Kapitola:
Pridaná: 7.1.2010, 13:17:43
Čítaná: 583×
Hodnotenie: (počet hlasov: 10)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Ataira Malousová, Dumbledore, Severus Snape
Stručný dej: Profesor Dumbledore znova zháňa učiteľa OPČM. Nik lepši ako Ataira Malousová mu nenapadne. Vyštudovala strednú školu a vo Fínsku sa na vysokej škole OPČM. Ako to Ataira príjme. Kto z učiteľského zboru ju zaujme a ako sa jej bude dariť s učením?

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Kapitola: 1 » Ataira 2 » 2.kapitola 3 » 3.kapitola 4 » Severus 5 » 5.kapitola 6 » 6.kapitola 7 » 7.kapitola 8 » 8.kapitola 9 » 9.kapitola 10 » 10.kapitola 11 » 11.kapitola 12 » 12.kapitola 13 » 13.kapitola 14 » 14. kapitola - KONIEC

Ataira

*****

Zaklopala som na dvere a po tichom ,,vstúpte“ som vošla dnu.

„ Á, vy musíte byť slečna Ataira Malousová.“

„Áno, som. Dobrý večer pán riaditeľ.“

„Dobrý večer aj vám. Som rád, že ste prijali moje pozvanie. Posaďte sa prosím.“

Dumbledore mi ukázal na kreslo pred jeho stolom a ja som ho prijala.

„Pozval som vás sem, lebo vás chcem o niečo požiadať.“

Prekvapene som na neho pozrela. Čo odo mňa môže chcieť? V liste nič bližšie nepísal.

Dumbledore si všimol moje prekvapenie a usmial sa.

„Chcel by som, aby ste nastúpila na miesto učiteľky OPČM.“

Moje prekvapenie sa rapídne stupňovalo. Teraz som na neho civela s vypúlenými očami. (Tak ten si o mne musí fakt myslieť, že som dáka psychicky narušená.)

„Ja? Ale veď určite sa nájde niekto lepší.“

Dumbledore sa na mňa vkuse usmieval.

Nebolia ho už z toho líca?

„Áno vy. Podľa mňa ste na to najvhodnejšia. Máte úspešne ukončenú strednú školu a ešte k tomu ste študovali OPČM aj na vysokej škole vo Fínsku, ak sa nemýlim.“

Ďalšie prekvapenie? Niet sa čo čudovať. Veď on si o mne asi zohnal všetky informácie.

„No, nemýlite sa. Ale nemám nijakú prax.“

„To nevadí. Tú získate tu. Tak ako? Prijímate moju ponuku?“

Začala som vážne rozmýšľať.

Toto som vždy chcela robiť.

Ale tie decká. Určite budú zlé.

Ja si s nimi poradím.

Ale čo ak ma nebudú rešpektovať?

Ale čo! Skúsim to. Za pokus nič nedám.

„Prijímam pán riaditeľ. Kedy si mám doniesť veci?“

„Výborne. Som rád. Ak chcete aj teraz. Študenti prídu zajtra pred večerou. A kabinet je tam, kde bol vždy. Pamätáte sa ešte alebo vám ho ukážem?“

„Netreba. Trafím sama. Ďakujem pán riaditeľ. Ak dovolíte, už pôjdem. Musím ešte zájsť domov a pobaliť sa.“

„V kľude choďte. Uvidíme sa na večeri.“

„Dovidenia pán riaditeľ.“

„Dovidenia Ataira.“

Postavila som sa a odišla. Vyšla som až na pozemky a z tade pred bránu kde som sa odmiestnila. Ocitla som sa v malom jednoizbovom byte. Bol môj. Síce malý, ale mne stačil. Rýchlo som našla kufor, pobalila sa, začarovala ho aby pri mne letel a znovu sa premiestnila pred Rokfort. Vošla som dnu a zamierila si to do svojho kabinetu. Asi jednu chodbu od neho som sa skoro zrazila s mužom. Celý bol oblečený v čiernom. Ešte aj vlasy mal čierne. A o tých očiach ani nehovorím. Všetko mu úžasne kontrastovalo s bielou pokožkou. Počkať! Čo to vravím? Úžasne???

„Dávajte pozor,“ zavrčal na mňa. No prepáčte? Vy tu idete na mňa vrčať?

