Poviedka:
Pridaná: 13.2.2010, 16:50:48
Čítaná: 977×
Hodnotenie: (počet hlasov: 16)

Typ: PI súťaže
Zadanie: Úlohou bolo napísať príbeh z HP tematikou v žánry: Spojnička, Crossover, Songfic, Drabble, Slash...

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, paródia, dráma, dobrodružstvo, romantika, tragédia, horor, slash, songfic, crossover, drabble

Súťažná poviedka: 1 » 1. Peterka - Spojnička - Smrť 2 » 2. GinnyLove - Spojnička - Zabudnutý dar 2 » Meddy - Songfic - Almost lover 3 » 3. Draco Malfoy - Crossover - Jasperov... 4 » Poviedka stiahnutá, prečítajte si vyhlásenie autorky 4 » 4. Saerte - Crossover - Nedokonalé kúzlo 5 » 5: Elizabeth - Crossover - Veľké narodenin... 5 » 5. AudreyHepburn -Songfic - Víťazi a porazení 5 » 5. Nati Prvosienka Diggory-Fowl - Songfic 6 » 6. aileen - Songfic - Láska je božská 7 » 7. Harry Potter - Drabble - Nočná mora 8 » 8. Penelope - Songfic - Spomaľ 8 » 8. Gorath - Crossover - Malý veľký príbeh! 8 » 8. Vianočná hviezdička Lussy - Spojnička

Autor: Draco Malfoy

Vek: 14 rokov

Žáner: Crossover

Bodovanie:

Aliyz - 8 bodov

micho - 9 bodov

Sedo - 9 bodov

Mei – 7 bodov

Spolu: 33

Umiestnenie: 3.

Jasperov Scorpius, Scorpiusov Jasper

„Posaď sa,“ ponúkal nesmelému kučeravému chlapcovi s úlisným tónom druhý, blonďavý chlapec s temnými očami. „Vravíš, že sa voláš...?“

„Jasper, Jasper Hale,” odvetil chlapec s kučerami.

„Výborne. Ja som Malfoy, pre priateľov Scorpius, čo som si istý, že my dvaja budeme,” vyhlásil hľadiac mu to na ostré črty tváre, to na striebristozelený erb vyšívaný na jeho habite.

“Vieš, vždy viem vycítiť, čo v ktorom človeku je. Akási predtucha, nutkanie zoznámiť sa s ním – nazvi si to ako len chceš,” Jasper pozorne počúval, miestami pochybovačne zvraštil obočie, no ani mu na um nezišlo niečím Scorpiusa prerušiť. Vyžaroval z neho hmatateľný chlad. „Môžem ti ponúknuť to, čo ti iní čarodejníci a čarodejnice na tejto škole nikdy nebudú môcť ponúknuť. To všetko, ba aj viac,” s úškrnom naňho žmurkol. „A za to nežiadam nič iné len,” dramaticky nechal prejsť pár sekúnd, „… priateľstvo,” dokončil podávajúc Jasperovi kostnatú ruku.

Jasper na ňu hľadel s neistotou, no v ďalšom zlomku sekundy ju už pevne stískal vo svojej. Vtom pocítil akýsi záchvev, ruka sa mu mimovoľne mykla a krátko nato v nej spoznal suché teplo šíriace sa až ku končekom prstov.

Odrazu triaška s teplom zmizli. Ostalo po nich len jemné šteklenie v ruke. Scorpius mu ju pustil a druhou si pomalými kĺzavými pohybmi prešiel po dlani, ktorou sa len teraz dotýkal Jaspera.

Jasper si pomyslel, že Scorpius zjavne cítil to isté čo on, no skôr ako sa ho na to stihol opýtať, ozvalo sa Scorpiusovo spokojné “Hmmm”.

„Správne, veľmi správne. Študent ako ty,” opäť raz skĺzol pohľadom na zatočeného tmavozeleného hada v striebristom odznaku na Jasperovej hrudi, „študent v Slizolinovej fakulte, študent, ktorému sa dostalo toľkej cti, by ju nemal zahadzovať. Dopadol by si totiž presne ako tá špinavá hanba krvy, tí zradcovia Rose a Hugo Weasleyovci na čele s tou ich všivavou, hnijúcou humusáckou matkou…” penil.

