Poviedka:
Pridaná: 13.2.2010, 16:42:12
Čítaná: 1027×
Hodnotenie: (počet hlasov: 19)

Typ: PI súťaže
Zadanie: Úlohou bolo napísať príbeh z HP tematikou v žánry: Spojnička, Crossover, Songfic, Drabble, Slash...

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, paródia, dráma, dobrodružstvo, romantika, tragédia, horor, slash, songfic, crossover, drabble

Súťažná poviedka: 1 » 1. Peterka - Spojnička - Smrť 2 » 2. GinnyLove - Spojnička - Zabudnutý dar 2 » Meddy - Songfic - Almost lover 3 » 3. Draco Malfoy - Crossover - Jasperov... 4 » Poviedka stiahnutá, prečítajte si vyhlásenie autorky 4 » 4. Saerte - Crossover - Nedokonalé kúzlo 5 » 5: Elizabeth - Crossover - Veľké narodenin... 5 » 5. AudreyHepburn -Songfic - Víťazi a porazení 5 » 5. Nati Prvosienka Diggory-Fowl - Songfic 6 » 6. aileen - Songfic - Láska je božská 7 » 7. Harry Potter - Drabble - Nočná mora 8 » 8. Penelope - Songfic - Spomaľ 8 » 8. Gorath - Crossover - Malý veľký príbeh! 8 » 8. Vianočná hviezdička Lussy - Spojnička

Autor: Peterka

Vek: 26 rokov

Žáner: Spojnička

Bodovanie:

Aliyz - 9 bodov

micho - 9 bodov

Sedo - 10 bodov

Mei – 8 bodov

Spolu: 36

Umiestnenie: 1.

Smrť

Mesiac v splne svietil vysoko na oblohe. Jeho silný jas túto noc osvetľoval aj poľnú cestu zvažujúcu sa do lesa na konci malej dediny. Všade vládlo ticho, ktoré narúšal len šuchot lístia pod nohami nočných tvorov. Spoza jedného stromu zrazu vyšiel muž. Tvár mal napätú, ale jeho krok bol vyrovnaný a istý. Čierny plášť sa mu obtieral o nohy v jesennom vetre, keď tu náhle zastal. Hlavu zakrytú kapucňou otočil smerom k dedine. Vytiahol spod plášťa prútik a namieril ho k miestu, kde niečo začul. Niekto bol blízko. Vysoká postava kráčala pomaly rovno k nemu. Tvár mala zahalenú kapucňou tak ako on. Len na moment zdvihla hlavu a muž priložil ruku k telu.

„Nejako skoro si zložil prútik Potter,“ ozval sa vysoký chladný hlas.

„Tie tvoje plavé vlasy, čo ti vytŕčajú, by som spoznal aj na kilometer Malfoy,“ povedal ironicky Harry.

Keď sa Draco Malfoy priblížil až k nemu, Harry sa otočil naspäť do lesa. Kráčali spolu bok po boku, tentokrát obaja s prútikmi v ruke.

„Tak čo, Potter! Ešte ťa neprestali baviť tieto nudné razie? To nie je ako zachraňovať svet, čo?" ozval sa Draco, čím prerušil ticho.

„Zvykol som si. Aj nelegálne fušovanie do protivlkolačieho elixíru má svoje čaro. To vieš, už to nie je taká zábava ako s tvojimi smrťožrútskymi kamošmi." Zatváril sa zvedavo. „Ako sa vlastne majú? Nevidel som minule niekoho z nich ako čistí chodníky v Šikmej uličke?" uškrnul sa.

„Žerie ťa, že za posledný mesiac mám lepšie výsledky ako ty, čo? Ale ja to chápem, zvyk je železná košeľa a byť druhý najlepší auror musí byť fakt otravné," vrátil mu úškrn Draco.

„Si detinský debil, Malfoy. Vieš o tom?" Harry mu ukázal neslušné gesto, ale zubil sa pri tom.

„Ďakujem za kompliment vševedúci kréten!" Draco sa mu teatrálne uklonil s úsmevom na tvári od ucha k uchu.

„Ticho!" zašepkal Harry a namieril zasvietený prútik medzi stromy.