„A vy ste sa čo nepozerali? Kde máte oči? Na zadku?“

„Čo si to dovoľujete? Kto ste?“

„Som nová profesorka. A vy?“

Juj, ten na mňa zazrel. Ale jeho pohľad som mu opätovala. Hádam sa ho nebudem báť.

„Keďže sú ešte prázdniny, a nik iný okrem profesorov a školníka sa tu nenachádza, tak si môžete domyslieť. “Odpovedal podráždene. Jeho pohľad sa do mňa zavŕtal ako vŕtačka do dreva.

Ale ja sa len tak zastrašiť nedám a pohľad som nesklopila.

„Tak ja neviem. Hm...“ tvárila som sa akože rozmýšľam. „Žeby ste bol školník?“ A zatvárila som sa, akoby moja odpoveď bola správna, a ja za ňu vyhrávam 1000 galeónov.

Ha! Ak bol do teraz naštvaný, tak neviem, ako mám pomenovať toto. (Abnormálne naštvaný?)

„Vyzerám snáď, ako niekto, kto čistí záchody?“

Doslova tu na mňa začal kričať. Ja som bola ešte pokojná, a tak som mu s kľudným hlasom odpovedala.

„Ja neviem. Vy musíte najlepšie vedieť, či ste práve nevyšiel zo záchodov, ktoré ste tam vlastnoručne čistil.“

Usmiala som sa a odhalila moje zuby. (Snehobiele podotýkam. Však používam Colgate :D )

Ejha...Hiuston máme problém.

Vyzeral fakt hrozivo. Oči, zúžené na štrbinku, zavrtával do tých mojich, zelených, dlane zovreté do pästí tak silno, až mu beleli hánky a celý sa triasol.

No výborne Ataira. Perfektne si sa vyznamenala. Ešte si ani nezačala učiť, a už si si pohnevala profesora.

Ale predsa to on si začal. Našepkával mi tichučký hlások v mojom vnútri.

„Ty malá drzaňa!“ skríkol.

„Ty starý arogantný tupec!“

Opla. To som asi prehnala. Pravú ruku strčil pod habit, a bol by vytiahol prútik a začaroval ma (ak by ma nezabil, čo by urobil určite rád), keby spoza rohu nevyšiel Dumbledore.

„Ataira. Ako vidím už ste sa vrátila. A už ste sa stihla zoznámiť so Severusom? To je pekné. Len tak ďalej.“

Obidvaja (ja a Severus) sme na neho pozerali ako na nejakého mimozemšťana. Len tak ďalej? Veď ma tu chcel prekliať, ak nie aj zabiť.

Moje myšlienky prerušil Dumbledore: ,, Choďte si odniesť veci, a príďte do Veľkej Siene. O chvíľku bude večera. A ty Severus, poď so mnou.!

Poslednýkrát sme sa na seba pozreli pohľadom: toto len tak ľahko neskončí, a obidvaja sme vykročili iným smerom. On s Dumbledorom a ja do kabinetu zložiť si veci. Rýchlo som sa vybalila a išla za nimi na večeru. Vedela som, že tam bude celý profesorský zbor. To znamená, že aj on. Severus.

Dúfam aspoň, že nebudem sedieť vedľa neho.

Opatrne som vošla a zamierila si to k obrovskému stolu rovno oproti dverám. Dumbledore sediaci v strede vsal a predstavil ma: ,, Vážení kolegovia a kolegyne, toto je naša nová profesorka OPČM, Ataira Malousová,“ povedal a znovu si sadol.

Slušne som sa pozdravila a všetci ma odzdravili. Stále som len stála a pozerala sa, ale Dumbledore mi ukázal na voľné miesto po jeho ľavej ruke. Pozrela som tam a samozrejme to by nemohol byť ten sviniar život, keby to nebolo hneď vedľa Severusa. Hľadela som pred seba a vykročila. Obišla som ho zozadu a sadla si. Bol po mojej ľavej ruke. Napravo sedel veľmi milo pôsobiaci profesor.

„Dobrý deň. Som Filius Flitwick. Učím čarovanie.“ Podával mi ruku a ja som ju prijala so slovami: ,,Veľmi ma teší.“

Sadla som si a počula ako si Severus odfrkol.

„Niečo sa vám nepáči?“ otočila som sa na neho a sladko sa usmiala.

„Niečo by tu bolo,“ povedala zadíval sa na mňa tými jeho úžasne čiernymi očami. Musím uznať. Sú nádherné.