„Kto to…?”

„Och,” falošne sa zasmial. „Zabudol som, si len prvák, pochopiteľne, že nevieš, čo za spodinu a háveď to je, no môžem ti odprisahať, že nestihneš postúpiť ani do druhého ročníka, kde som teraz i ja, a zistíš,” vravel hľadiac cez Jaspera, ktorému bolo celkom jasné, že Scorpius vôbec na nič nezabudol, ale že sa len chcel dostať k jeho, zjavne, obľúbenej téme. „Áno, pochopíš, o čom som dnes večer vravel.”

Jasper hlboko kývol hlavou hore a dolu, čo Scorpius prijal ako súhlas. Spokojne sa usmial a začal sa hrať s jablkom na prostriedku stola slizolinskej klubovne.

___________________________

„Vstávaj, Jasper, vstaň… no tak, počuješ? Už aj! JASPER!” mlátil Jaspera vankúšom Scorpius. „Ak nezdvihneš ten svoj ‚krpatý‘ zadok, prídeme neskoro na raňajky. Som si istý, že všetci sú už dávno za stolmi vo Veľkej sieni.

Jasper trhane zívol, rozhodil rukami a v jedinej sekunde stál vystretý pred posteľou, z ktorej práve vstal. Spravil niekoľko rýchlych pohybov rúk a zrazu si už len zohnutý zaväzoval šnúrky na teniskách. Scorpius musel vynaložiť veľa sily nato, aby sa mu podarilo skryť svoj udivený výraz sám pred sebou, no Jasper mu nevenoval žiadnu pozornosť.

„Páni,“ zvolal, keď Jasper mlčky takmer nadnášajúc sa trielil k zrkadlu vyzdobenému strieborným rámom neďaleko od postele a so zopár švihmi prstov si upravoval vlasy nadivoko. „Si... teda nie si... najpomalší,“ nestačil sa diviť.

„Uhm,“ nesústredene zamumlal Jasper a ďalej si prehrabával vlasy, dokým nebol jeho účes perfektný.

Scorpius usúdil, že v tejto chvíli z neho žiadne vysvetlenia nevytiahne, no vôbec sa nemienil tejto témy vzdať. Pri najbližšej príležitosti ju opäť nastolí pred neho...

„Eh... môžeme ísť?“ spytoval sa Scorpius nedočkavo.

„Samozrejme,“ pošepol Jasper, poslednýkrát sa obzrel v zrkadle a nasledoval Scorpiusa.

Vyšli zo spálne pre prvý ročník, prešli cez klubovňu, zahli za roh a prehupli sa von zo žalárov chodbou smerujúcou do Veľkej siene.

Scorpius nechal kĺzať svoj habit po kamennej dlážke a sebavedomými krokmi navigoval Jaspera. Ten svojou rýchlou chôdzou akoby bol Scorpiusov tieň.

„Bf, ten hrad je teda naozaj veľký! Večer som si to ani nestihol všimnúť...“ nepriamo sa spytoval Jasper ako ďaleko je ešte Veľká sieň.

„Práve sme prešli cez jeho štvrtinu, Veľká sieň je tu – za rohom. Zvyšok hradu ti poukazujem... hm, keď budeme mať viac času. Poď, o chvíľu sa začína vyučovanie, nech stihneme do seba ešte niečo hodiť,“ súril ho.

Jasper takmer nečujne precedil „Jediný, kto tu ide pomaly, si ty...“

„Ty nebudeš vôbec jesť?“ skúmajúc a čudujúc sa nad Jasperom vravel Scorpius o niekoľko minút na raňajkách.

„Ja nejem.“

„Dobre, však ja ťa nenútim, no väčšina prvákov je deň po uvítacej večeri nadšená pre jedlo, ktoré tu varia. Myslel som... no nič, tak sa aspoň napi, musíš byť veľmi smädný. Pozri sa na mňa – liter tekvicového džúsu mám už v sebe.“

„Ja nepijem... takéto žbrndy,“ odsekol.

Scorpius len krátko niečo zamumlal o vyberavosti a ďalej pokračoval v jedení.

