Poviedka:
Pridaná: 3.4.2010, 15:17:19
Čítaná: 1103×
Hodnotenie: (počet hlasov: 14)

Typ: PI súťaže
Zadanie: Úlohou bolo napísať kariktaúru istých postáv z HP:

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, paródia

Súťažná poviedka: 1 » 1. GinnyLove - Dobré ráno, Vernon! 2 » 2. Meddy - Výsluch 2 » 2. Peterka - Pán Dursley na aerobicu alebo... 3 » 3. Vianočná hviezdička Lussy - Moodyho vyr... 3 » 3. Saerte - Vždy ostražitý! 4 » 4. Draco Malfoy - Tekutá láska 5 » 5. Elizabeth - Minervina veľká láska 6 » 6. Nati Prvosienka Diggory-Fowl - Minervu...

Autor: Peterka

Vek: 26 rokov

Minulá poviedka a umiestnenie: Smrť - 2. miesto

Bodovanie:

Lukinčok – 10 bodov

Aliyz - 7 bodov

micho - 10 bodov

Sedo - 7 bodov

Mei – 6 bodov

Spolu: 40

Umiestnenie: 2.

Pán Dursley na aerobiku alebo ako sa to všetko začalo.

V jeden krásny slnečný augustový deň sa mladý muž, čerstvý to absolvent strednej školy, Vernon Dursley vybral do banky. Nastúpil do svojho prvého zamestnania a samozrejme ako váženému pracovníkovi mu nesmel chýbať bankový účet. Celé tri týždne mal zaborený nos v letákoch rôznych finančných inštitúcií, aby si vybral tú najlepšiu, ktorá by sa hodila k jeho dokonalému imidžu.

Tak si v to ráno vykračoval naduto po chodníku v tmavohnedom tesilovom obleku s motýlikom, ktorého farbu by mu závidel aj kanárik. V jednej ruke sa mu do kroku hompáľala jeho nová tmavozelená aktovka, ktorú dostal ako dar od rodičov k maturitám, vypchatá starými zošitmi, len aby bolo vidieť, aký je dôležitý. Druhou rukou si neustále utieral spotené čelo, pretože slnko bolo až príliš horúce na to, ako bol oblečený. Keď dorazil do svojho cieľa, pred presklenými dverami si obdivne uhladil riedke fúzy a potiahol za kľučku.

Malá pobočka banky bola úhľadne vydláždená bielymi kachličkami. Celá miestnosť pôsobila veľmi sterilne a stroho a keby nebolo dvoch stolíkov na jej konci, ktoré boli oddelené drevenou prepážkou, vyzerala by dokonca prázdna. Pri jednom bola mladá žena asi v jeho veku. Sedela v šedých tvídových šatách až ku krku s prekríženými nohami a pozerala do papierov pred sebou. Blond trvalá jej splývala na plecia a natupírovaná ofina jej padala do očí. Pri druhom stole sedela staršia pani s výrazom prísnej pani profesorky. Dívala sa na Vernona až hypnoticky a skôr mal pocit, že je to len socha, lebo sa vôbec nehýbala. Rozhodol sa, že si prisadne k mladej žene.

„Dobrý deň, slečna! Chcel by som si u vás založiť účet," povedal povýšenecky a na mladú ženu sa ledva pozrel, keď si sadal na stoličku oproti nej. Aktovku si zložil na stehná, ale stále ju držal vzpriamene, aby bol na ňu dobrý výhľad.

Blondína zdvihla hlavu a premerala si ho prenikavým pohľadom. Spočinula zrakom na aktovke a vtedy sa strojene usmiala, čím odhalila veľké zuby zahalené strojčekom.

„Dobrý deň pane! A aký by to mal byť? Podnikateľský alebo osobný?" zaklipkala dvakrát očami.

Vernona očarilo, ako mu pohladila ego, že si myslí, že je podnikateľ. Uhladil si napomádované vlasy rozdelené na cestičku uprostred hlavy a laškovne sa usmial. „Tentokrát osobný, slečna, ale ak budem spokojný, tak možno aj podnikateľský. Alebo som sa pomýlil a už ste pani?" oprel sa lakťom o stôl a začal si vykrúcať tých pár chlpov čo mal pod úhrovitým nosom.

„Nie, ja som ešte slečna," zatiahla blondína a od rozpakov jej zružoveli líca. „A na aké meno to bude prosím?" zobrala formulár zo štósu hárkov a od nervozity na tretíkrát zapla pero.

Vernon si pohotovo obrátil k sebe tašku a vytiahol z nej doklady. „Vernon Dursley slečna a teraz, keď už poznáte moje meno, smiem sa spýtať ja na vaše?" opäť si položil lakeť na stôl a začal sa hrať s fúzikmi.