„Ak nejako trpíte, či psychicky, či fyzicky, môžete sa mi zveriť. Rada si vás vypočujem.“ Irónia v mojom hlase sa nedala prepočuť. Počula som, ako sa Flitwick za mnou potichu smeje.

Začala som si nakladať jedlo na tanier.

„Ak budem potrebovať pomoc od vás,“ povedal pohŕdavo, „určite sa ozvem.“

Zobrala som lyžičku a začala jesť.

„Budem na váš čakať. Veľmi rada vám pomôžem.“

Hmm. Jedlo je tu perfektné. Nabrala som si veľký kus pudingu a strčila si ho do úst. Severus sa ku mne nebezpečne naklonil a pošepol mi rovno do ucha: „ Aby ste si nemysleli, že som zabudol na to na chodbe.“

Hovoril to výhražne, Vedela som, že to nenechá len tak. Budeme si strpčovať život až to jeden z nás nevydrží a neskončí to dáko (vražda...sex...možností je veľa). Uznávam. Vyzerá sexi. Ale to jeho správanie je odborné. Príliš veľa si o sebe namýšľa.

Tiež som sa naklonila, až sme boli od seba len pár centimetrov a povedala som: „A aby ste si vy nemysleli, že sa nechám vami zastrašovať.“

Hľadela som mu do očí a on mne. Nič sme nevraveli.

Ak mám raz zomrieť, chcem sa utopiť v týchto očiach...

Zbadala som, že v jeho očiach sa blyslo prekvapenie a šok. Ale bolo to také rýchle, že som si pomyslela, že sa mi to len zdalo. Naše pozeranie si do očí toho druhého prerušil Flitwick, ktorý mi zaželal dobrú noc a odišiel. To ako by ma prebralo a rýchlo som sa odvrátila ku svojej večeri. On sa postavil a odišiel.

Bože! Ja som rozum potratila? Najprv sa tu hádame, veľa nechýbalo a aj sa začarujeme, a teraz si hľadíme do očí ako zaľúbení? Ja fakt nie som normálna.

Už som nejedla, iba sa s tým hrala, tak som sa nakoniec postavila, zaželala dobrú noc a išla do kabinetu.

Trošku som si ho prerobila, aby vyhovoval mojim predstavám. Fialové steny, čierne záclony na oknách, stôl z ebenového masívneho dreva a samé skrine plné kníh. Prevažne boli o obranných kúzlach, ale našli sa tam aj nejaké s čiernej mágii. Tá ma vždy fascinovala. Popri štúdiu OPČM som študovala aj tú. Síce som ju nikdy nechcela využiť, ale človek nikdy nevie čo sa môže prihodiť. Veď Voldemort sa opäť vrátil. Hoci to ministerstvo mágie odmieta priznať a vyhlasuje, že je to klamstvo, ja tomu verím. Svet sa ženie do vojny, v ktorej nie je istý víťaz.

Keď bol kabinet podľa mojich predstáv, prešla som do obývačky. Bola nádherná. Pohodlný gauč, jedno kreslo, pred ním krb, obrovské okno s výhľadom na jazero a v jednom rohu bol črepník s nejakou zvláštnou rastlinou. Vyzeralo to ako strom, ale malo to pichliače ako kaktus. Malo to aj nejaké puky, tak hádam to vykvitne pekne.

Prešla som do vedľajšej miestnosti čo sa ukázala ako spáleň. Bola v pohode. Veľká manželská posteľ, zopár skríň a okno. Periny som navliekla do čiernych obliečok. Zo spálni sa išlo do obrovskej kúpeľni so záchodom, umývadlom nad ktorým bolo zrkadlo, sprchovacím kútom a obrovskou vaňou. Keď som si obzeral už všetko, išla som sa okúpať, obliekla som sa do mojej mini čiernej, čipkovanej nočnej košeli, učesala sa a išla si ľahnúť.

****************************************************

Na začiatku sa chcem poďakovať Ataire za požičanie mena mojej hlavnej hrdinke :)

Ospravedlňujem sa ak sa tu nájdu nejaké gramatické chyby alebo preklepy.

Teším sa na vaše komentáre či kladné či kritické, ale rada si prečítam každý, a keďže neviem čo by som mohla ešte dodať, tak dúfam, že sa vám to páčilo :)

[ » na začiatok « ]