Poviedka:
Pridaná: 13.1.2010, 19:21:08
Čítaná: 5593×
Hodnotenie: (počet hlasov: 7)

Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Elphie Wise
Stručný dej: Mama Elphiemu zabránila ísť na Rokfort, pretože verila Dennému Prorokovi. Na koho strane je teraz pravda? (nedokončené)

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo

„Mamka? Opäť čítaš tie strelené noviny? Nemyslím si, že všetko v nich je pravda. Napríklad ten Harry Potter. On si podľa mňa nežiada tú slávu za to, že mu zabili rodičov. Ničím nie je slávny. Však on si ani nepamätá ako porazil Veď-Vieš-Koho." opäť raz zúril Elphie Wise, 14-ročný čarodejník s jasno-zelenými očami a dlhými, rovnými, plavými, strapatými vlasmi, keď mu mama ako každé ráno referovala, čo sa deje vo svete čarodejníkov.

„Ty spochybňuješ Denného proroka? Však Rita Skeeterová naozaj nikdy neklame. Jej správy sú zaručene dôveryhodné. Počúvaj toto: Na Rokforte sa usporiadal po mnohých rokoch Trojčarodejnícky turnaj. Ohnivá čaša vybrala k trom plnoletým čarodejníkom ešte jedného neplnoletého. Pravidlá boli jasne dané,kúzlami spečatené a čary ohnivej čaše by dokázal oklamať len veľmi mocný čarodejník alebo človek zaoberajúci sa čiernou mágiou. Ohnivá čaša totiž vybrala k trom súťažiacim aj známeho Harryho Pottera.... Aha čo som ti vravela. Ten chlapec nie je bez viny! Už chápeš prečo ťa nesmiem nechať prestúpiť na Rokfort? Je to tam príliš nebezpečné k tomu aby si odišiel. Však na tvojej terajšej škole nie je nič zlé!" vravela mu jeho mama. Čarodejnica ktorá vyzerala dosť staro no mala len 47 rokov. Mala ebenovo-čierne vlasy no sem-tam sa tu našiel aj šedivý. Na sebe mala novučičký tmavo-oranžový habit a v ruke držala svoj prútik ktorým švihla a varecha v hrnci začala miešať.

„Bola si niekedy u nás v škole? Vraj na nej nie je nič zlé?! Je to štátna škola a za 4 roky čo tam chodím sme sa učili akurát tak levitovacie zaklínadlá! Keby neštudujem Rokfortské knihy čo mi požičal Anthy tak som dutý ako...ako...ako peň!" nerád používal zastaralé slová no keby mu vyhŕklo z úst že by bol hlúpy ako svoj otec tak by mu mama nikdy nedovolila ísť na Rokfort. I keď ju o to prosil už druhý rok každý boží deň pri raňajkách. Nič na ňu nezaberalo. „Mami a ako môžeš povedať že Rokfort nie je bezpečný? Je to druhé najbezpečnejšie miesto na svete!"

„No tak už dosť Elphias! Povedala som nie a to je moje posledné slovo!" rozkričala sa no on sa nedal odbiť. „100 krát som ti povedal NEVOLAJ MA ELPHIAS!! A ja som pevne rozhodnutý. Pôjdem na Rokfort či sa ti to páči alebo nie. Včera som v tvojej zásuvke našiel niečo o čom si mi povedala, že neexistuje! Našiel som prihlášku na Rokfort ktorá mi prišla pred tromi rokmi! Áno bolo to pred začiatkom prvého ročníka! Myslel som si, že nemám šancu sa dostať na Rokfort no keď som našiel toto nemám dôvod viac ti veriť." Elphie zúril. Matka mu klamala. Celé tie roky čo ju prosil aby napísala do Rokfortu či náhodou nie je ani najmenšia šanca aby ho prijali. Povedala mu že ak ho neprijali predtým, neprijimu ho ani teraz. Ale čo sa on nedozvie? Oni ho nakoniec prijali! Bol odhodlaný opustiť dom navždy ak ho matka dobrovoľne nepustí.

Pani Wiseová sa rozplakala. Vedela , že už nemôže zabrániť synovmu rozhodnutiu. „Tak aspoň s tebou pôjdem do Šikmej uličky nakúpiť potrebné veci. Ja... som ochotná vzdať sa aj Picasa. V tom liste je napísané , že si môžete priniesť mačku. Tak si ho zober. Ak by ti dovolili vziať si dve zvieratá, zober si aj Malvínu. Sova sa ti bude hodiť aby si mi mohol písať. Svoju starú metlu ti nedám. Je to moja obľúbená spomienka na školu.

a teraz myslím, že by si mal vedieť pravý dôvod prečo som ťa nechcela pustiť na Rokfort. Na tej škole som spoznala tvojho otca. Tak prosím buď v láske opatrný."

Elphie vedel že je to citlivá téma pretože jeho otec mamku neustále bil a za to ho z duše nenávidel. Pred dvoma rokmi zomrel v Azkabane. Bol tam za prechovávanie temných predmetov. Elphie bol mamke veľmi vďačný za to že ho do Rokfortu pustila pred začiatkom roka. Vybehol na poschodie starodávneho no svojím spôsobom krásneho domu. Vo svojej izbe zo zásuvky pod stolom vytiahol brko, atrament a pergamen. Napísal list adresovaný Albusovi Dumbledorovi. Vložil ho do obálky a priviazal k Malvíninej nohe. Otvoril okno a tá vyletela s trepotom krídel von.