„Volám sa Petúnia Evansová, " podala mu kostnatú ruku. Vernon neváhal a stisol ju vo svojej spotenej tučnej dlani tak silno, až zhíkla. Celý od hanby sčervenel.

„Prepáčte. Viete som veľmi silný a niekedy to neviem ovládať," snažil sa stiahnuť veľké brucho.

„Áno, všimla som si. A chodíte aj cvičiť, keď ste taký silák?" zachichotala sa Petúnia.

„Samozrejme. Zdvíham činky a tak, " snažil sa hovoriť sebaisto. "Ale všimol som si, že vy máte tiež krásnu postavu. Aj vy chodíte cvičiť?" hovoril priškrtene, lebo nemohol dýchať ako sa snažil mať brucho stále stiahnuté.

„Vy ste si to všimli?" znova spustila chichot. "Chodím tam oproti na aerobik, ak by ste chceli, mohli by ste sa ku mne niekedy pridať, " ukázala na šedivú budovu cez ulicu a našpúlila pri tom pery namaľované fialovým rúžom.

„Samozrejme slečna. Idete tam aj dnes?" povedal sebaisto bez toho, aby si premyslel, čo jej vlastne sľúbil.

„Budem tam o piatej. Už sa veľmi teším," sklopila zrak a znova začala behať perom po formulári.

Keď sa rozlúčili, Vernon bol so sebou nad mieru spokojný. Nielen, že si založil účet, ale jeden výlet mu stačil na to, aby zbalil takú kočku. Ako kráčal okolo výkladov, samoľúbo si obzeral svoj odraz v skle. Iní by možno videli tučného spoteného pajáca v obleku ako si ledva obchádza vlastné nohy, ale on videl dokonalého pána podnikateľa a zvodcu v jednej osobe. Vydal sa rovno na nákupy, keďže ani netušil, čo si má na taký aerobik obliecť.

V obchode vynadal dvom predavačkám, ktoré sa podľa jeho názoru o neho nezaujímali dostatočne skoro, pretože im trvalo presne päť sekúnd, kým ho pozdravili. Po jeho búrlivom monológu, kedy na neho pozerali už všetci nakupujúci, sa obe ženy rozbehli medzi stojany a do desiatich minút vyšiel mladý pán Dursley so športového obchodu s taškou plnou vecí. Znova sa presvedčil o tom, že s ľuďmi sa netreba hrať a treba byť na nich tvrdý, aby ich lenivosť a nevšímavosť nemohla vyjsť na povrch. Aj keď mal miestami dojem, že si z neho predavačky uťahujú, keď si skúšal strieborné "elasťáky" a biele tielko s naželovačkou "Dokonalé telo", ale nikto by si predsa také niečo k nemu nedovolil.

O päť minút stál Vernon pred budovou s nápisom Fit line. Vyzbrojený novým športovým outfitom a vidinou dokonalej Petúnie vošiel dovnútra. V šatni sa prezliekol a kochal sa svojím odrazom v zrkadle. Pozeral sa na neho úplne nový muž. Vlasy nedbalo rozstrapatené, aby pôsobil nenútene mu obopínala froté červená čelenka. Biele tielko s flitrovaným nápisom "Dokonalé telo" sa presne natiahlo pod jeho pupok, ktorý mu cez neho presvital. Strieborné "elasťáky" vybrúsili každý detail jeho nôh a dokonalosť podtrhávali biele tenisky značky adidas s výraznými striebornými pruhmi. Zatvoril skrinku a zobral si úhľadne zložený biely uterák.

Keď vošiel do parketami pokrytej telocvične, nepochyboval, že uprené pohľady všetkých prítomných žien znamenali, že jeho obavy, že si predavačky v obchode z neho strieľali, boli neopodstatnené, ba až hlúpe. Petúnia mu už zďaleka kývala a dlhý krk naťahovala tak vysoko, až by mal človek pocit, že sa pretrhne. Vernon sebaisto vykročil smerom k nej a celý čas sa díval na seba v zrkadlách, ktoré pokrývali celú jednu stenu miestnosti. Ženy sa pridusene smiali, ale Vernon si to vysvetlil tak, že sa rozprávajú o niečom vtipnom.

