Kapitola:
Pridaná: 8.4.2010, 22:58:48
Čítaná: 958×
Hodnotenie: (počet hlasov: 4)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Alleon Latroix
Stručný dej: Alleon Latroix je novou učiteľkou OPČM na Rokforte, má kabinet v podzemí rovnako ako Snape. Vydrží na Rokforte viac ako rok? A čo ju na ňom čaká?

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Začiatok novej éry 2 » Prekvapenie 3 » Nevraživosť 4 » Pre sprostú hlavu, trpí celé telo. 5 » Šok 6 » Chémia lásky nepustí 7 » Sklamanie? 8 » Šokujúce zistenie 9 » Silná koncentrácia 10 » Napätie vrcholí 11 » Vyvrcholenie napätia 12 » Rodinná história 13 » Aj to sa stáva... 14 » Šokujúci darček. 15 » Hlas srdca. 16 » Starostlivosť nadovšetko. 17 » Bozk smrti

Alleon s úsmevom v tvári vošla do svojho kabinetu. Ľahne si na posteľ a relaxuje. Hľadí do stropu a v hlave si premieta všetky udalosti dňa. Severus sa usalašil na svojom kresle a vychutnával si svoju samotu. Konečne mali pokoj. Obaja. Severus sa zamyslel nad Alleoninou históriou, ktorú mu sama Alleon povedala, ale stále vedel málo. Chvíľku si oddýchol a potom vyrazil preč. Išiel do knižnice s cieľom niečo objaviť. Vyšiel po schodoch, ale potom si to rozmyslel. Zastavil sa.

To bude vyzerať, ako keby som ju špehoval. Stál tam a v hlave si viedol monológ. Možno mi to povie aj sama. Ale možno mi nepovie všetko. Dumal tam, no po chvíli vykročil a vstúpil do knižnice. Preukázal sa knihovníčke a vstúpil do zakázaného oddelenia. Vytiahol si pár kroník a sadol si za stôl otvoril si pár kníh a začal listovať. Ako to vravela že sa volá? Livianne de Arteu? Zalistoval v kronike a našiel ju tam. Tak, pozrime sa na to. Livianne prijala smrťožrútske rády hneď po vyštudovaní, priťahovala ju čierna mágia. Ale to viem, takže prejdime ďalej. Listoval o pár strán viac. Takže. Vydala sa za Arthura Latroix, francúzskeho alchymistu. Rok po svadbe sa im narodila dcéra...Alleon. Prestal čítať a začal na ňu myslieť. Pousmial sa a potom sa opäť sústredil na čítanie. Arthur ju opustil hneď po narodení Alleon. IDIOT! Zvrieskol po celej knižnici a v tú ranu pricupitala Madam Pinceová a prebodávala Severusa pohľadom.

„V knižnici máte byť ticho! Tak to dodržujte, lebo inak Vás vyhodím odtiaľto!“ Mrazivo mu pohrozila, no Severus len ohrnul hornú peru a uškrnul sa. Potom sa naspäť ponoril do kroniky. Alleon si vychutnávala relax a samotu v kabinete, potom sa postavila a išla ku stolu. Sadla si zaň a začala si prezerať učebné osnovy. Potom začala opravovať poslednú várku testov, ktoré jej zostali. Severus si pozapisoval všetko, čo potreboval a potom odišiel. Alleon doopravovala testy a vyšla von. Vyšla schody a zrazu narazila na Severusa.

„Ale! Ahoj,“ Pozdravila ho a pousmiala sa. „bol si načerpať nové sily?“

„Nó, aj tak sa dá povedať.“ Nechcel, aby to vedela, a tak sa to snažil skryť.

„Tak to je fajn, ja som sa akurát išla prejsť k jazeru.“ Prehrabla si svoje čierne vlasy a vykročila von z hradu.

„Počkaj!“ Ozval sa po chvíli a pristúpil k nej. „Môžem sa pridať?“ Spýtal sa, a keď Alleon súhlasne prikývla, tak sa nebadane pousmial. Obaja vykročili k jazeru.

„Som rada, že je po tom. Boli to stresy.“ Vydýchne si a pozrie sa na neho.

„Podobné veci zažívam skoro stále. Už som zvyknutý, ale toto boli naozaj ťažké elixíry.“ Uškrnul sa a kráčal ďalej.