Draco okamžite spozornel, postavil sa chrbtom k Harrymu a očami prečesával okolie. Ak išlo o prácu, obaja muži si kryli chrbty a všetky zlomyseľné žarty šli bokom.

„Čo si vlastne videl?" opýtal sa potichu Draco.

„Bola tam žena. Bola úplne bledá ako duch. Snáď sa mi to len zdalo. Skontroloval si pred tým okolie?" Harry sa otočil tvárou k svojmu kolegovi.

„Všetko som skontroloval v okruhu desiatich kilometrov. Nič podozrivé som nezbadal. O chvíľu by sme mali naraziť na Gavena, Darka a McBellovú. Možno to bola ona."

Pokračovali ďalej hlbšie do lesa. Stromy tu boli na husto vedľa seba. Obaja obozretne mlčali, plne sústredení na každý zvuk, na každé mihnutie. Tak ako bolo naplánované, ich spolupracovníci ich už čakali popri neveľkej kamennej chate obklopenej stromami. Z vnútra k nim nedoliehal žiaden zvuk a keby sa nejasné svetlo nepredieralo medzi zastreté okná, nik by ani netušil, že vo vnútri niekto je.

Pozdravili sa kývnutím hláv. Plavovlasá žena s prútikom v ruke naznačila, že pôjde okolo domu k zadnému vchodu. Harry jej na súhlas prikývol. Všetci štyria muži s prútikmi v ruke sa obozretne a pomaly približovali k mohutným dreveným tmavým dverám po kameňmi vydláždenej cestičke. Draco a Harry neustále číhali po stranách statného prešedivelého muža, ktorý šiel ako prvý. Zastali. Mladý tmavovlasý muž sa pričupil pod oknom, kde ich mal zostať kryť. Dark zabúchal päsťou na dvere. Z vnútra sa však neozývali žiadne podozrivé zvuky alebo náznak, že by sa im chystal niekto otvoriť. Starší muž chytil pevne mosadznú kľučku, o krok zaspätkoval, keď sa s vrzgotom pántov dvere otvorili a odhalili na oko prázdnu obývačku osvetlenú len olejovou lampou. Vstúpil dnu v závese svojich kolegov. Ruky zvierajúce prútiky sa mlčky naťahovali do priestoru. V momente ako všetci traja prekročili prah domu, dvere sa zavreli s ohlušujúcim buchnutím. Len stotinu tomu venovali pozornosť, keď si uvedomili, že sú v pasci. Gaven sa ich pokúšal zvonku otvoriť, no márne. Z kuchyne sa ozývalo tlmené vrčanie. Každým nádychom bolo bližšie. Harry aj Draco vedeli, že budú musieť byť rýchli. Vymenili si znepokojené pohľady. Do izby vošla plavovlasá bledá žena. V ruke zvierala prútik a na tvári sa jej miešal strach s víťazstvom. Po jej bokoch vrčali dvaja vlkolaci s vycerenými zubami.

„McBellová, čo to..." Dark nedopovedal. Všetko v miestnosti sa zmenilo behom sekundy. Obrovský vlkolak sa vrhol na nepripraveného Darka. Draco však už vrhal na druhého zaklínadlo za zaklínadlom.

Niektoré sa odrazili od jeho hrubej chlpatej kože, niektoré ho na chvíľu zrazili na zem. Harry videl ako čarodejnica, ktorej vždy veril, vybieha naspäť cez kuchyňu von. Chcel sa rozbehnúť za ňou a ochrániť tak Gavena, ktorý bol ešte príliš neskúsený. Pozornosť mu však odvrátil pohľad na vlkolaka, ktorý trhal mäso z ešte pred chvíľou mocného muža. Ani si neuvedomoval spŕšku kúziel, z jeho vlastného prútika, ktoré zasahovali obludu potriesnenú krvou.

Namieril mu ho na srdce a ako nepríčetný vykríkol: „Avada kedavra!"

