Kapitola:
Pridaná: 17.4.2010, 19:04:36
Čítaná: 802×
Hodnotenie: (počet hlasov: 6)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Bellatrix a Narcissa a Andromeda Blacková, Rodolphus Lestrange, Lucius Malfoy
Stručný dej: Poviedka o tom ako sa dali dokopy Bellatrix a Rdolphus. (nedokončená)

Literárna forma: próza
Žáner: romantika

Kapitola: 1 » Zoznámenie 2 » Vyrušení 3 » Škrabanec 4 » Pozvanie 5 » Darčeky 6 » Utužovanie vzžahov 7 » Prechádzka 8 » Si taká krásna 9 » Prebudenie 10 » Večierok a prekvapenie 11 » Les sorciers de tous les 12 » Noviny 13 » Trikrát áno 14 » Naše mamy prepadli v plač..

Z Rokvillu som prišla taká unavená, že som sa hneď po príchode do klubovne zvalila na posteľ so zeleným baldachýnom. Zaspala som ani neviem ako. Ráno som sa zobudila skoro, bolo len 7 hodín. Sadla som si pred toaletný stolík a začala som si kefou česať vlasy. V posteli za mnou sa niečo pohlo a ja som sa otočila tak prudko že som zmietla moju kozmetickú taštičku. To už som zobudila všetkých. Z postele za mnou, sa vystrčila hlava s lesklými, rovnými vlasmi.

"Bella, čo robíš ?"povedala Cissy a pozrela na budík.

"Čože? Len 7 hodín?" to posledné Cissy povedala hlasnejšie. Baby ktoré boli hore len ležali, sa teraz postavili a hovorili :

"Bella, nechaj nás spať! ? My nie sme ranné vtáky!" tak som zamierila na kozmetickú taštičku čo ležala na zemi s vyvráteným obsahom.

"Uložiť!"a potom

"Accio, taštička!" Taška mi poslušne vlietla do ruky. Dokončila som svoje česanie a ľahučko dobehla ku skrini. Vytiahla som si nádherný čierny habit ktorý som dostala od rodičov. Boli to skôr šaty ako habit, ľahučké a krásne. Obliekla som si ich a prehodila som si zelenú slizolinskú šatku. Vyšla som z izby práve keď vychádzal Rodo.

"Ahoj, Rodophulus!" zakývala som mu.

"Ahoj, Bellatrix! Ako si sa vyspala?" spýtal sa s nevinným výrazom v tvári.

„Dobre, a čo ty?“ to už sme vychádzali schodmi do haly.

„Och, ja som sa vôbec nevyspal dobre, lebo....“ zvyšok jeho vety nedokončil, lebo už sme boli vo Veľkej sieni a tam sa naňho vrhol metlobalový tím a aj nejaký roztrasený prváci aby im dal autogram. Nuž čo, pomyslela som si a sadla som si na teraz takmer prázdnu lavicu.

„Potrebujem sa aj najesť, jasné?“ povedal Rodo ostro a žuchol sa vedľa mňa.

„Ach, je to strašné, nechcú mi dať pokoj ani pred zápasom.“ Zašepkal mi a natrel si hranku džemom.

„Vieš, teraz budeš hlavná hviezda, a ak chytíš ohnivú strelu...“ začala som no Rodo mi skočil do reči:

„Tak ma budú otravovať ešte viac.“

„Áno.“ Povedala som mu a usmiala sa.

„Nemám už na jedlo chuť.“ Povedal Rodo a odtiahol sa od stola. „Bellatrix, poďme na ihrisko.“

„Fajn.“ Súhlasila som. Vyšli sme von a prešli okolo hájnikovej chalupy.

„Sú vynikajúce podmienky, však?“ spýtala som sa Roda.

„Ó áno. Máš pravdu Bellatrix.“ Odvetil Rodo a pozrel na mňa.

„Pekné šaty.“ Pochválil ich. Ja som sa začervenala a odvetila:

„Darovali mi ich rodičia. Ku Vianociam.“ To sa už začali na ihrisko hrnúť ľudia.

„Veľa šťastia Rodophulus!“ zavolala som a prebehla na tribúnu. Slizolin vyhral nad Bifľomorom 320:50. Len čo zápas skončil zišla som z tribúny a vyčarila strieborného hada z iskier. Nebol veľký, no čoskoro sa k nemu pripojili ďalšie a oblohu pokryl obrovský strieborný had so smaragdovo zeleným okom.

„Nech žije Slizolin!“ volali všetci. Metlobalový tím každý potľapkával po chrbte a volal: „Bolo to úžasné!“ a „Naozaj dobrý zápas!“ Rodo sa akýmsi zázrakom vydral z davu a prišiel ku mne:

„Bellatrix, buď taká milá a poď so mnou niekde, kde ma oni,“ ukázal na dav. „nenájdu.“ Ja som prikývla a povedala som:

„Čo tak do Zakázaného lesa? Máme prútiky a nemusíme ísť ďaleko!“

„Fajn. Dúfam že si Náš tichý odchod nikto nevšimol.“ Povedal Rodo no mňa prebodol pocit akoby nás niekto sledoval. Prišli sme k Zakázanému lesu a rozsvietili prútiky. Vošli sme doň hlbšie a ja som sa potkla o vytŕčajúci koreň stromu. „Au!“ povedala som a vtisli sa mi slzy do očí. Rodo ma zdvihol a spýtal sa vyľakaným a ustarosteným hlasom:

„Dokážeš stáť?“ Ja som prikývla a postavila sa. Rodo ma chytil za ruku:

„Ostaneme tu a prečkáme kým dav prejde.“ Mávol prútikom a okolo nich sa objavila neviditeľná ochrana. Vtom niečo puklo v kríku. Okamžite som tam zamierila prútik a naraz s Rophulusom sme vykríkli:

„Uväzniť!“ ja som ešte dodala:

„Expeliarmus!“ letiaci prútik zachytil Rodo.

„Šikovné.“ Pochválila som ho

„Ale ten čo nás špehoval až taký šikovný nebol.“ Povedal.

„Bella, namier tam prútik a drž sa ma. Mohol by tam byť ešte niekto.“ Prešli držiac sa za krík a ja som sa zasmiala:

„Cissy? Čo si robila za tým kríkom?“

[ » na začiatok « ]