Kapitola:
Pridaná: 15.11.2009, 20:35:01
Čítaná: 3984×
Hodnotenie: (počet hlasov: 3)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Severus Snape
Stručný dej: Severus Snape ostal bez prútika, bez spomienok, všetko čo chce je zistiť pravdu, ale žene, ktorá tvrdí, že je jeho manželkou, neverí ani slovo. (Dokončené)

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » 1 2 » 2 3 » 3 4 » 4 5 » 5 6 » 6 7 » 7 8 » 8 9 » 9 10 » 10 11 » 11 12 » 12 13 » 13 14 » 14.

„Abramová!“ zastavil ju Statmore na chodbe ministerstva.

„Kam si myslíte, že idete?!

„Hľadal som vás v celej budove! Neskôr som zistil, že ste odišli, ako je to možné?!“

„Prepáčte pane, ale teraz nemám čas!“ nahnevane zamávala rukou vo vzduchu.

„Ako si dovoľujete,“ pohoršenému Statmorovi sčervenala tvár, „Nedokončili ste si prácu, meškáte s ňou už dva týždne! Čakám vaše vysvetlenie a ospravedlnenie!“

„Mám dôležitejšie veci!“

„Čo môže byť dôležitejšie ako vaša práca?!“

„Och, chcete povedať, že vypĺňanie otravných spisov a ich následné zoraďovanie podľa abecedy je zaujímavá práca?! Dokázala by to aj cvičená opica!“ vysmiala sa mu do tváre.

„Vyprosím si, aby ste sa so mnou takto rozprávali! Okamžite sa vráťte do kancelárie a...“

„Dávam výpoveď! Hneď teraz!“ skočila mu do reči a zvrtla sa na opätku. Ako tak kráčala kdesi v pozadí ešte počula rozčúleného Statmora, ale ignorovala ho. Na konci chodby sa rozbehla a zadychčaná vtrhla do kancelárie aurorov.

„Ó nie, nikto tu nie je,“ zavzlykala vo dverách.

„Ehm, asi som zle počul. Povedala si, že tu nikto nie je?“ opýtal sa mladík, prekvapený Thanilinou reakciou. Bol to Harryho kolega.

„Prepáč, Miles, ale hľadám Harryho. Musím s ním ihneď hovoriť!“ súrila ho prosebne.

„Mal by sa každú chvíľu vrátiť. Čo od neho potrebuješ? Zdáš sa mi akási nervózna.“

„Urobila som hroznú vec a Harry je možno jediný, čo mi vie pomôcť,“ nariekala.

„Pomôcť v čom?“ zaujímal sa Potter, keď sa konečne vrátil.

„Harry!“ potešila sa mu Thanila a zdrapila ho za rukáv. Vtiahla ho do vnútra a slušne požiadala Milesa, aby ich nechal o samote.

„Harry....ja...spravila som niečo strašné!“ koktala Thanila.

„Čo sa stalo?“ zvážnel.

„Snapeovi hrozí veľké nebezpečenstvo.“

„Čože?! Ako to myslíš?!“

„Potrebujem tvoju pomoc. Príď do môjho domu a priveď aj ostatných aurorov. Bude bitka,“ otočila sa na odchod, ale Harry ju zastavil.

„Čo to hovoríš?! Aká bitka?! Čo je so Snapeom?!“ urgoval ju.

„Nemôžem ti viac prezradiť, Harry! Len ťa prosím, príď aj s ostatnými do môjho domu! Ja idem pohľadať Severusa.“

„Nie! Nepustím ťa, kým mi nepovieš, čo sa deje!“

„Nie je čas, Harry! Musíme sa ponáhľať inak ho zabijú!“ vytrhla sa mu zo zovretia a vybehla na chodbu. Harry zalarmoval svojich spolupracovníkov a utekali za ňou. Thanila počula ako im Potter rozkazuje nech ju zadržia, ale na konci chodby sa jednoducho schovala a napokon im stihla uniknúť.

Ktovie, čo si teraz Potter môže myslieť. Keď už pre nič iné, aspoň pre ten jej útek by ju mohli hľadať.

Severus čakal na rázcestí už dvadsať minút. Napokon ho prešla trpezlivosť a odišiel. Určite na to mala vážny dôvod, keď nemohla prísť. Uvažoval cestou domov. Zároveň dúfal, že ten dôvod nebude príliš vážny a svoje narastajúce obavy zdôvodnil príliš bujnou fantáziou. Začal si totiž predstavovať, že Thanilu ktosi uniesol a teraz ju väzní.

Sotva prešiel prah domu a vyrútila sa naň ho Thanila so strachom v očiach.

„Severus, musíš okamžite odísť!“

„Odísť?!“ nerozumel.