Veľké telo sa zvalilo do kaluže krvi. Dark bol mŕtvy. Zostalo z neho len zohavené torzo pripomínajúce kopu kostí a mäsa zabalených v špinavých handrách. Harry si opakoval, že sa tomu nesmie poddať. Ešte nie je koniec. Otočil sa, že pomôže Dracovi skoncovať aj s druhou obludou, no len čo stihol čo i len namieriť prútik, laba ako lopata s pazúrmi sťa dýky sa zaborila do Dracovej hrude. Videl len ako jeho telo bezvládne letí vzduchom s rozpaženými rukami. Narazil so žuchnutím do jedálenského stola v rohu izby. Ešte sa pokúsil postaviť, ale opäť sa zvalil na zem. Harry sa k nemu rozbehol, nehľadiac na následky.

Nedokázal uveriť tomu, čo videl. Kútiky očí ho začali neznesiteľne páliť. To predsa nie je možné, to nie je možné, zúfalo opakoval vo svojej mysli. Za chrbtom začul zúrivý krik, ale ešte stále nebol schopný odtrhnúť pohľad od toho strašného divadla, ktoré sa pred ním odohrávalo. Prútik mu vypadol z ruky. Narazil o kamennú podlahu a chvíľu sa kotúľal. Vzápätí sa ozval ďalší výkrik. Bola bližšie. Omnoho bližšie. Musel sa spamätať, bolo na čase rozhodnúť sa.

Scéna sa zrazu zastavila. Obrovský vlkolak ustal vo svojej póze s vycerenými zubami a pazúrmi napriahnutými rovno na neho. Gaven už vonku nekričal. Draco pri jeho nohách však stále plytko dýchal a z roztrhnutého plášťa mu pretekala cícerkom krv. Spoza neho začul plíživý zvuk, ako keď sa látka ošuchuje o podlahu. Mrazilo ho nepríjemne na chrbte. Obzrel sa. Do svetla lampy vstúpila žena. Tvár mala bielu ako porcelán a rovnako hladkú, lemovanú gaštanovými hustými vlasmi. Odetá v čiernom rúchu až po zem stála úplne nehybne, no na krvavočervených ústach jej pohrával nepríjemný úsmev. Zo zeme okamžite schytil do ruky odkotúľaný prútik a namieril ho na ňu. Žena sa začala kvílivo smiať až mu trhalo bubienky.

„Vždy si bol vtipný Harry, možno preto som si ťa tak obľúbila," pristúpila bližšie k nemu.

Už mal husaciu kožu na celom tele. „My sa poznáme?" samého Harryho prekvapilo, že jeho hlas znie skôr ako vrčanie.

„Poznáme aj nepoznáme Harry. Raz sme sa už stretli, ale ty si to pochopiteľne nepamätáš. Utiekol si mi rovno spod nosa a ak mám úprimne povedať, tak sa mi pár pekných desaťročí pletieš do práce. Aj keď na druhú stranu, to bolo aspoň zaujímavejšie," oči upierala dohora, ako keby spomínala s priateľom na staré dobré časy.

Draco na zemi zakašľal a z úst mu vyprskla krv. Harry v tej úzkosti na neho aj zabudol. Inštinktívne sa k nemu zohol. On však pozeral len na ženu. Zašepkal: „Vezmi si ma!"

Harry nerozumel, bol bezradný. Pod kožu, do myšlienok cez korienky vlasov sa mu tislo meno tejto ženy, ale nevedel ho ani vysloviť. Namiesto toho zakryl Dracovi výhľad, chytil mu tvár do dlaní a snažil sa ho tak primäť aby sa mu pozrel do očí. „No tak Draco, nechoď s ňou! Čo si to dofrasa za Malfoya, že sa tak rýchlo vzdáš!"

„To je v poriadku. Chcem ísť s ňou," chrčal bledý muž z posledných síl.

„Harry, Harry! Už je to tu zase?" posmievala sa mu. Obzrel sa, no žena už mu nestála za chrbtom, ale skláňala sa rovno nad Dracom oproti nemu. Jej lačný výraz v sivých očiach mu dvíhal adrenalín. Žena chytila Dracovu ruku do svojej bielej dlane.

„Nedotýkaj sa ho!" skoro až kričal.