„A nechápem, prečo som sa na tom podieľala aj ja. Veď nikdy som takéto veci pre neho nerobila.“ Zamyslela sa.

„Možno ťa pozná viac, než si myslíš.“

„Možno. Všetci ma poznajú, len ja neviem kto som.“ Uškrnie sa.

„Ja to viem.“ Pozrel sa jej do očí.

„Vážne? A kto?“ Zastavila sa pohľad mu opätovala.

„Bol som v knižnici a niečo som si našiel,“ Hovoril neisto. „viem meno tvojho otca, a aj čo s ním je a podobne.“

„To vážne?! A môžeš mi vysvetliť, prečo si sa rozhodol lašovať mi v súkromí?!“ Zamračila sa a mrazivo po ňom vyštekla.

„Nie počkaj! Nechaj ma to vysvetliť. Prosím!“ Chytil ju za ramená a pozrel sa jej do očí.

„Tak, počúvam. A dúfam, že máš nejaký pádny dôvod!“ Zúžila oči. Severus si povzdychol a sadol si na ploský kameň. Alleon si sadla vedľa neho a čakala.

„Premýšľal som nad našimi rozhovormi a raz si mi povedala, že toho veľa o sebe nevieš a ani o rodičoch. Teda skôr o otcovi,“ Na chvíľu sa odmlčal a potom pokračoval. „tak som si to chcel zistiť a bol som dnes v knižnici a pozrel som si to. Nechcel som to nijako zneužiť, len som ťa chcel bližšie spoznať.“ Hovoril a Alleon zdvihla obočie.

„A kto bol môj otec? A čo s ním je?“

„Bol to nejaký Arthur Latroix, francúzsky alchymista. Je mŕtvy. Opustil tvoju matku hneď po tvojom narodení,“ Povedal a Alleon sklopila pohľad. Severus jej položil ruku na rameno. „ako ti je?“ Spýtal sa a preskúmal si ju.

„Bol to obyčajný BASTARD!“ Zvrieskla posledné slovo a zmocňoval sa jej hnev a chcelo sa jej plakať.

„Tiež som si to povedal, keď som to zistil. Nepríjemné.“ Uškrnul sa, ale sám vie, že on o moc lepšiu rodinu nemal.

„Ako zomrel?“ Spýtala sa s hnevom v hlase a do očí sa jej drali slzy hnevu, no neprenikli von.

„Upil sa k smrti.“ Tentoraz sklopil pohľad on a Alleon negatívne pokrútila hlavou.

„Tak toto je to, čo som sa pokúšala zistiť celé tie roky? To som vôbec nemusela hľadať! Len som si premárnila niekoľko rokov môjho života!“ Jej hlas naberal zúfalé tóny. Severus ju objal. Nenašiel vhodné slová na utešenie, a tak to vyriešilo toto obyčajné gesto. Objatie. „Ďakujem.“ Pošepkala a položila si hlavu na jeho rameno.

„To je v poriadku.“ Jemne ju pohladil po chrbte a potom sa obaja odtiahli.

„Poďme do hradu. Začína sa stmievať.“ Navrhla Alleon a Severus prikývol. Obaja vykročili k hradu. Vošli doň a zamierili k podzemiu. Alleon sa zastavila pred kabinetom a Severus pri nej.

„Mala by si si odpočinúť. Je toho na teba veľa.“ Nahliadol jej do jej krásnych havraních očí a pousmial sa.

„Aj ty.“ Smutne sa pousmiala. Severus sa k nej nahol a dal jej rozlúčkovú pusu.

„Dobrú noc.“ Povedal a následne odplachtil do svojho kabinetu.

„Dobrú aj tebe Severus.“ Stačila mu povedať a vošla do svojho kabinetu. Prezliekla sa a umyla, ľahla si do postele a chvíľu pozorovala hviezdy. Potom unavená zaspala. Severus hodil svoje pergameny o poznatkoch, ktoré zistil v knižnici do krbu. Pergameny o chvíľu pohltil oheň. Vypil pohárik vína, potom sa prezliekol a ľahol si do postele. Nemohol zaspať, pretože na to všetko myslel, no potom sa mu to podarilo. Oči sa mu zavreli a zaspal. Nastala noc.

[ » na začiatok « ]