Poviedka:
Pridaná: 13.2.2010, 16:54:12
Čítaná: 1000×
Hodnotenie: (počet hlasov: 13)

Typ: PI súťaže
Zadanie: Úlohou bolo napísať príbeh z HP tematikou v žánry: Spojnička, Crossover, Songfic, Drabble, Slash...

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, paródia, dráma, dobrodružstvo, romantika, tragédia, horor, slash, songfic, crossover, drabble

Súťažná poviedka: 1 » 1. Peterka - Spojnička - Smrť 2 » 2. GinnyLove - Spojnička - Zabudnutý dar 2 » Meddy - Songfic - Almost lover 3 » 3. Draco Malfoy - Crossover - Jasperov... 4 » Poviedka stiahnutá, prečítajte si vyhlásenie autorky 4 » 4. Saerte - Crossover - Nedokonalé kúzlo 5 » 5: Elizabeth - Crossover - Veľké narodenin... 5 » 5. AudreyHepburn -Songfic - Víťazi a porazení 5 » 5. Nati Prvosienka Diggory-Fowl - Songfic 6 » 6. aileen - Songfic - Láska je božská 7 » 7. Harry Potter - Drabble - Nočná mora 8 » 8. Penelope - Songfic - Spomaľ 8 » 8. Gorath - Crossover - Malý veľký príbeh! 8 » 8. Vianočná hviezdička Lussy - Spojnička

Autor: Saerte

Vek: 20 rokov

Žáner: Crossover

Bodovanie:

Aliyz - 9 bodov

micho - 8 bodov

Sedo -8 bodov

Mei – 6,5 bodov

Spolu: 31,5

Umiestnenie: 4.

NEDOKONALÉ KÚZLO

Vôbec som sa nevedela sústrediť na hodinu. Profesor Flitwick niečo mlel a vynucoval si našu pozornosť, no mne pohľad stále ubiehal k trom ľudom o pár lavíc ďalej. Och, no dobre, vlastne len k jednému. Môj Ronko-Bonko! Včera som preplakala celú noc. Po tom čo som mala jasné dôkazy, nemohla ich len tak ignorovať. Mám predsa nejakú hrdosť. Radšej som to skončila. Ach, prečo sa mi zase do očí tlačia slzy? Znovu som sa obzrela. Práve svojich priateľov zabával vyčarovaním snehu. Vsimla som si, ako ho Hermiona chytila za zápästie. Snažila som sa venovať Flitwickovmu výkladu. Ako dlho to už trvá? Prečo som si doteraz nič nevšimla? A býva so mnou v jednej izbe! Drzaňa jedna! Otočila som sa práve v nevhodnej chvíli. Ron jemne oprašoval sneh z Hermioninho habitu. Mala som tam sedieť ja! Mňa sa mal dotýkať! Nevydržala som to a znovu som sa rozplakala.

„Och, Lavender, viem, že je to pre teba ťažké,“ povedala mi Parvati zúčastnene, keď sme sa po čarovaní uvelebili v našej obľúbenej skrýši v Severnej veži. Nebolo tam tak rušno ako v klubovni. Malá miestnosť, predčasom používaná ako oddychové miesto pri schodisku, s romantickým výhľadom na Rokfortský areál. Bola sčasti zaprataná nepotrebnými vecami vo veľkých krabiciach. Na jednej takej som práve sedela.

„Nemôžem sa na nich pozerať, môj ohnivák Ronko s tou...“ rozmýšľala som, ako ju počastovať. Parvati si sadla vedľa mňa a objala ma. Čo by som bez nej robila? Moja najlepšia priateľka, ona jediná ma naozaj chápala.

„Lav, ak nevedel oceniť to, čo mal, tak si ťa nezaslúži. To predsa vieš,“ povedala a skúmavo sa na mňa pozrela. Hej, ja to viem, ale prečo potom na neho stále myslím?

