Poviedka:
Pridaná: 3.4.2010, 15:11:15
Čítaná: 1059×
Hodnotenie: (počet hlasov: 14)

Typ: PI súťaže
Zadanie: Úlohou bolo napísať kariktaúru istých postáv z HP:

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, paródia

Súťažná poviedka: 1 » 1. GinnyLove - Dobré ráno, Vernon! 2 » 2. Meddy - Výsluch 2 » 2. Peterka - Pán Dursley na aerobicu alebo... 3 » 3. Vianočná hviezdička Lussy - Moodyho vyr... 3 » 3. Saerte - Vždy ostražitý! 4 » 4. Draco Malfoy - Tekutá láska 5 » 5. Elizabeth - Minervina veľká láska 6 » 6. Nati Prvosienka Diggory-Fowl - Minervu...

Autor: GinnyLove

Vek: 19 rokov

Minulá poviedka a umiestnenie: Zabudnutý dar - 7. miesto

Bodovanie:

Lukinčok – 9 bodov

Aliyz - 8 bodov

micho - 8 bodov

Sedo - 8 bodov

Mei – 8 bodov

Spolu: 41

Umiestnenie: 1.

Dobré ráno, Vernon!

Vernon Dursley sa zobudil do ďalšieho pochmúrneho júlového rána.

„Bodaj vás čert vzal, banda jedna čarodejnícka!“ zamumlal si popod fúzy, aby ho milovaná manželka nepočula.

Ako je možné, že už týždeň stále prší, že si udrel malíček o roh postele a že mu práve v toto ráno nezostala žiadna pasta na zuby, si strýko Vernon vysvetľoval tým, že za to všetko môže „to chlapčisko“ a „tá jeho banda“.

Namosúrený si chcel zapnúť nohavice, no vzdialenosť gombíka od dierky bola príliš veľká. Žeby si opäť nedával pozor a bol včera v noci na prechádzku v kuchyni? Nie!

„HARRY!“ zreval na celý dom. Nečakal nijakú odozvu. Proste si len potreboval zlostne zakričať meno, ktoré bolo za všetko zodpovedné.

Pri raňajkách sa však už nezdržal, a keď mu kvaplo maslo z hrianok na jeho novú kravatu, ušlo sa nič netušiacemu Harrymu zaucho.

Dudley sa škodoradostne rozrehotal, ale vyzeralo to, ako keby mu zavadila nejaká kosť v krku - bol celý červený a vydával podivné chrčiace zvuky.

„To bolo za čo?“ nechápavo zvolal Harry.

„Nemysli si, že som si nevšimol, ako si kývol rukou, keď som si išiel odhryznúť z hrianky!“ vyprskol strýko Vernon a farba jeho tváre mala čoskoro rovnakú farbu ako tá Dudleyho, ktorý sa už mimochodom naozaj dusil, ale zdalo sa, že si ten rozdiel nevšimla ani teta Petunia, ktorá len otočila hlavu od umývania riadu a radostne zahlásila, že smiech jej syna je ako zvuk jemnej husľovej melódie.

Harry neveriacky civel na strýka Vernona, ktorý zjavne ešte nepovedal všetko, čo chcel.

„Možno prekabátiš tú svoju bandu tam niekde v Hotentotove, ale mňa nie, chlapče, ohó, mňa teda nie! Videl som to! Neviem ako to dokážeš, ale robíš tie,“ dramaticky zašepkal, „ veci v mojom dome, a to aj napriek tomu, že to máš zakázané! Alebo už vám to obmedzenie zrušili? Jasné, nečudoval by som sa keby aj áno, veď keď na tom vašom ministerstve pracujú takí neschopáci ako ten, ktorý mi rozbombardoval polovicu domu, tak to tam musíte mať riadny bodrel!“ Stíchol. Nazúrene hľadel Harrymu do tváre a fučal ako slon. Vyzeralo to, že strýko Vernon sa umlčal v svojich predstavách o lietajúcej omietke na Ministerstve mágie, no len čo sa Harry znova pohol, vystrčil svoj tučný prst a mieril ním Harrymu na hruď.

„Aha! Aha! Petunia, tiež si to videla ? Videla si to?“

Teta Petunia blýskavým pohľadom preskenovala Harryho a jeho blízke okolie, ale nepovedala nič, lebo, samozrejme, nemala čo, a tak len ďalej jastrila, aby aspoň takto dala manželovi za pravdu, nech už videl čokoľvek.

A tak strýko veľmi nápadne štuchol do hrnčeka, ktorý sa razom váľal v črepinách a horúcej káve na zemi. Vernon vyskočil.

