Kapitola:
Pridaná: 23.2.2010, 20:08:31
Čítaná: 1448×
Hodnotenie: (počet hlasov: 2)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Lilly Evans, James Potter, Sirius Black, Remus Lupin, Peter Pettigriew, Severus Snape
Stručný dej: Jeden s príbehov o záškodníkoch

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » (Ne)všedný rokfortský deň 2 » Čierna ruža a odkaz 3 » Otravná strapatá hlava 4 » Black alebo Jack? 4 » Nová láska na obzore 5 » Janenin výbuch 6 » Rozhovor Jane a Siriusa 7 » Bolesť v očiach,vážny rozhovor a rozpaky 8 » Už nie je šanca 9 » Osamelá a opustená 10 » Nie vždy sa útek oplatí 11 » Hlúpy schod alebo nečakaná pomoc

Už je to dávno,čo som sem naposledy pridala kapitolu k tejto poviedke :) Budem teda znova pridávať :) Prosím o komenty...

-------------------------------------------------------

Lily stála pri okne a pozerala na školské pozemky. Mesačný svit jej osvetľoval tvár a v izbe vytváral dlhý a úzky pás. Mala jeden z tých večerov, keď nemohla zaspať a len tak pozerala von oknom. A zvlášť, keď si spomenula na dnešné udalosti, už vôbec nemohla spať. Dnes bol mesiac v splne. Odrazu Lilyn pohľad pritiahol akýsi tieň na kraji Zakázaného lesa. Najprv si myslela, že sa jej to len zdalo, tak pre istotu ešte potriasla hlavou. Vypúlila oči a myslela si, že sa jej to len zdá. Na okraji Zakázaného lesa pobehoval vlkolak, jeleň a pes. Nevedela, kde sa tam mohli zobrať. Pokiaľ vedela, takéto zvieratá žili hlboko v Zakázanom lese a nie skoro pri škole.

Počkala, kým zvieratá zmiznú v lese a rýchlo sa obula a obliekla. Potom zišla točitým schodišťom do klubovne a prešla portrétom. Mala šťastie, pretože Tučná pani hlboko spala, tak sa vyhla zbytočným otázkam. Mala v úmysle prejsť sa popri jazere a utriediť si myšlienky. Mala v nich totálny chaos. Už bola pri jazere. Tuhšie sa zavinula do plášťa. Kdesi v lese zavýjal vlkolak. Lily len tak striaslo. Odrazu z lesa vybehol čierny huňatý pes, toľký ako medveď. Lily sa zľakla, ale nezastala v chôdzi. O chvíľu sa pes ocitol vedľa nej. Pozrela sa dole. Vyzeral byť krotký. Upieral na ňu smutné búrkovo - sivé oči. Lily ho prišlo ľúto. Sadla si k nemu na zem.

"Ahoj, Chlpáč," milo sa mu prihovorila, " ale ti je. Len si beháš po lese a nemáš žiadne starosti," dodala smutne.

"Keď ja vlastne neviem, čo chcem. Či chcem Artura alebo...To nič," pousmiala sa," ty tomu vlastne ani nemôžeš rozumieť." Zahľadela sa na koniec jazera. Dlho tak hľadela a psík stál trpezlivo pri nej.

"Vieš, je to ťažké. Začala som chodiť s Arturom, aby som od Pottera mala pokoj. To jeho večné zvanie na rande mi už liezlo krkom. Ale bála som sa ho aj prijať...Bála som sa, že by ma nechal. Teraz keď sa na to dívam s odstupom času, tie jeho pozvania mi začínajú chýbať. Ja viem, je to šialené. Celé tie roky ma to otravovalo a teraz...Bojím sa, že...ale teraz je to už aj tak jedno," otočila sa na Chlpáča a pohladkala ho po tmavej srsti. Začal fúkať silný vietor.

"No nič, Chlpáč. Rada som ťa spoznala. Dúfam, že ťa ešte niekedy uvidím," usmiala sa a na rozlúčku ho znova pohladkala.