„Máš pravdu, nie je pre mňa dosť dobrý!“ snažila som sa nahovoriť to sama sebe. „Nebudem sa utápať v smútku, keď vidím, ako si on užíva JEJ spoločnosť.“ Nevedela som tej osobe ani prísť na meno. Začalo to vo mne vrieť. „Ja mám na viac, nebudem sa zahadzovať s takými úbožiakmi ako Ronald Weasley!“ Vyskočila som. „Nájdem si poriadneho chlapca, takého, čo si bude ceniť každú chvíľu so mnou!“ Otočila som sa na svoju drahú priateľku. Obdivne sledovala môj rozvášnený monológ. „Vieš, akého priateľa si nájdem?“ Ani som nečakala na odpoveď. Obrátila som sa k veľkému oknu a spustila som: „Bude to krásavec na odpadnutie, o dačo starší, zrelý muž, a neuveriteľne inteligentný! Nie taký obmedzenec ako môj bývalý,“ do posledných slov som vložila toľko opovrhnutia ako som len mohla. „Nie je schopný ani sám si urobiť úlohy, viem že ONA mu pomáha! Áno a bude mi verný, celý jeho svet sa bude točiť len okolo mňa. Splní mi každú maličkosť, na ktorú si čo i len pomyslím a bude ma nosiť na rukách celý deň, až do konca večnosti... Asi by som si mala nájsť Američana, Briti sú v tomto strašne rezervovaní. A samozrejme, bude nezadaný,“ dodala som po chvíli. Krásna predstava! Parvati sa začala chichotať. Spýtavo som na ňu pozrela.

„Lavender, drahá,“ oslovila ma s potláčaným smiechom, „a kde takého chceš nájsť?“ Nenechám si skaziť moju dokonalú víziu! „Neboj sa, on už na mňa niekde čaká s otvorenou náručou!“ Parvati sa teraz už naozaj začala smiať. Podráždene som na ňu zagánila. Ja to predsa myslím vážne! Videla, že ma jej reakcia nepotešila.

„Nechcem, aby si bola opäť sklamaná,“ vysvetľovala.

„Neboj sa, Parvati, tentokrát nie!“ Videla, že o opaku ma nemožno presvedčiť. Príliš som svojej predstave verila. Rezignovane povzdychla a dodala: „Veľa šťastia pri hľadaní, Lavender, ale taký chlap neexistuje,“ povedala dôrazne a zmohla sa na ľútostivý úsmev. Vstala a nechala ma tam samu s mojimi myšlienkami.

Ako by som sa mohla dostať k vysnívanemu idolu? Kde sa skrýva? Som predsa čarodejnica! Ako k sebe privolať najúžasnejšieho muža na planéte? Myseľ sa mi zázračne rozjasnila. Vnukla mi spomienku spred dvoch rokov, Potter a drak. Ach, Harry, jeho najlepší priateľ... Musela som si znova utriediť myšlienky. Sústredila som sa najviac ako som mohla, nadýchla som sa a z plných pľúc som vykríkla: „Accio, superchlap!“

Ozvena môjho hlasu vyľakala nejaké potkany, pred oknom zašuchotali krídla hnedej sovy, ale okrem toho sa vôbec nič zvláštne nestalo...

Cestou do klubovne som rozoberala príčinu môjho neúspechu a premýšľala nad vhodnejšími metódami. Ovládam mágiu, mám veľa možností. Hlavou mi preblesklo niekoľko nápadov, no všetky mali nedostatky. Toto nie je ľahká úloha, no ani nezvládnuteľná. Mohla by som začarovať nejakého študenta. Hm, lenže ľudia by zistili, že sa s ním niečo deje. Nejakého Rokvillčana? Nie, dedinčana nechcem. Vedela by som ho vytvoriť? A vlastne prečo nie, len na to potrebujem správnu literatúru! Prudko som sa zvrtla a upaľovala presne opačným smerom.

Knižnica ponúka neuveriteľné množstvo užitočných informácií. Len treba hľadať na správnom mieste. Vďaka za dobré vzťahy s profesorkou Trelawneyovou. Jej povolenie mi zabezpečilo vstup do Zakázaného oddelenia.

„Áno!“ zvýskla som asi po dvoch hodinách listovania. Toto by mohlo fungovať. Čo najšetrnejšie som vytrhla potrebnú stránku, schmatla svoje veci a vzrušene som vybehla z knižnice.

Kúzlo bolo komplikované, no už mám predsa pár rokov praxe za sebou. Sústredene som dodržiavala všetky inštrukcie. Po chvíli, čo mi pripadala ako dva roky, sa predo mnou objavil veľký oblak bieleho dymu. Ako sa pomaly rozplýval, začala sa objavovať silueta neznámej postavy. Ohromene som si obzerala výsledok svojej práce. Asi som naozaj dobrá! Stál predo mnou neuveriteľne krásny chalan. Vysoký, veľmi mužný, štýlovo oblečený. Pokožku mal trochu neprirodzene bielu, ako duch, bála som sa, aby sa mi nerozplynul pred očami. Na tvári mu pohrával milý úsmev. Obzeral si ma zvedavými zlatohnedými očami. Nenútene si prehrabol svoje neposedné gaštanovohnedé vlasy. Láska na prvý pohľad. Och, ako málo stačí na to, aby som sa na mieste roztopila!

