Kapitola:
Pridaná: 28.2.2010, 20:43:01
Čítaná: 922×
Hodnotenie: (počet hlasov: 3)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Sara
Stručný dej: Sara bude už o pár dní bývať v paláci Limberte. Niežeby tam šla dobrovoľne, no musela, pretože jej otec sa vtedy vyberie na cestu okolo sveta. Čo ju v tomto tajomnom paláci čaká?

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Predtým 2 » Ako z krváku 3 » Prvá noc 4 » Záhada za záhadou

Viem, že prvá časť je až veľmi krátka, lenže iba som chcela, aby ste si to viacerí prečítali a aby vás neodradila kopa textu :) Sľubujem, že druhá bude dlhšia( v podstate už je, len ešte nie je v PC)

„Dobrú noc, drahá. A nezabudni, že zajtra skoro ráno ideme do parku!“ zavolal otec na Saru Nellsonovú, trinásťročnú dcéru vdovca Williama Nellsona. Dobrú noc jej nezabudol popriať ani v najhorších situáciách, napríklad keď mu umrela manželka. Sarina mama spadla zo skaly. Mala len tridsať rokov. Jedného dňa boli jednoducho na výlete v národnom parku a ona chcela mať svet ako na dlani, tak prekročila lano oddeľujúce návštevníkov od strmých skál a vybrala sa až na kraj. Žiaľ, nevyplatilo sa jej to a zo skaly sa rútila skôr než si to stihla uvedomiť. Na jednom mieste sa jej podarilo zachytiť výbežku a oškrela si nechty, keď sa škrabala hore. Sara bola svedkom toho, ako jej krv striekala z odtrhnutého nechtu, no vtedy už jej mama nedýchala. Umrela počas pádu.

Ale, prepána, ako by mohla zabudnúť, že zajtra idú do parku? Každým nádychom boli predsa bližšie k odlúčeniu a takéto výlety boli len prostriedkom, ako oddialiť chvíle trpkej rozlúčky. Sara totiž bude už o pár dní bývať v paláci Limberte. Niežeby tam šla dobrovoľne, no musela, pretože jej otec sa vtedy vyberie na cestu okolo sveta, počas ktorej sa bude snažiť zachrániť chudobných a ranených, ktorým zlý život priniesla vojna. Na to bola Sara hrdá a rada sa tým vystatovala. Niektoré spolužiačky jej to úprimne dopriali, no iné jej očividne závideli. Nikdy si neodpustili uštipačné poznámky typu:

„Ach, takže tvoj otecko si odíde zachraňovať cudzích a vlastnú dcéru nechá pritom napospas osudu v zámku, ktorý podľa legiend nie je taký nádherný zvnútra ako zvonku, áno? Och, tak takého otecka ti fakt závidím!“

Sara sa snažila tieto provokatérky ignorovať, no voči tým legendám nemohla byť slepá. Povrávalo sa totiž, že v Limberte vešajú v smradľavých laboratóriách, v ktorých sa vyrábajú jedy deti za nohy a tie potom úplne stratia rozum a konajú hrozné činy. Sara netušila, čo je na tom pravdy, no vďaka svojej prehnanej fantázii verila takmer všetkému.

Sara si ľahla do postele, prečítala si zopár riadkov z obľúbenej knihy, z ktorej jej čítavala mama, keď bola malá a onedlho zaspala. A spala pokojne, bez jediného pohnutia...

Bolo to, akoby sa už nikdy nemali od seba Sara s otcom odtrhnúť. No ťažko zaplniť jediným objatím nasledujúce nekonečné mesiace, možno roky.

„Tvoja mama by sa teraz smiala.“ Zamrmlal William, načo Sara prekvapene stuhla. Jej otec hovoril o svojej mŕtvej žene len málokedy, v nevyhnutných situáciách.

„No čo? O mŕtvych sa môže hovoriť, pokiaľ sa o nich vraví s úctou a myslím, že my sa nemáme za čo hanbiť. Tvoja mama umrela v snahe vidieť svet krajším.“ vyhŕkol a hlas sa mu trocha triasol.

„Oci, obom nám to sťažuješ. Tak...Bože, aké ťažké je zrazu povedať ahoj.“ Hlesla Sara.

„Maj sa, dcérka. Aj by som ti povedal, že ti budem pravidelne volať, no vieš, že je to nemožné.“ Lúčil sa Willy a pobozkal dcéru na líce.

Sara sa mu otočila chrbtom a pobrala sa do paláca Limberte, novej kapitoly jej života. Cestou sa ešte niekoľkokrát obzrela za otcom, kráčajúcim k autu, no ovládla sa a nerozbehla sa za ním.

Nabudúce: Sara príde do Limberte a spozná sa s hradom, pričom sa nestačí čudovať, kam ju otec poslal.

[ » na začiatok « ]