Ráno sa Lily zobudila veselšia. Pomyslela si, že bolo dobré vyspovedať sa niekomu inému ako Jane. Aj keď jej nerozumie. Akoby sa jej uľavilo. Bola nedeľa a ona nemala čo na práci. Obliekla sa, umyla, učesala a vybrala sa na raňajky. Bolo tam už pomerne veľ a ľudí. Sadla si k chrabromilskému stolu. Všimla si pohľad Siriusa Blacka. Bol akýsi čudný. Taký...skúmavý. Akoby ju odhadoval. Zatvárila sa nechápavo a otočila svoju pozornosť k raňajkám. O chvíľu sa tam došuchtala aj zívajúca Jane.

"Dobré ránko," zaškerila sa Lil," ako sme sa vyspali?"

"No ešte by som si hodila šlofíka, ale svietilo to odporné slnko," zahundrala a naliala si kakao.

"A o čom sa ti snívalo?" Jane očervenela. Lily sa uškrnula.

"Takže zrejme O KOM, že?"

"Prestaň, Lilyan!"

"Nie som Lilyan!" Lily vždy neznášala, keď ju volali celým menom. Odrazu sa za Lilyným chrbtom objavil Artur. Nahol sa k nej a pobozkal ju. Jane sa rýchlo pozrela Jamesovým smerom. Ten sa na Lily a Artura pozeral s chladným pohŕdaním. Jane si pomyslela, že ten rozhovor bol celkom zbytočný.

Medzitým sa Sirius rozhodol zobrať veci do vlastných rúk.

"Paroháč, po raňajkách s tebou musím bezpodmienečne hovoriť," nahol sa k nemu Sirius.

"Ako myslíš," odvetil mu s plnými ústami praženice. Keď boli najedení, Sirius a James sa odobrali na siedme poschodie do núdzovej miestnosti.

"No vyklop to," pobádal Tichošľapa Paroháč.

"Ide o to, že dnes v noci, keď sme boli s Remom, som od vás na chvíľu odišiel..."

"Hej. Hovoril som si, kam si zmizol. Tak kde si sa túlal?" prerušil ho James.

"Išiel som na chvíľu k jazeru. A hádaj na koho som tam naďabil? Na Evansovú!"

"No a čo s tým mám ja?" Jamesov tón schladnel," dobre vieš, že mňa už žiadna Evansová nezaujíma."

"Áno, áno viem. Ako som tak bežal popri jazere a sadol som si, ona si sadla ku ,mne. Odrazu len začala rozprávať. Podľa toho, čo hovorila, kamoško, máš u nej ešte šancu."

"Tebe už načisto šibe, Tichošľap!"

"Nie, nechaj ma dohovoriť!"

"Nenechám, pretože ja som sa o ňu usiloval 6 rokov aj dáke mesiace a nič. A ten hlúpy Huggs bol úspešný na prvý raz! Je to priam absurdné, nemyslíš?"

"Počúvaj už! A neprerušuj! Podľa toho, čo hovorila to vyznieva, že s Huggsom začala chodiť, lebo jej tie tvoje pozvania liezli na nervy. Bála sa ich prijať, pretože si myslela, že ju potom necháš. A tak aby sa ťa zbavila, začala chodiť s Huggsom. Lenže sa priznala, že jej tie tvoje pozvania chýbajú. Takže ak máš ešte trochu rozumu a ešte ju miluješ, pousiluj sa, aby sa rozišla s Huggsom a potom ju nejako milo pozvi n rande," ukončil svoj vyčerpávajúci monológ Sirius.

"No uvidím," James bol od prírody tvrdohlavý človek," nebolo od nej pekné, že mi nepovedala do očí, že jej tie pozvania lezú na nervy, ale radšej ma strápnila pred celou školou. Nech si len teraz pekne chodí s Huggsom, keď si ho vedela zavesiť na krk," a s týmito slovami vyšiel z núdzovej miestnosti. Za ním sa vybral aj Sirius. Bol na Jamesa naštvatý, ale istým spôsobom ho aj chápal.

Prišiel do klubovne. Okolo nástenky bolo nahrnutých dosť ľudí. Sirius sa šiel pozrieť, čo toľko študujú. Zistil, že na budúci víkend je výlet v Rokville. Jamesa nikde nevidel. Usúdil, že bude asi v izbe. A tak si s povzdychom sadol do kresla a pustil sa do úloh.

[ » na začiatok « ]