„Rýchlo, ponáhľajme sa!“ súrila ho a ťahala za rukáv. Zmetený sa obrátil na Alberta.

„Prečo si neprišla na dohodnuté miesto? Čakal som ťa!“ vyhŕkol.

„Teraz nie je čas rozprávať sa o tom! Severus, prosím, poďme preč,“ prosíkala sa Thanila so slzami v očiach.

"Niečo tu nie je v poriadku,“ podozrievavo prižmúril oči.

„Rýchlo, kým neprídu. Potom už bude neskoro! Všetkých nás zabijú!“

„Kto príde?! Thanila! Hovor, čo sa deje?!“ schmatol ju za ramená a snažil sa ju upokojiť. Vytrhla sa mu a vybehla hore po schodoch. Albert so Severusom na seba nechápavo zízali a obaja pomaly strácali trpezlivosť. V ďalšej chvíli bola dole a vtisla Severusovi do dlane jeho prútik.

„Čo to má znamenať? Myslel som si, že ho ministerstvo zničilo. Akoto, že ho máš ty?“ opýtal sa zmätene.

„Ukradla som ho. Je mi to veľmi ľúto Severus, po celý ten čas som ti klamala. Nikdy si nebol chorý, nie preto si stratil pamäť. To ja som ti počarovala a doviedla ťa pred súd, aby si skončil v Askabane...“ nedokončila, pretože sa zľakla toho, čo uvidela v Snapeových očiach.

Hnev a odpor sa v ňom hromadil. Nozdry sa mu rozšírili a pery spojili v tenkú líniu.

„Severus, prosím, teraz mi musíš veriť!“ zastonala.

„Veriť ti?!“ odfrkol pohŕdavo. Pevne zovrel prútik v dlani až sa mu všetka zlosť preliala do ruky. Na jazyk sa mu tlačila ničivá kliatba, ale nemohol ju zabiť. Chytil ju za zápästie a trhol ňou, aby sa jej lepšie mohol pozrieť do tváre. Zľakla sa a červené oči, plné horkých sĺz, uprela na manžela, ktorého zradila.

„Thanila, je to pravda? Ty si dostala Severusa do Askabanu?“ Albert neveril vlastným ušiam.

„Ako si mohla!? Vlastného manžela!“

„Žiadny manžel! Aj to je len jedna časť tvojho plánu. Dostať sa čo najbližšie ku mne. Oprav ma, ak sa mýlim,“ precedil pomedzi zuby.

„Verila som, že sa mi to podarí. Bolo to pre mňa veľmi ťažké. Nenávidela som ťa!“ vykríkla.

„Našla som ťa na severe Anglicka. Chvíľu mi trvalo než som sa odvážila k tebe priblížiť. Pri prvej príležitosti som ti podala nápoj úplného zmetenia a potom už len stačilo vyrozprávať ti postup, ktorým som ťa potrebovala viesť. Pomaly si uveril. Bola som prekvapená ako ľahko sa mi to podarilo. Trvalo rok než sme nápoj vyvinuli tak, aby fungoval správne. Priviedla som ťa a odovzdala do rúk môjmu pánovi. Chcel ti vziať spomienky a tak ťa mučil, až kým si neomdlel. Ty si však stále odolával... napokon sa ti podarilo utiecť,“ stíchla a sťažka preglgla.

„Aurori ťa chytili a predviedli pred Wizengamot, kde ťa odsúdili na doživotie v Askabane a zbavili spomienok, aby si už nikdy nepomyslel na Voldemorta,“ sklopila zrak.

„Ale v jednom sa mýliš... nebol to môj plán.“

„Ak to nebol tvoj plán, tak prečo si sa ho zúčastnila?! Tebe som neublížil, nikdy pred tým sme sa nestretli!“ ešte stále zúril.

„Myslela som si... myslela...“ plakala tak veľmi, že nedokázala rozprávať.

„Že ste zabili Viktóriu,“ dokončil za ňu Albert. Thanila len mlčky prikývla.

„Koho?“

„Moju matku!“

„Prečo by som to robil?“

„Pokúsila sa dostať medzi Voldemortových smrťožrútov, ale keď zistila, že urobila chybu, chcela odísť,“ vysvetlil mu Albert. Severus pochopil, čo mu tým naznačuje.

„Od temného Lorda sa len tak neodchádza... zabil ju.“

„Nie on...“ namietla, „ale môj nový pán, Lucius...“

„Malfoy,“ dopovedal za ňu. V tom okamihu z poza dverí vystúpil samotný Lucius Malfoy. Pomaly tlieskal a na perách mu pohrával víťazný úsmev.

[ » na začiatok « ]