_______________________

Na druhý deň sa prebudili do vlhkého chladného počasia a podobne ako deň predtým sa pobrali na raňajky, kam opäť raz dorazili medzi poslednými. Na Scorpiusovo počudovanie Jasper znova ani nejedol, ani nepil.

„Máš žalúdočné problémy alebo čo? Pokojne choď za madam Pomfreyovou, ona už bude vedieť čo robiť,“ radil mu.

„Nie, nie, ja už som... jedol. Áno, večer som si to s tým jedením rozmyslel a šiel som sa sem pozrieť, či tu niečo neostalo a... ostalo.“

Scorpius si v mysli premietol celý deň a na každej jednej jeho spomienke bol stále s Jasperom. Nespomínal si, že by ho nechával chvíľu samého okrem vyučovacích hodín, ktoré mali každý zvlášť, no nechal tú tému tak.

Vtom od prostriedku profesorského stola vstala riaditeľka Minerva McGonagallová, načo sa dav hlučných študentov ihneď utíšil.

„Ďakujem. Rada by som vám oznámila menšiu zmenu v rozvrhu. Nakoľko profesorka Sproutová je dnes indisponovaná, prvé dve hodiny budú mať prváci s druhákmi. Profesorka Obrany proti čiernej mágii Jonesová vás už bude očakávať. To je všetko...“ posadila sa.

„Počuješ? Budeme mať spolu prvú dvojhodinovku! Super... Jonesová je síce hrozná, ale bude to... fajn.“

„Uhm,“ prikývol Jasper a sucho preglgol.

O niekoľko minúť sa už hnali hore točitým schodiskom na druhé poschodie, kde sa nachádzala trieda Obrany proti čiernej mágii. Trieda bola preplnená študentmi, ktorých sa neúspešne snažila utíšiť profesorka Jonesová.

„Ticho, prosím, no tak... prosím vás!“ vykrikovala. „Hej, vy dvaja! Meškáte... strhávam Slizolinu desať bodov za každého z vás,“ prebodávala ich pohľadom. „A päťdesiat bodov za každého, kto už-aj-NEZAVRIE-ÚSTA!“ V triede sa okamžite rozhostilo ticho prerušované len slabým šeptom a takmer nečujným spokojným „uhm“ profesorky.

„Keďže som doteraz nemala možnosť s stretnúť sa s vami prvákmi a tak skoro ani mať nebudem... volám sa Hestia Jonesová a som profesorkou Obrany proti čiernej mágii. Tento predmet vy tohto roku mať nebudete, nakoľko Ministerstvo mágie vlani vydalo vyhlásenie o jeho odklade až do druhého ročníka (‚Hlupáci jedni, takto podceňovať študentov. Čo si neuvedomujú, aká je obrana nesmierne dôležitá?!‘), no na tejto hodine aspoň môžete nazrieť, čo vás čaká budúci rok.

Tak šup do práce! Otvorte si knihy na strane dvestojedenásť – kapitola Ježibaby, kentauri, vlkolaci a upíri. Rozdelím vás do štyroch skupín – každej určím tému. Do konca hodiny chcem, aby ste tieto tvory opísali a podľa tohto opisu vytvorili menšie predstavenie, v ktorom vykreslíte ich charakteristické črty.

Hm, rozdelím vás podľa fakúlt... najlepšia skupina získa pre svoju fakultu tridsať bodov, tak pracujte, pracujte!“

Scorpius s Jasperom skončili so štyrmi ďalšími chlapcami a jedným dievčaťom spolu v slizolinskej skupine. Každý sa však pustil do práce samostatne, akoby ani pokyny profesorky neboli počuli. Každý s výnimkou Scorpiusa a Jaspera.

„Nevravel som ti?“ začal Scorpius. „Jonesová za nič nestojí... také smiešne zadanie práce na dve hodiny vie vymyslieť jedine ona...“

„Uhm,“ vydral zo seba Jasper, ktorému bolo očividne akosi nevoľno. Biela pokožka mu ešte viac (ak to vôbec bolo možné) obledla a neustále sa škrabal po celom tele.