Pobavene sa zasmial. „Ahoj. Volám sa Edward Cullen.“ Jeho hlas! Ako zvončeky... „Ty si Lavender Brownová?“ opýtal sa ma s úsmevom. Uvedomila som si, že na neho zízam s otvorenými ústami. „A-áno,“ dostala som zo seba. Fakt super, Lavender, vzchop sa! Nemohla som prestať zízať. Ha! A Parvati sa mi smiala! Neuveriteľné! Pristúpila som k nemu a veľmi opatrne som sa dotkla jeho tváre. Naozaj bol skutočný! Jeho pokožka bola na dotyk studená, musela mu byť riadna zima. Chudáčik môj!

______________________

Najbližších pár hodín bolo snáď najkrajších za posledný mesiac. Prechádzali sme sa po areáli ruka v ruke, a keď sa vonku ochladilo, vrátili sme sa do hradu. Toľkú krásu predsa nebudem schovávať niekde v Severnej veži. Taký dokonalý spoločník! Inteligentný, chápavý, och, a ako vie bozkávať!

Preliezli sme cez portrétovú dieru - samozrejme, že mi galantne pomohol - a ocitli sme sa v plnej klubovni. Ja som bola taká hrdá a šťastná, že som sa usmievala od ucha k uchu. Doslova. Sadli sme si blízko ku krbu, tam sa bude Edward dobre vynímať. Boli sme zabratí do vtipnej konverzácie. Pochopiteľne som sa začala chichotať. Ľudia sa za nami otáčali, ako by im to vadilo. To už sa nemôžem ani smiať?

„Lavender?“ ozval sa zrazu pri mne rozpačitý hlas. „Parvati!“ zvolala som natešene. „Sadni si k nám!“ ukázala som na voľné kreslo vedľa mňa.

„K nám?“ zopakovala Parvati neveriacky. Nechápala som kam tým mieri. Och, jasné, určite sa jej priečia nekonvenčné čary. Celá Parvati a jej zásady. Tvárila som sa akoby nič.

„Parvati, toto je Edward Cullen. Edward, toto je moja najlepšia priateľka Parvati Patilová.“

„Edward?!“ vykríkla Parvati hystericky. „Lavender, si v poriadku?“ Nechápala som. Preskakovala som pohľadom z Edwarda na Parvati a späť.

„Parvati, nebodaj mi závidíš?“ podpichla som ju.

„Lav, a čo ti mám závidieť? To prázdne kreslo vedľa teba?“ vyhŕkla zúfalo. Pozrela som sa na Edwarda, jeho vyhýbavý pohľad neveštil nič dobré.

„Oni ma nevidia, Lavender,“ ozval sa potichu. „Ako to? Veď ja ťa vidím, sedíš tu vedľa mňa, tak kde je problém?“ Ničomu som nerozumela. „Ty ma vidíš, pretože som tu kvôli tebe. Oni ma vidieť nemusia,“ doplnil šeptom.

Ach. Trapas. Oblial ma studený pot. Takže ak ho nemôže vidieť nikto iný, potom celý deň behám po škole so vzduchom za ruku, rozprávam sa sama so sebou, usmievam sa zjavne bez príčiny a smejem sa na ničom?

„Fakt super!“ vyprskla som. „To ma môžu rovno zavrieť u Munga! Prečo si mi to nepovedal?“ vyčítala som mu.

„Nepýtala si sa,“ vyhýbavo odvetil a ospravedlňujúco sa usmial. Jasné, veď to je len bezvýznamný detail. Môj frajer je neviditeľný! Tak dosť! Mám ho už plné zuby. Celá červená v tvári som vybehla cez portrétovú dieru na chodbu.

Edward ma za sekundu dobehol. Nič nepovedal. Otočila som sa mu chrbtom. Verejná blamáž. Ďalšia zdrada! Všetci chlapi sú rovnakí!

„Ale nie sú,“ zašepkal nečujne. Stuhla som.