Zbehol dolu do obývacej miestnosti spojenej s kuchyňou a tuho objal mamu. Nevedel sa dočkať kedy prejde bránami Rokfortskej strednej školy čarodejníckej. Opäť ako splašený vybehol do svojej izby a vytiahol si všetky požičané Rokfortské knihy. Listoval v nich a čítal ako najrýchlejšie vedel. Snažil sa rozpamätať sa na všetko o čom sa v nich uplynulé tri roky dočítal. Podrobne si to pamätal no aj tak si to všetko opakoval v náhlom záchveve vzrušenia. Sadol si pri otvorené okno a hľadel na oblohu. Niekoľko hodín pozoroval zatiahnutú oblohu, ktorá sa chystala k letnej búrke. Malvína neprilietala a Elphie už sa začínal báť, že zablúdila aj keď vedel, že sa jej to nikdy nestalo. Ani keď letela do Tadžikistanu za jeho staršou sestrou Evelinne ktorá tam pracovala pre výrobu najkvalitnejších prútikov na svete. Mala 23 rokov a rovnako plavé vlasy ako on a dlhé skoro až po kolená. Každé tri mesiace prišla na týždeň domov. Elphie ju mal najradšej z celej rodiny. Vedela o ňom všetko a on zas o nej. Každý deň od nej dostával list ako sa tam má a každý týždeň mu posielala v malej zaujímavej fľaštičke drahé a veľmi vzácne kamene. Mal už rozšírenú zbierku vyloženú v troch veľkých presklených skrinkách v jeho izbe. Tie kamene neboli hocijaké. Mnohé z nich boli zázračné a preto sa nesmelo fľaštičky otvárať. Miloval ich. Pravidelne ich leštil a skúmal každú tak často až poznal každé ich zrnko. A to ich mal vyše stovky.

Konečne na šedivej oblohe zazrel zlatisto-hnedú sovu. Odstúpil od okna a ona vletela dnu. Usalašila sa na v klietke a poslušne čakala kým si Elphie vezme správu ktorú priniesla. On ju nedočkavo otvoril a čítal:

ROKFPRTSKÁ

STREDNÁ ŠKOLA ČARODEJNÍCKA

Vážený Pán Elphias Wise

S radosťou Vám oznamujeme, že je Vám dovolené

prestúpiť z Wellsskej štátnej čarodejníckej školy na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku

do štvrtého ročníka. Dúfame, že ste (ako ste v liste uviedol) pozorne študovali knihy ktoré ste mali prepožičané od študenta menom Anthonius Corch a ste pripravený na náhradnú skúšku zo všetkých troch predmetov. Školský rok začína 1. Septembra. V prílohe Vám posielame zoznam všetkých učebníc a školských pomôcok.

So srdečným pozdravom

Minerva McGonagallová

zástupkyňa riaditeľa.

Elphie mal chuť vykríknuť od radosti. Je ešte len polovica prázdnin a on už sa nevedel dočkať kedy nastúpi do Rokfortského expresu. Keď sa trošku ukľudnil zo zásuvky vybral starú z dreva vyrezávanú píšťalku. Posadil sa pred veľký starý obraz muža s príjemnou tvárou ktorý hlboko spal. Chlapec začal hrať na píšťaľku veľmi tajuplnú a priam mystickú melódiu. Chlap v obraze sa prebral. Prívetivo sa usmial a pohodlne sa usadil v kresle na ktorom sedel. Elphie prestal hrať a povedal: „Dobré ráno Pán Caradoc Dearbon. Neuverite čo sa mi prihodilo! Vzali ma na Rokfort! Presne tam kam ste chodievali vy! Mohol by som si vypočuť ďalší z vašich príbehov o Veď-Viete-Kom?“ Nesmelo sa spýtal. „Ale pravdaže,“ ozval sa hrubý hlas z portrétu „Práve sme sa s Fénixovým rádom pokúšali poraziť desiatky smrťožrútov keď sa ma dvaja z nich zmocnili. Zaviazali mi oči i celé telo. Odviedli ma na veľmi temné miesto. Také o akom sa ti v živote nesnívalo. Bolo to akoby v temnom hrade. Po oknách sa ťahali čierne závesy steny boli tmavo-červené sťa krv. Podlaha bola šachovnicová a mňa zvalili na jednu akoby z hracích políčok. Tá miestnosť bola dočista prázdna len v strede stálo kreslo z čierneho kovu potiahnuté mäkkým zamatom. Bolo vysoké ako keby sa na seba postavili dvaja ľudia. V ňom sedel človek. Bol žiarivo bledý s chladnou tvárou a mrazivým pohľadom. Pamätám si akoby to bolo dnes keď na mňa osobne použil kliatbu Cruciatus. Mučil ma a keď mi vyvrela i tá najväčšia žila na krku. Potom urobil nechutnú vec všetkých ľudí čo mučil on alebo jeho služobníci dal namaľovať. Potom všetkých vrátane mňa zabili ďalšou neodpustiteľnou kliatbou Avada Kedavra. Pred 14 rokmi po Voldemortovom úpadku sa všetky obrazy nechali spáliť. Tvoj otec, vtedajší smrťožrút, ma ukradol a vystavil sem. Môžeš ma donútiť vravieť o Voldemortovi len za pomoci tej tvojej čarovnej melódie ktorú hrávaš. A ktorú nikto okrem teba nepozná. Dokonca ani sám Voldemort. Jedine ty. Poznal som dokonca aj rodičov Harryho Pottera jeho krstného otca. Všetci bolo v ráde. Toto čo som ti povedal nikomu nehovor. Keby počuješ niečo o Siriusovi Blackovi neboj sa ho. Viem, že on by Lily a Jamesa Potterovcov nezradil. Neviem kto to bol ale viem, že on nie. Myslí, že ide tvoja mama tak ma opäť uspi.“ Dopovedal a Elphie sa chcel ešte niečo opýtať ale už musel hrať. Opäť mu z píšťalky višla tá prekrásna melódia a Caradoc Dearbon zaspal.

[ » na začiatok « ]