„Je ti niečo?“ vyzvedal zmätene Scorpius. „Pripadáš mi akýsi... nesvoj,“ a otočil na zažltnutú stránku ozdobenú rubínovou krvou vôkol starého, takmer vyšúchaného písma s obrázkom bledej postavy s tmavým plášťom. Nadpis tvorilo len jedno krátke slovo.

Jasper prudkým pohybom vstal a rýchlym krokom vyletel von z triedy, načo profesorka Jonesová reagovala zhrozeným: „No toto!“

Scorpius sa hneď pustil do jeho obhajoby: „Prepáčte, pani profesorka. Od rána sa mi sťažoval na bolesť brucha, ale ja som ho nebral vážne. Patrí medzi prvákov... nemá ani tušenia, kde je nemocničné krídlo,“ vravel mračiacej sa profesorke Jonesovej. „Veľmi rád by som dokončil svoju prácu, ale...“

„Tak ju pekne aj dokončíte, pán Malfoy. Žiadne výnimky. Pán Hale sa iste zaobíde aj bez vašej pomoci...“

„Ale...“

„Žiadne ale,“ rázne trvala na svojom, no keď zbadala naoko trpiteľský výraz Scorpiusa, povolila. „Dobre teda. Keď dokončíte svoju prácu, môžete odísť,“ načo celá trieda vybuchla a kričala na profesorku, aké nespravodlivé je to voči nim.

„Utíšte sa... no tak! Vravím, utíšte sa!“

Čo sa však dialo ďalej, to Scorpius nevnímal, pretože sa silou-mocou snažil čo najskôr prácu dokončiť, čo však nebolo také ľahké. Miniatúrne písmenká v knihe boli takmer nečitateľné a navyše sa nemohol sústrediť.

Po dvadsiatich minútach mu už ostávali len vlkolaci a upíri a keď po okolo polhodine od Jasperovho odchodu dokončil aj tretiu tému, ponoril sa do poslednej stránky. Postupne bod po bode vypisoval charakteristické vlastnosti upírov: Tento zriedkavý druh čarodejníka je dodnes najrýchlejším predátorom na svete... Vyznačuje sa neprirodzene bielou pokožkou a taktiež nadprirodzenými schopnosťami počnúc nezvyčajne veľkou silou... Ako potravu uprednostňuje, prirodzene, krv. Hoci je schopný žiť aj z krvy zázračných tvorov (okrem dračej – má pre neho smrtiace účinky), uprednostňuje krv ľudskú (väčšinou muklovskú). Potrava ľudí je preňho odpudivá a nie je schopný žiť len z nej (viď. str. 215 – Tí z mála, ktorí sa o to pokúšali sa po týždni vyhádzali tmavomodrými fľakmi a následne, keď ich smäd premohol, vyvraždili polovicu najbližšieho mesta). Medzi ďalšie typické vlastnosti patrí...

Scorpius letmo prebehol očami vo svojich poznámkach. Spoly už stál, keď mu zišla na um tá najbláznivejšia myšlienka, aká sa mu v hlave za celý svoj život zrodila. Obliaty studeným potom pomaly klesal na stoličku...

„Bledý... rýchly... ľudská potrava nestačí... odpudivá... neje... nepije,“ skladal a overoval si v mysli tisíckrát každú jednu nezvyklosť na Jasperovi. „Odišiel z triedy... tá stránka!“ vykríkol.

Desiatky zmätených odsudzujúcich tvárí sa obzrelo na rovnako zmäteného Scorpiusa.

„Nejaké nejasnosti ohľadom zadania, pán Malfoy?“ nadvihujúc obočie spytovala sa profesorka Jonesová.

„Nie, nie, pani profesorka. Naopak, chcel som len povedať... už mám hotové všetky štyri opisy. Smiem odísť?“

„Pokiaľ ich máte naozaj hotové... ó, áno, nech sa páči,“ odvetila skôr Scorpiusovmu chrbtu, lebo ten už dávno trielil von z triedy. „A my ostatní budeme pokračovať scénkami, ktoré ste si...“

Utekal po chodbe na druhom poschodí, bral schody po troch a náhlil sa do žalárov. Sám ani nevedel, prečo si je istý tým, že Jasper šiel práve tam, no to miesto mu napadlo hneď ako prvé.

„Všivaví humusáci!“ zadýchane vysypal zo seba heslo.