„Prosím?“ otočila som sa v šoku. „Nehovor mi, že počuješ moje myšlienky,“ vyriekla som napoli výhražne, napoli pobavene. Jeho výraz bol nepreniknuteľný. Stále ma hypnotizoval tými krásnymi očami.

„Tak trošku,“ priznal neochotne. Neveriacky som krútila hlavou. Toto je vážne zlý žart. „A nechceš mi ešte povedať, že vieš lietať a bývaš pod vodou?“ spýtala som sa ironicky.

Mykalo mu kútikmi úst. Keď sa ovládol, začal: „Pozri, som presne taký, akého si chcela,...“ Hej, až na to, že ťa nikto nevidí. „...som pre teba fyzicky príťažlivý, splním ti každé tvoje nevyslovené prianie, chcela si, aby som bol starší...“ Spozornel, ako keby prezradil niečo, čo nemal. Striaslo ma.

„Nemáš sedemnásť?“ ozvala som sa tenkým hlasom.

„Hovorím že som trochu starší...“

„O koľko?“ začala ma ovládať hystéria.

Chvíľu váhal. „O takých osemdesiat viac...“

Toto je na mňa už priveľa. Moje predstavy nabrali úplne iný rozmer. Musím si dávať väčši pozor na svoje želania. Takto to nejde. Mala by som sa ho nejako zbaviť. Uvedomila som si, že ma počuje. Nechcela som byť taká krutá, len mi to vykĺzlo. Dotklo sa ho to.

„Tým sa netráp, do desiatich minút zmiznem,“ odvetil nečujne.

„Ako to?“

„Bol som tu len na dvanásť hodín.“ V jeho hlase bolo cítiť trpkosť. „Treba čítať aj poznámky pod čiarou,“ dodal veselšie, keď videl, že zas nechápem. Aha. Aké nedokonalé kúzlo!

Pozrela som do jeho smutnej tváre. Zrazu mi to prišlo strašne nefér. Tých dvanásť hodín bolo úžasných, a nič z toho neľutujem, napriek verejnému trapasu a urážke mojej priateľky. Edward mi ukázal, aká láska môže byť. Ak ste s tým pravým človekom, v správnom čase a na správnom mieste. Hodila som sa mu okolo krku.

„Láska si ťa nájde sama. Buď trpezlivá, Lavender,“ upokojoval ma.

„Edward, o tebe raz budú písať romány!“ pošepkala som mu do ucha. Nádherne zvonivo sa zasmial. Ozvena jeho smiechu ostala aj po tom, čo sa mi pred očami rozplynul ako ranná hmla.

___________________________________

Komentáre porotcov:

Aliyz - Hoc nemám rada Edwarda, do tejto poviedky sa priam žiadal. Chválim vhodné zvolenie postáv a dobré spracovanie. No celkové vyvrcholenie poviedky bolo čitateľné už v polovici. Možno by to chcelo trošku prekvapenia, alebo niečoho nečakaného (ale fakt trošičku) a potom by to bolo dokonalé. Pretože takto mi to prišlo ako tuctová poviedka od dobrého autora.

micho – možno až príliš zidealizovaný príbeh, dejovo však na vysokej úrovni

Sedo – Pekne a milo si svoj príbeh začlenila do kníh. Chvíľami by som možno aj uveril tomu, že je ich súčasťou. Mal dej a to je hlavné. Tiež je veľmi cítiť, že máš veľmi dobre naštudovaný Twilight a možno si sama tak trochu zaľúbená do Edwarda. Na tvojom písaní je síce ešte čo zdokonaľovať, ale napriek tomu sa nemáš za čo hanbiť. Veľmi pekné.

Mei – No, tak toto bolo veľmi pekné! Páčila sa mi tvoja priamočiarosť, neodbočovala si od hlavnej línie, celkom vtipne si sa vysporiadala s klasickými nárekmi nad rozpadom vzťahu a našli sme tam aj veľmi peknú myšlienku. A veľmi pekne si sa vžila do prostredia Rokfortu, do života Lavender a... vôbec som sa nenudila. Takouto poviedkou máš veľkú šancu zaujať veľa dievčat, lebo „Accio, superchlap!“ je to, čo by mnohé z nás privítali :D Len občas máš troška mišung v odsekoch, na tvojom mieste by som sa toho enteru tak nebádala. Aj odseky môžu byť umelecký prostriedok. A možno by si to zaslúžilo silnejší moment prekvapenia. Držím palce. Crossover nám porotcom priniesol veľmi príjemné prekvapenia.

[ » na začiatok « ]