Kapitola:
Pridaná: 4.3.2010, 13:15:08
Čítaná: 2020×
Hodnotenie: (počet hlasov: 5)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Merilin
Stručný dej: Merilin je 12 ročné dievča. V jeden deň sa vyberie s dedkom do múzea. Chce jej tam niečo ukázať. Predtým ale Merlin vyhrá v tombole na každoročnej párty záhadný zájazd.

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

Kapitola: 1 » 1 2 » 2 3 » ZRADA 4 » VEĽKE PREKVAPENIA 5 » VIAC A VIAC NEJASNOSTÍ 6 » VŠETKO SA VRACIA

Myslela som že som mŕtva.

Nič som necítila, cítila som sa ako keby som visela vo vzduchu, vznášala sa. Chcela som otvoriť oči, ale mala som ich také ťažké, až som nevládala.

Zapukal oheň.

/Nie som mŕtva !!/ tešila som sa ako keď dostanem 100 zlatých.

,,Merilin ?? Myslel som že si mŕtva !! Dýchala si ale..." počula som známy hlas Toma ale prerušila som ho.

,,Počúvaj ma ty zradca !! Si spojení s tým chlapom a chcel si ma zabiť !! A teraz si mi voľačo dal na oči a.." hnevala som sa.

,,Počkaj," povedal Tom, zobral malú handru a priložil mi ju na oči.

Bolo to ako čokoláda. Ale riedka. Taká sladká.

Skúsila som otvoriť oči a otvorila som (našťastie).

,,Dobre... Ale povedz mi čo chcel ten chlapík !!!" revala som. Ani sa neobzrela kde som.

,,Proste mi ver. Ja s ním nič nemám. To on chce zničiť Našu Krajinu," vysvetľoval mi pokojne Tom.

,,Aha !! Tak ja ti mám proste veriť ?!" nechápala som.

,,Exemeln, prosím ťa povedz ostatným nech donesú Merilin trocha vody," ignoroval ma a obrátil sa na jednorožca.

,,Samozrejme, Tom," hovoril Exemeln.

Sedela som na malom kuse látky na zemi, a čudovala som sa že vie hovoriť.

,,No.. On.. On.. ON HOVORIL !!" zdesená som kričala.

,,Pssstt !!! Sme na ceste do Našej Krajiny," povedal Tom s pohľadom preč.

,,Našej Krajiny ?? A je tu aj niekto iný ?? A.. A..," mala som toľko otázok.

,,Všetko sa dozvieš," vybral sa to dopredu.

,,Kam ideš ?? A kde je moja sestra ?? Preto som tu ! Nie pre teba !!!" kričala som za Tomom.

,,Vieme kde je. Pri čistine ti to povedia," hovoril Tom a stratil sa za stromami.

,,Pri čistine. Tak idem k čistine," hovorila som si nahlas.

Pomaly som išla dopredu. Blížila som sa k čistine. Zbadala som tam Exemelna ležiaceho pri asi troch ďalších jednorožcoch.

Obzrela som sa ďalej a zbadala som viac zvierat - draky, víly, nymfy, a mnoho viac.

/Toto sa mi sníva !!!!!!/ kričala som si v mysli.

,,Ehm.. Ehm, neviete kde je moja sestra ?" tenkým hlasom som sa opýtala.

Jeden drak sa obrátil a naznačil mi labou kde.

Pomaly som sa pohla, najradšej by som utiekla, ale neutekala som. Zrejme to boli dobré zvieratá.

Vstúpila som medzi stromy, kde mi kázal drak. Nevidela som nič ale pokračovala som. A zrazu - videla som veľký kruh uprostred lesa. Bol tam oheň, dve víly, a niekoľko kožených fľašiek vody. A potom som zbadala na zemi látku na ktorej ležala moja malá sestra. Po celom tele mala škrabance.

,,Čo sa jej stalo ?!" obrátila som sa na víly.

,,Zaútočil na ňu drak temnej strany," povedala jedna víla nádherným, sladkým hlasom.

,,Ako jej je ? Bude v poriadku ?" spýtala som sa s obavami.

,,Dobre. Myslím že sa vylieči," zdalo sa že hovorí pravdu.

Pribehla som k sestre Marie a chytila som jej ruku.

,,Neboj Marie, všetko dobre dopadne," hovorila som jej.

Marie len nehybne ležala. Trochu pohla rukou a zdalo sa že niekam ňou naznačuje. Pokúsila sa aj otvoriť oči, ale márne. Stále ukazovala rukou jedným smerom.

Otočila som sa tam a stálo tam niečo veľké.

[ » na začiatok « ]