„Ja som to videl! Ty si zasa niečo urobil, aby tento hrnček sám od seba spadol!“ Jeho spánková žila začala nebezpečne pulzovať a Harry vedel, že ešte jeden príznak a bude musieť veľmi rýchlo utekať. „Toto v mojom dome nestrpím! Nebudeš mi tu rozbíjať hrnčeky, ani ma naschvál potkýnať, ani zmenšovať moje oblečenie ani nič!“

A bolo to tu. Farba strýkovej tváre nabrala konečný purpurový odtieň a jeho fúzy sa zježili ako ježkovi pichliače, keď sa schúli do klbka.

Harry sa nezmohol ani na slovo. Sedel na stoličke, v ruke mal hrianku už na pol ceste k ústam a oči vyvaľoval na strýka Vernona. Dudley sa váľal po zemi, lebo sa mu nikto neobťažoval poskytnúť prvú pomoc a vydával ešte hlasnejšie zvuky ako jeho televízor, ktorý si nastavil na najvyššiu hlasitosť. Teta Petunia so žltými gumovými rukavicami (pravdepodobne drhla sporák) stála oproti manželovi a na tvári mala zmiešaný výraz.

Vernon sa ozval ako prvý. Strhol si špinavú kravatu, vzal si svoju pracovnú aktovku, otočil sa k Harrymu a zasyčal: „Ak budem počuť od tvojej tety, že si sa pokúšal byť zasa nenormálny, neželaj si ma!“

Vzpriamil sa a vysoko spokojný sám so sebou pobozkal tetu Petuniu na líce, ktorá sa už tvárila, ako keby jej manžel utiekol z psychiatrie, postrapatil Dudleymu vlasy, no ten už javil známky bezvedomia a vykročil smerom k vchodovým dverám.

Ešte pred tým, ako ich stihol zvonka zatresnúť zúfalo zreval: „Zastav konečne ten dážď, lebo za seba neručím!“

________________________________________________

Lukinčok: Tak tejto krátkej poviedke asi ani nemám čo vytknúť, čo sa týka gramatiky alebo štýlu písania, alebo mi nič také nepadlo do oka. Jediné, čo mi chýbalo, bolo možno ešte nejaké rozvinutie deja, lebo na mňa pôsobil trošku stručne a jednoducho. No inak, strýko Vernon bol vystihnutý dokonale. :)

Aliyz: Super zveličená "vlastnosť - posadnutosť" Dusleyovcov nenormálnosťou ich synovca. Možno by som si odpustila dusenie sa Dursleyho, to sa mi zdalo trošku prehnané. Ale inak sa mi to páčilo aj keď sem tam to narušili trošku dlhšie vety. Posledná veta to však odčinila. Tá bola naozaj skvelá!

micho: Myslím, že aj v tomto prípade je celkom vystihnutý charakter opisovanej osoby. Skrytá irónia v názve stojí tiež za povšimnutie.

Sedo: Tak toto bolo už skoro ono! Ty si asi najlepšie zo všetkých pochopila termín karikatúra. Zbytočne si to nenaťahovala, čo nakoniec nebolo na škodu. Poviedka bola krátka, výstižná, vtipná a vôbec nenudila. Vernona si výborne vystihla a jeho vlastnosti si vhodným spôsobom skreslila a zveličila. Chvíľami som sa dobre bavil.

Mei: Ak si spomínaš, v nominovacom kole som ti dala pomerne málo bodov. Teraz som naozaj veľmi rada, že si aj napriek tomu postúpila. Na tento výtvor môžeš byť právom hrdá. To, čo oceňujem najviac a zároveň to, čo sa v tomto kole stalo najväčším problémom, je vystihnutie charakteru. Ty si sa veľmi dobre chytila Vernonovej paranoje a rozvinula si ju do takých rozmerov, že som sa nahlas smiala a spolubývajúca si to vďaka tomu chcela prečítať tiež. A bolo to uveriteľné. Myslím, že téma ľahko osloví čitateľa - veď občas všetci máme svoje zlé dni a vtedy máme chuť vyzúriť sa na niekom. Vernonovi to šlo veľmi dobre :) Vytýkať by som mohla zopár štylistických nezrovnalostí ako je opakovanie slov. Mne v princípe nevadí, ak je v dvoch odsekoch po sebe použité jedno meno aj 5x, hoci by to tak nemalo byť. Ale dala by som si pozor na opakujúce sa spojky - v tvojom prípade napr. A TAK, ktoré si použila v dvoch vetách za sebou. Niektoré vety boli dosť dlhé a čitateľovi sa mohli horšie čítať - päť spojok v jednej vete je veľa. To by bolo lepšie rozdeliť aspoň na dve vety. Ako v minulom kole, aj teraz odporúčam prečítať si poviedku nahlas. Určite by si sama začula a zistila, kde text nefunguje tak prirodzene, ako by si chcela. Ale napísané to bolo aj tak veľmi slušne a zábavne. Klobúk dolu. Oproti minulej poviedke boli tieto dialógy, resp. zúrivý monológ, o dosť vierohodnejšie. Aspoň pre mňa.

[ » na začiatok « ]