Kapitola:
Pridaná: 16.4.2010, 22:41:55
Čítaná: 1573×
Hodnotenie: (počet hlasov: 5)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Alleon Latroix
Stručný dej: Alleon Latroix je novou učiteľkou OPČM na Rokforte, má kabinet v podzemí rovnako ako Snape. Vydrží na Rokforte viac ako rok? A čo ju na ňom čaká?

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Začiatok novej éry 2 » Prekvapenie 3 » Nevraživosť 4 » Pre sprostú hlavu, trpí celé telo. 5 » Šok 6 » Chémia lásky nepustí 7 » Sklamanie? 8 » Šokujúce zistenie 9 » Silná koncentrácia 10 » Napätie vrcholí 11 » Vyvrcholenie napätia 12 » Rodinná história 13 » Aj to sa stáva... 14 » Šokujúci darček. 15 » Hlas srdca. 16 » Starostlivosť nadovšetko. 17 » Bozk smrti

Malfoy zaklopal na dvere Alleoninho kabinetu. Po vyzvaní vstúpil. Na tvári sa mu pohrával nechutný úškrn. Ešte nikdy v živote nedostal trest. Alleon vzhliadla od papierov a pozrela sa na Draca.

„Pripravený na cestu plnej „dobrodružstva“?“ Spýtala sa Alleon a jej pery sa skrivili do ľahkého úškrnu s miernym pozdvihnutím obočia.

„Dobrý večer,“ Zamrmlal na pozdrav a odignoroval jej sarkastickú otázku. Alleon len prikývla a pokynula mu, aby si sadol na stoličku. Draco tak s veľkou nechuťou urobil a potom sa spýtal s tichým hláskom. „a dokedy tu budem trčať?“

„Dovtedy milý pán Malfoy, dokedy uznám za vhodné. A hneď Vás prejdú tie poznámky, len čo sa dozviete, čo som pre Vás prichystala,“ Sladko sa usmiala a Draco zneistel. „vydrhnete mi všetky poličky a nábytok od skrine. Ako si som sama nemala čas na upratovanie.“ Sladko zdvihla obočie a Draco vytreštil okále.

„Prosím?! Ja nie som Váš domáci škriatok!“ Pobúrene zareagoval Draco a skrížil ruky v bok.

„Nebudete to robiť? Strháva slizolinu 30 bodov za hrubé chovanie voči profesorovi a za nesplnenie trestu. Mám pokračovať?“ Teraz už mrazivým hlasom a prebodávajúcim pohľadom hovorila k Dracovi, ktorý razom stíchol. Pustil sa radšej do upratovania. „A ešte niečo,“ Povedala a Draco sa k nej otočil so spýtavým pohľadom. „prútik si prosím. Snáď si nemyslíte, že to urobíte jedným mávnutím prútika, či?“ Spýtavo zdvihla obočie a Draco jej s veľkou nechuťou podal svoj prútik. Zobral si handru s vedrom, v ktorom bola voda a pustil sa do toho. O chvíľu nato zaznelo tvrdé zaklopanie. Po vyzvaní osoba vstúpila. Bol to Severus. Keď zbadal Draca, ako drhne poličky, tak zdvihol obočie a málom onemel.

„Čo to má znamenať Latroix?! Prečo si si spravila z Malfoya sluhu?!“ Severus zalomil rukami a zamračil sa. „A môžeš mi vysvetliť, prečo si strhla Slizolinu 50bodov?!“ Hovoril hlasom, čo možno pokojným, ale moc mu to nešlo. Priam vrieskal.

„Pán Malfoy sa drzo choval, porušil školský rád, neuposlúchol profesora a odmietol vykonať trest. Stačí? Alebo mám pokračovať?“ Hovorila Alleon a v hlase bol rozoznať pokoj, odhodlanie a sebavedomie.

„Ehm!“ To bolo jediné, načo sa Severus zmohol, pretože mu Alleon zobrala všetky slová. Pohľadom švihol po Dracovi, ktorý keď zacítil Severusov pohľad na sebe, tak ihneď sklopil pohľad a drhol poličky. Severus po oboch hodil povýšenecký výraz v tvári a odplachtil preč.