Jedným krokom sa prehupol dnu a ihneď zbadal v zadnom ľavom kúte na hovníku ako keby naňho liali ľadovú vodu trasúceho sa Jaspera. Rozvážnym krokom podišiel k nemu, jednou rukou ho chytil za nadskakujúce rameno a takmer nečujne šepkal: „Nebojím sa ťa,“ načo Jasper zdvihol krvou podliate oči k nemu, „viem, že by si mi nikdy nebol schopný ublížiť a vieš to i ty... veľmi dobre.“

Z Jasperovho pohľadu sa nedalo vyčítať nič konkrétne, no Scorpius v ňom spoznal útržky strachu, hnevu, odstupu a nerozhodnosti.

„Nevieš o mne vôbec nič,“ prehovoril napokon.

„Viem toho viac, ako si vôbec myslíš,“ odporoval mu.

„Nie nevieš! Nechaj ma tak... odíď... odíď, ak ti na mne záleží... prosím ťa.“

„Neodídem,“ krútil hlavou a klesol na miesto vedľa Jaspera. „Práve preto, že mi na tebe záleží! Nemôžem... jednoducho nemôžem ťa tu nechať len tak samého. To proste nejde...“

„Som pre teba to najväčšie nebezpečenstvo, aké ti v tomto momente hrozí,“ vravel Scorpiusovi. Ním však ani trochu nepohol. „Sakra odíď! Vypadni... vypadni! Som... som priveľmi...“

„Smädný?“ kričal Scorpius. „Tak si poslúž... no! Smelo do toho! Hryzni ma! Vravím... ani trochu sa ťa nebojím,“ v očiach sa mu zaligotali iskierky odvahy. Zazrel ich aj Jasper, skúmavo si Scorpiusa premeriaval. Snažil sa zachytiť každý jeden jeho pohľad, no ani v jedinom sa nezračila panika, strach či znechutenosť.

„Dôverujem ti,“ zachrípnuto prehovoril. „Avšak ty si jeden. Po škole behajú stovky mladých študentov s od tých menej príťažlivých vôní krvi až po tie najlahodnejšie, aké si vôbec dokážeš predstaviť...“ opäť raz ním myklo.

„Pokoj, pokoj, pokoj...“ pevne ho držal Scorpius. „Upokoj sa. Skutočne nevidím dôvod, prečo by sa to malo dopočuť čo i len jedno zvedavé ucho. Nedôveruješ mi snáď?“

Jasper sa nervózne pomrvil, poškriabal sa na čele a mlčky hľadel do prázdna.

„Výborne... aspoň vieme na čom sme. Takže som ti ešte nedokázal svoje priateľstvo... podľa teba. Skvelé...“ konštatoval. Na zlomok sekundy obaja len tak hľadeli do prázdna, no potom sa Scorpius strhol a prerušil tak aj Jaspera, ktorý naňho teraz napäto hľadel.

Asi minútu si nežmurkajúc hľadeli do očí a potom Scorpius povedal iba dve krátke slová: „Premeň ma.“

Jasper najprv vyvalil oči tak, ako ich Scorpius nikdy na nikom predtým nevidel vyvalené, potom mu myklo perou, pomaly sa usmial až sa úsmev zmenil do smiechu.

„Čo prosím? Žiadaš ma, aby som ťa...“

„Premenil, áno, dobre počuješ,“ Scorpius sa tváril vážne.

„Výborne. Chcel si moju dôveru, máš ju mať. Naozaj... originálne presvedčenie,“ neskrýval pobavenie. Bolo na ňom vidieť, že mu je výrazne lepšie.

„Myslím to úplne vážne,“ nedal sa Scorpius.

„Smrteľne?“ rehotal sa Jasper.

„Viac než smrteľne.“

„Dokáž.“

Scorpius hodil vlasmi dozadu, stiahol zo seba tmavú košeľu a naklonil hlavu vbok.

Jasper sa k nemu nahol, vyceril dokonalo biele zubiská, keď sa prudko odtiahol a opäť raz ho prehýbal smiech.