Pozrela sa mu spod dokonalého tmavého obočia priamo do očí. „Toto už nie je tvoja vec," šepkala a jej slová sa mu vrývali do srdca ako tisíce ihiel. Zrazu zvesela roztiahla tvár do desivého úsmevu: „Nejaké posledné slová?"

Harry zo seba nedokázal vydať ani hláska. Len sa díval ako žena ladne dvíha ruku a prechádza Dracovi po spotenom čele. Hneď ako sa ho dotkla, jeho výraz bol prázdny. Už viac nedýchal. Hustá krv naďalej tiekla z tela bez života. Harry bol plný hnevu, bezmocnosti a sklamania.

„Smrť," to bolo to jediné čo dokázal vysloviť s pohľadom upretým na svojho dlhoročného rivala.

„Ó Harry, aký si mi len bystrý!" znova sa mu v ušiach rozoznel ten kvílivý zvuk, ktorý mal byť smiechom.

„Čo odo mňa chceš? Prečo si ma rovno nezoberieš? Veď už som sa ti raz odovzdal," hneval sa.

„To je pravda Harry. Bol si pripravený zomrieť. Ale bol tu dôvod prečo som ťa nechala žiť." Videl, že očakáva nové otázky, ale rozhodol sa, že takú službu jej neurobí. Tak Smrť pokračovala ďalej: „"Mal si moje dary. Všetky tri. Nieže by som si ťa nevzala aj tak, ale povedzme, že som chcela naplniť tvoj osud inak. Toľké roky so mnou bojuješ, že by mal byť tvoj odchod priateľskejší."

„Ako to chceš urobiť?" Mimovoľne pozrel na mŕtve telo Draca Malfoya a ani nevedel prečo, zdvihol ruku a privrel mu viečka.

Smrť sa pousmiala nad týmto gestom. „Chcem ti niečo ukázať. Viem, že mi zazlievaš, možno až dávaš za vinu, že som ti vzala toľkých tvojich blízkych, a preto som sa rozhodla, že ti dám možnosť zmieriť sa so mnou."

„Mám na výber?" pozeral sa chladne do tých sivých ľadových očí.

„Nie," odvetila až surovo. "Poď," prikázala a gestom mu naznačila, aby ju vzal za ruku.

Harry ju s nechuťou chytil a zachvátil ho jej chlad. Čakal kedy sa premiestnia. Ona ho však viedla ku dverám. Chytila mosadznú kľučku. Akonáhle prekročili prah, ocitli sa v niekoho spálni. Stáli pri posteli spiacej ženy. Dýchala pravidelne a pomaly. Nemohla mať viac ako dvadsať rokov. Harry videl, že sa otvorili dvere. Do izby vstúpil muž. V ruke sa mu leskla čepeľ veľkého noža. Kráčal pomaly so sústredeným výrazom lačného lovca. Chvíľu si ženu premeriaval.

Harry sa so strachom pozrel na Smrť, no tá sa ani nepohla. Dychtivo očakávala ako sa muž rozhodne. Chcel kričať, chcel niečo urobiť, ale telo mal ako z olova, len jeho myseľ fungovala viac než by chcel. Ani oči sa mu nedali zavrieť a preto musel sledovať tú ohyzdnú scénu.

Ruka zahalená v rukavici obopla ženine ústa. Strhla sa a oči dokorán otvorené prezrádzali hrôzu. Nôž sa naposledy zaleskol v mesačnom svite a zaboril sa do krehkého tela. Ako maslo preťal kožu a sval, kým nenarazil s chrupčaním na kosť. Ruka sa zdvihla v novom náprahu a každým razom sa ostrý kov zabáral silnejšie a hlbšie. Smrť pristúpila k žene a jedným pohladením jej telo viac neprotestovalo. Podala Harrymu ruku a on jej ju ochotne podal, chcel byť čo najskôr preč. Urobili jediný krok a už stáli v nemocničnej izbe. Muž v stredných rokoch ležal na lôžku a z jeho tela sa stáčalo mnoho hadičiek. Monotónne bzučanie a zvuky z prístrojov sa rozliehali miestnosťou. Muž bol strhaný bolesťou a utrpením, avšak pokúšal sa aspoň o nepatrný úsmev, keď ho jeho žena držala za ruku.