Žena úplne vpredu ich požiadala, aby sa rozmiestnili. Vernon si uterák frajersky hodil okolo krku a postavil sa na široko. Začala hrať hudba a cvičiteľka na nich kričala povely, ktorým on vôbec nerozumel. Ale nechcel sa nechať zahanbiť, tak sa podľa jeho názoru presne držal pohybov cvičiteľky. Veľké brucho sa mu tak natriasalo, že by stačil hádam už iba centimeter a možno by si vybil aj zuby. Potoky potu mu stekali po celom tele, až mal pocit, že sa scvrkáva. Aj keď vyhrnuté tielko až pod jeho mužnú hruď tomu práve nenasvedčovalo. Okolocvičiace ženy sa stále od neho vzďaľovali, pretože pri pohybe rúk na nich fŕkal pot z pazúch, ktoré pokrývali husté čierne chlpy. Petúnia sa na neho občas povzbudzujúco usmiala, aj keď mala sama čo robiť, aby udržala tempo.

Zrazu sa Vernon chytil za stehná a po dvoch veľkých nádychoch a výdychoch s ohlušujúcim rachotom dopadol na zem. Petúnia sa so strachom v očiach vrhla k nemu a hystericky vrieskala, aby niekto zavolal sanitku.

Po tomto zážitku sa Vernon Dursley zaprisahal, že už nikdy viac nebude cvičiť. Petúnia ho sprevádzala do nemocnice a odvtedy spolu žili šťastne, až kým sa v ich životoch neobjavil Harry Potter.

_____________________________________________

Lukinčok: Decká, je naozaj ťažké písať dlhšie komentáre k hoci aj ôsmim krátkym poviedkam, ak im nie je čo vyčítať. Mali by ste si to uvedomiť, život porotcu by bol hneď ľahší. Čiže zase nemám čo skritizovať ani v tejto poviedke. Páčilo sa mi to, karikatúra Vernona bola skvelá. :)

Aliyz: Peti, vidno, že si toto písala narýchlo. Máš tam dosť dlhších súvetí, v ktorých sa ti opakuje spojka že. Rovnako by som ti vytkla aj jednu časť poviedky, kde si popisovala, čo si Dursley skúšal v predajni. A potom následne v ďalšom odstavci si opisovala, čo má na sebe v telocvični. Čiže si opísala dvakrát to isté. Oveľa viac by sa mi páčilo, keby si napísala len, že predavačky sa na ňom smiali a nechala čitateľa v očakávaní, čo si to kúpil. No a následne by sme sa to dozvedeli v telocvični. Fór by vyšiel lepšie. Celkovo sa mi poviedka páčila a aj keď si vravela, že ti táto téma nesedí a nevedela si dlho o čom budeš písať, zvládla si to celkom dobre. Dokonca sa mi páčili aj niektoré vtípky. Najviac posledná veta :-)

micho: Originálne, výstižné, super! Úžasne skĺbená koncepcia príbehu do karikatúry.

Sedo: Základ tejto poviedky je výborný. Vernon je skvelá postava na zosmiešnenie. Príbeh bol taký milý a úsmevný, ale chýbalo mi tam viac prvkov karikatúry. Karikatúra má prehnané nafúknutie niektorých charakterových čŕt postavy. Tým sa má na ne poukázať. Myslím, že z povahy Vernona sa dalo vytĺcť viac. Čo sa však týka štýlu, tak je to napísané dokonale.

Mei: Môžem ťa upokojiť - bolo to vtipné. Vernonova samoľúbosť a z toho plynúca trápnosť ma pobavili. Len občas sa mi tam žiadal trocha iný štýl a textu by to dodalo na dynamike... napr. na aerobicu šlo o situačný humor. Nemusela si napísať, že ten ženský chichot si Vernon vysvetlil tak a tak. Radšej keby si tam kurzívou hodila niečo, čo si pomyslel. Jeho myšlienky, tie, ktoré si tam napísala, boli dosť dobré :D preto si myslím, že si ich tam mohla dať ešte viac. Menej opisné, viac situačné, to by sa mi páčilo. A ešte jedna vec - celkom zbytočne si v jednom odseku spomenula elesťáky a nápis na tričku a následne v ďalšom odseku si to zopakovala. Aj v karikatúre môže fungovať gradácia. Stačilo by to opísať v tom druhom a v prvom odseku len vzbudiť čitateľovu zvedavosť tým, že predavačky sa akosi zvláštne uškŕňali. Dosť bolo výčitiek, musím vyzdvihnúť uveriteľnosť. V tomto kole to bol veľakrát kameň úrazu, ty si mladého nafúkanca veľmi pekne vystihla a krásne splnila očakávania od karikatúry. Inak začiatok mi pripomínal štýl JK v jednotke, keď opisovala Dusleyovcov. To bolo veľmi príjemné :) A napokon aj nápad bol doosť podarený. Keby som mohla dodať niečo subjektívne, povedala by som, že sa mi nepozdával Petúniin nedostatok úsudku. Nuž, čo... láska je slepá.

[ » na začiatok « ]