Scorpius už zúril. Vedel, že Jasper sa smeje len preto, aby zamaskoval obavy a snaží sa mu tým dokázať, že mu úplne dôveruje, no on už po ňom nechcel, aby ho premenil z priateľstva – túžil po tom stať sa tým, čím je Jasper. Nechcel už strácať ani sekundu vo všednom čarodejníckom tele.

V jednom okamihu sa vrhol na Jaspera, zápasil s ním, snažil sa mu pevne oblapiť hlavu, no Jasper sa bránil neprestajne sa smejúc. Napokon Scorpius odstúpil zdesene hľadiac poza Jasperov chrbát. Jasper sa ta zahľadel tiež a kým sa stihol otočiť, znova po ňom skočil Scorpius. Tvrdo dopadli hlavami na zem, no Jasperov smiech nemal konca kraja. Scorpius sa snažil stoj-čo-stoj predrať sa k Jasperovým ústam, no ten ho len ľahko držal rukami od seba.

Prešlo už takmer päť minút, no Scorpius to nevzdával. Bol si istý, že Jasper raz poľaví a veruže mal aj pravdu. Jaspera ten márny boj už začínal trochu nudiť a v jednu sekundu neustrážil zvíjajúceho sa Scorpiusa, ktorý sa mu prešmykol pomedzi ruky, násilne mu otvoril ústa, na malý okamžik zatvoril ústa, odhodlal sa a prudko sa napichol na Jasperove tesáky.

Keď už pomaly otváral oči, Jasper v nich spoznal záblesky červených iskierok.

Bolo neskoro.

___________________________________

Komentáre porotcov:

Aliyz - Priznávam dobrovoľne: nemám rada Twilight ságu, a aj napriek tomu ma tento príbeh zaujal. Chcela som vidieť ako bude napredovať priateľstvo hlavných hrdinov. A môžem povedať, že koniec ma trošku sklamal. Aj keď asi chápem Scorpiusove nutkanie, nejak mi to nepasuje k osobe, ktorá bola popisovaná od začiatku ako priateľská a skoro nie ako "Malfoy".

micho – skvelá kompozícia s úvodom, zápletkou, zvratom aj vyvrcholením (aj keď trošku očakávaným)

Sedo – Toto je konečne to, čo som si predstavoval pod pojmom "crossover". Musím povedať, že dej mi príde dosť podobný Twilightu. V tomto prípade to však nevadí. Vôbec mi neprekážalo, že tvoja poviedka bola až na 4 strany, ktoré mali od normovaných ďaleko, lebo ty píšeš výborne. Bolo to pútavé, malo to rýchly spád a zaujímavú zápletku. Čitateľ sa vôbec nemal kedy nudiť. Som rád, že som sa konečne dočkal niečoho podobného. Normálne mám strašnú chuť prečítať si pokračovanie.

Mei – Tie body ti dávam hlavne kvôli námetu. Lebo si bol originálny a myslím, že títo "bad characters" sú tvojou špecialitkou, z ktorej vieš vytvoriť niečo veľmi zaujímavé. Ale najprv - raz som dostala veľmi zaujímavé odporúčania a posuniem to aj tebe. Prečítaj si svoju poviedku nahlas. Nie hneď, ako ju dopíšeš, počkaj aspoň pár hodín. A potom čítaj a zistíš, že napríklad veta: "Nedôveruješ mi snáď?“ neznie prirodzene. A nájdeš tam veľa vecí, ktoré nezainteresovanému čitateľovi neladia a trocha vadia. Tiež by som celý príbeh trocha časovo roztiahla a nevložila ho do necelých 24 hodín. Filmy, seriály... tam sa deje všetko rýchlo, lebo musí. Ale v knihách si môžeme dovoliť plytvať časom. Tvoj štýl, síce sa len vyvíja, ale myslím, že je celkom presvedčivý. Vieš, aké postavy si vybrať a vieš, že ich charakter sa ti podarí dobre vystihnúť. Pridala by som aspoň zopár jednoduchých opisov, detailov ako sú gestá... ale to sú drobnosti. A aby som nezabudla vyzdvihnúť to dobré - oceňujem zápletku, to, že si sa nebál opísať takýto pochybný vzťah, že z toho smiechu a Scorpiovej snahy ma tak trochu mrazilo. Červené oči - good one.

[ » na začiatok « ]