Harry jej slová počul len ako hmlistý šepot. Boli plné nádeje a prosieb. Zrazu sa muž zadíval na Smrť a nepatrne prikývol. Smrť pristúpila k mužovi, no tentokrát mal Harry pocit, že z nej vyžaruje akési teplo. Láskavým pohľadom v čokoládových očiach sa zračila neha. Až s materinskou láskou ho pohladila po líci. V tom momente nezostalo nič. Len neprerušený piskot prístroja a zúfalý plač ženy na hrudi milovaného muža.

Smrť chytila opäť Harryho ruku do teplej dlane a on sa nechal viesť.

Toto miesto dobre poznal. Bolo to Oddelenie záhad na Ministerstve mágie. Stáli pred tým istým oblúkom, cez ktorý kedysi dávno prepadol jeho krstný otec.

„Prečo sme tu?" opýtal sa plavovlasej ženy stojacej po jeho boku.

Smrť sa na neho usmiala. „Som rada, že sa na mňa nehneváš, Harry."

„Myslím, že tvoju ukážku som pochopil. Chcela si mi ukázať svoje tváre," na chvíľu ho zarmútila myšlienka na to, čo musel vidieť.

„Tak to si potom nič nepochopil. Ale to nevadí. Ja sa ti to pokúsim vysvetliť, aj to prečo sme práve tu." Stála ako kamenná socha. „Toľko nenávisti si voči mne vždy prechovával, ale chcem aby si vedel, že ja nie som tá čo berie ľuďom život. Nemohla som to dievča zachrániť, lebo sa tak rozhodol jej vrah. A nemohla som viac nechať žiť muža v chorobe, pretože tá ho ovládla. Nemôžem zmeniť slobodnú vôľu, ani vývoj udalostí," až detinsky sa zamračila. „Vy ľudia viac-menej rozhodujete o svojom živote a aj o tom s čím zídete zo sveta. Ja nie som sudca, som len sprievodca."

„Hovorila si, že vtedy keď som sa vrátil do života, stalo sa to preto, lebo som mal tvoje dary. Ak by som si ich nechal, mohol by som aj teraz žiť?"

„Myslím, že nie, Harry. Bola to tvoja vôľa žiť a moje rozhodnutie, že nebudem o teba bojovať," zachechtala sa ako malé dievča, ktoré si spomenulo na svoju pochabosť. „Ale moje dary ti pomohli, či som chcela alebo nie. Teraz mi chýba už len jeden," natiahla ku Harrymu ruku dlaňou hore.

Pochopil. Vytiahol z vrecka neviditeľný plášť a podal jej ho.

„Ďakujem. Myslím, že zase potrebujem pár storočí pokoj, aj keď musím uznať, že mnoho prírastkov do môjho sveta pribudlo vďaka prútiku, ktorého si sa tak statočne vzdal." Vytiahla prútik z vrecka a so záujmom si ho obzerala. Dala ruku v päsť a bazové drevo sa zmenilo na prach.

„Môžem sa ťa na niečo opýtať?" zvedavo sa zapýril Harry.

„Viem, ešte som neodpovedala, prečo sme tu."

„Nie. Chcem len vedieť, prečo sa mi zdáš iná. Prečo sú tvoje oči láskavé a pri tvojom dotyku nemám husaciu kožu?" zahanbene sa pozrel do zeme.

Smrť sa zvonivo zasmiala dievčenským smiechom, ktorému Harry neodolal a musel sa usmiať tiež.