„To bolo milé. Najskôr mi sem vtrhne, urobí cirkus a potom si pokojne odíde.“ Zafrflala Alleon. Draco nič nepovedal a dodrhol poslednú poličku. Potom sa otočil k Alleon a spýtal sa s nádejou v hlase.

„Mohol by som už ísť? Prosím.“ To bolo asi prvé “prosím“ od Draca Malfoya za celé štúdium na Rokforte. Alleon s uškrnutím prikývla, pretože bolo už dosť neskoro a chcela si ísť ľahnúť. Draco si uľavene vydýchol a fujazdil do fakulty. Severus sa prechádzal po kabinete ako lev v klietke a bol nazúrený. Slizolin okupoval 3. miesto medzi fakultami a navyše bol ponížený. Zrazu však ho začalo páliť znamenie na predlaktí. Alleon sa chystala ľahnúť si, ale znamenie začalo páliť aj ju. Obaja sa prichystali. Severus vyšiel von a zaklopal jej na kabinet. Alleon otvorila, a keď ju uvidel v smrťožrútskom habite, tak hneď vedel, že sa nemusí pýtať. Obaja vykročili k lesu, odkiaľ sa premiestili na cintorín. Tam už stáli všetci Voldemortoví stúpenci. Pridali sa do kruhu a jemne sa mu poklonili. Voldemort len kývol rukou, očividne nemal dobrú náladu.

„ZBABRALI STE TO!“ Začal kričať Voldemort a začal sa prechádzať. Severus s Alleon si vymenili začudované pohľady, mysleli si, že sa to ich netýka. „TIE ELIXÍRY! ZBABRALI STE POSLEDNÝ ELIXÍR!“ Vrieskal Voldemort a obrátil sa na Severusa a Alleon. Obaja nasucho preglgli a vedeli, čo ich čaká.

„Ale ako pán môj?“ Osmelil sa Severus a v jeho hlase bol náznak strachu.

„Bolo tam veľa mandragory! NEFUNGOVAL!“ Kričal podráždený Voldemort. Alleon vedela, že prísady krájala ona, určite to bola jej chyba. Predstúpila pred Severusa, ktorý na ňu prekvapivo hľadel a Alleon prehovorila.

„Bola to moja chyba, to som mala na starosti ja.“ Hrdo sa postavila k celej situácií. Voldemort si odfrkol a vytiahol prútik. Začal sa s ním hrať. Nakoniec prehovoril pokojným a tichým hláskom.

„Klamal som. Všetky elixíry boli výborné,“ Uškrnul sa a Alleon oblial studený pot. Severus chytal falošný vzduch. „to bol môj darček, k tvojim narodeninám.“ Zaškeril sa k nej. Severus prekvapený vypúlil oči.

Ona má narodeniny? Prečo mi to nepovedala? Toto je vážne “skvelý“ deň. Hovoril si Severus v hlave.

„A...a prečo ste zvolali všetkých smrťožrútov?“ Spýtala sa zmätená Alleon.

„Aby to vyzeralo vierohodne,“ Pokrčil plecami Voldemort a potom skrivil pery do úsmevu. Severus sledoval dianie a potom sa trošku aklimatizoval. „môžeš ísť, určite som ťa odtrhol od zábavy.“ Alleon prikývla a spolu so Severusom sa premiestili k lesu. Severus sa pred ňu postavil a pozrel sa jej do očí.

„Prečo si mi nepovedala, že máš narodeniny?“

„Nepovažovala som to za vhodné. Je to deň, ako každý iný. A teraz ma ospravedlň.“ Povedala neprítomne Alleon.

„Prečo by som ťa mal ospravedlniť?“ Neveriacky sa spýtal Severus a zdvihol obočie.

„No, to je pre mňa tiež otázne.“ Kývla plecami a omdlela. Severus ju pohotovo chytil. Nečakal nato, kým sa preberie, pretože bola tma a v lese sa nachádzalo veľa nebezpečných tvorov. Zobral ju do náruče a rezko kráčal k hradu.

[ » na začiatok « ]