďalej nemal silu na ďalšie slová. Stratil veľa krvi.

„MADAM POMFREYOVÁ!“ Skríkla Alleon a položil Severusa na lôžko. Poppy rýchlo pribehla , a keď zbadala Severusa, ktorý bol od krvi, tak zhíkla.

„Čo sa mu stalo?!“ Pribehla k nemu a začala ho ošetrovať.

„Dostal Sectusemprou do chrbta.“ Povedala ustarostene. Poppy mu pomocou kúziel dala dole vrchnú časť habitu a na chrbte sa zjavili hlboké rezné rany. Zobrala všakovaké mastičky a elixíry a pustila sa do ošetrovania. Severus občas sykol od bolesti. Alleon si sadla k nemu a chytila ho za ruku. Severusovi to pomáhalo. Bol to niečo ako oporný bod. Keď Poppy skončila, tak mu prikázala vypiť elixír na tvorbu krvi a elixír na spanie. Severus poslušne všetko vypil a chvíľu nato zaspal. Ešte stále bol bledý. Alleon ho zľahka pobozkala na pery. Usadila sa na stoličku a pozorovala ho. Nechcela o neho prísť. Poppy sa nepokúšala ju odtiaľ vyhnať, lebo vedela, že by jej to aj tak nepomohlo a radšej sa odobrala do svojej komnaty.

„Keby sa niečo stalo, tak ma zavolajte.“ Povedala Poppy, Alleon prikývla a Poppy odišla.

„Ach Severus. Čo by som robila, keby si tu nebol.“ Zaúpela a pohliadla na neho ešte vyblednutú tvár. Bolo jej jedno, že bude mať problémy, že neposlúchla Voldemorta, ale bolo jej to jedno. Je šťastná, že zachránila človeka, ktorého tak miluje. Človeka, ktorý teraz ležal na lôžku. Áno, bol to on. Severus Snape.

[ » na začiatok « ]