„Je to jednoduché Harry. Tak ako keď niekoho nepoznáš, nemusí sa ti zdať vôbec pekný. A potom si ho obľúbiš a zistíš, že je to vlastne krásny človek. A zase naopak, aj najväčší krásavec ak ho nemáš rád pre teba nemôže byť príťažlivý. Ľudia sa boja tmy, nepoznaného, ale ak si na tmu privyknú, tak sa im zdá priateľská a objavujú jej krásy, tak ako za slnečného dňa, „bola so svojim výkladom spokojná. "A teraz prečo sme tu. Chcem aby si sa prizrel čo je za závojom. Viem, že musíš opustiť tých, čo máš na svete najradšej, ale dávam ti možnosť, aby si pochopil, že ich nikdy nestratíš." Smrť mu priložila dlaň na chrbát a jemne ho nabádala aby pristúpil bližšie. Hneď ako upriamil pozornosť na závoj oblúka, zjavili sa mu známe tváre. Bol tam Dumbledore so šibalským úsmevom, mama sa na neho dívala s otvorenou náručou a otec ju držal okolo pása. Videl mnohých ľudí, ktorých mal rád, a ktorí väčšinou zomreli násilnou smrťou. Sirius, Lupin, Tonksová, Cedric, dokonca aj malý škriatok Dobby mu kýval s nepredstieraným nadšením. Pochopil. Smrti sa už nevyhne, len dostal možnosť odísť zmierený. Pozrel sa na Smrť a tentokrát uchopil jej dlaň on. „Bude to bolieť?" spýtal sa pošepky a snažil sa skryť zahanbenie.

„Sľubujem, že nič neucítiš. Však vieš, teraz keď už sme tí priatelia," jej smiech sa rozliehal prázdnou miestnosťou ako tisíce zvončekov.

Urobila krok a Harry znova kľačal pri mŕtvom tele Draca Malfoya. Zápach krvi mu pripomenul čo ho čaká. Ale už nemal strach. Poslednýkrát sa pozrel Smrti do očí. Tak ako sľúbila nič necítil. Jediné čo videl, boli ostré zuby krvilačného vlkolaka a krik zvonku sa ozýval už nejasne.

A tak mohol Harry Potter navždy odísť s pokojom v duši. Naplnil sa jeho osud tak, ako sa naplní každého z nás, keď na koniec, či skôr na začiatok príde Smrť.

_________________________________________

Komentár porotcov:

Aliyz - Hm, čo dodať? V poviedke sa autorovi podarilo veľmi vhodne držať čitateľa až do konca v napätí, či Harry prežije.Vysvetlenia smrti a následné zvraty, keď už si čitateľ myslí, že pochopil, sa mi tiež páčili. Aj keď nedonútili ma premýšľať o podstate toho, čo sa autor snažil čitateľovi predostrieť.

micho – veľmi pekné epické spracovanie - vrátane vytvárania epickej šírky, myšlienky a obsahu

Sedo – Som v úplnom úžase, ešte stále mám otvorené ústa a jemne začervenané oči. Toto bolo absolútne dokonalé. Stále sa niečo dialo a ani jednu sekundu som sa nenudil. Tvoj štýl by som v tejto poviedke kľudne zrovnával s Rowlingovou a chvíľami si ju až prekonal/a. Tá smrť bola taká presvedčivá, že som jej uveril každé jedno slovo. Už viem, že som si tú desiatku nešetril nadarmo. Myslím, že to by bolo k hodnoteniu všetko a teraz ma ospravedlň, idem si to znova prečítať.

Mei – Uf, no tak až teraz som si uvedomila, aká ťažká bola tá spojnička. V prvom rade, vyžadovala si opis akcie. A to vôbec nie je ľahké. V druhom rade, chcelo to dobrý nápad, ako vložiť text a jeho štýl do tvojej poviedky tak, aby prirodzene splynul. Nuž a v neposlednom rade, ani som nedúfala, že sa niekomu z toho podarí vyžmýkať myšlienku. Preto - klobúk dole. Všetky tri body si splnila nad očakávania. Keby som mala viac priestoru, zdôraznila by som, ako dobre si vystihla v dialógoch povahy postáv, ako inteligentne si opísala tetku Smrť a nakoniec to zavŕšila skvelou pointou. A nezabúdajme na to napätie a atmosféru, ktorú si tam vložila. Len neviem, čo znamená slovo: potriesnená. Plížiť je asi bohemizmus, slovko plíživý by som preto radšej nepoužívala... Ale cítim sa trocha hlúpo, keď vytýkam takéto drobnosti... 7 bodov za poviedku a jeden špeci bod za tú úžasnú pointu. Krásne a teším sa na ďalšie poviedky :)

[ » na začiatok « ]