Kapitola:
Pridaná: 6.11.2009, 20:24:10
Čítaná: 1634×
Hodnotenie: (počet hlasov: 3)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Natasha, Miranda, Julie, Patrick Dissent
Stručný dej: OPČM bude od tohto roku učiť nový učiteľ. Natasha, Miranda a Julie však vôbec nepripadá ako pohodový učiteľ. Skôr odmeraný, prísny a ....ale veď si prečítajte!

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » 1 2 » 2 3 » 3 4 » 4 5 » 5 6 » Rozhovor 7 » Porada 8 » Stretnutie 9 » Pri lese 10 » Zmena plánu

„Prepáčte, pani profesorka, ale pán Dissent chcel so mnou hovoriť.“, vysypala zo seba Jullie ako bez duše.

„Áno, viem, slečna, spomínal mi niečo pred hodinou, ale teraz už šup - šup, nájdite si miesto!“, s úsmevom a zjavne dobrou náladou povedala profesorka Rootletová, ktorá učila herbológiu.

Mlčky sa presúvala s Mirande a Natashi, ktoré napäto čakali, kedy sa k nim pridá a všetko im povie.

Nenápadným kývnutím hlavy im naznačila, aby sa jej nič nepýtali nahlas, no Miranda sa zamračila.

„Nie som predsa sprostá!“, zašepkala nahnevane Julii do ucha tak, že to mohla počuť iba ona, zatiaľ čo si Julie navliekala zásteru a rukavice, pretože dnes ošetrovali zubaté pelargónie.

„Prepáč, Mir.“, previnilo zašepkala Julie, keď Miranda od zlosti zlomila pelargónii jeden hryzúci list.

„Ale ... keby ste vedeli, čo sa stalo.“, odmlčala sa, „baby, on to

vie.“

Miranda a Natasha prestali pracovať a obe zízali na Julie napoly vystrašene, napoly nechápavo.

„Auu!“, vykríkla Natasha, keď sa jej jeden z nenápadných listov zahryzol do rukavice.

„Ááá, slečna Pharlenová, musíte byť rýchlejšia ako pelargónia!

Nedajte sa!“, pristupovala so smiechom profesorka Rootletová,“ uhryzla vás tá nezbednica do rukavice, alebo zasiahla aj prst? No, ukážte, pozriem sa vám na to...“, starostlivo jej stiahla rukavicu z ruky, no na prste bola len maličká dierka od zúbka rastliny.

„Nič to nie je, tento druh pelargónie nie je jedovatý. Chcete, aby som vám to vyliečila?“

„Nie, pani profesorka, sami ste povedali, nič to nie je. Radšej si budem dávať väčší pozor.“, snažila sa to zahovoriť Natasha.

„To je správna reč! A teraz pracujte, máte ešte 2O minút na to, aby ste vyčistili hlinu v črepníkoch od buriny a skontrolovali, či má rastlinka dosť humusu a vody.“, vyhlásila profesorka na celý skleník a všetci sa pustili do práce.

Zbaviť rastlinu buriny. To sa ľahko povie. Aj sa to ľahko robí. Keď plejete napríklad čeremnicu. Ale pri rastline, ktorá sa vám chce silou - mocou zahryznúť do nosa, to ide ťažšie. A ešte k tomu keď je ten črepník veľký asi ako kormidlo na lodi, je to predsa len fuška.

Julie s Mirandou sa snažili odlákať nenásytné, hryzúce listy, aby mohla Natasha ako - tak povyťahovať burinu. Trvalo by im to iba pár sekúnd, keby mohli použiť kúzlo, ako to robia vždy, no teraz pri nich stála profesorka Rootletová a dávala pozor, aby Natasha alebo vlastne všetky tri pracovali svedomito.

Sem - tam im nejako poradila, no väčšinou len mlčky stála a sledovala, ako sa trápia a snažia sa udržať drobné ostré zúbky od tela.

To im však skazilo plány, pretože sa nemohli rozprávať. Julie im nemohla povedať o rozhovore s Dissentom a ešte k tomu museli aj manuálne pracovať, čo na hodine herbológie už dávno nerobili. Keďže boli excelentné žiačky, všetko urobili na začiatku hodiny kúzlami a potom len „akože“ pracovali a pri tom debatovali.

Jednu pozitívnu vec im ich námaha predsa len priniesla - na konci hodiny profesorka všetky tri pred celou triedou pochválila za vynikajúcu spoluprácu a profesionálny prístup k starostlivosti o pelargóniu a chrabromilu udelila 10 bodov za „každý pár šikovných rúk v skupinke slečny Wrenchovej“.

„Tak ste sa mali nechať pohrýzť aj vy!“, odvetila profesorka so smiechom, keď sa začali ozývať protesty od ostatných dohryzených a zafúľaných žiakov, že aj oni mali perfektnú spoluprácu.

„Konečne!!“, nahnevane vyštekla Julie, keď už boli dosť ďaleko od skleníka číslo 6, a snažila si vytriasť hlinu z vlasov.

„Nenávidím, keď ...“, začala naštvane, no skočili jej do toho kamarátky.

„... sa niečo cudzie dotkne mojich vlasov.“, dokončili Miranda a Tash svorne.

Julie sa snažila tváriť sa naštvane, no vystrúhala len niečo ako napoly pobavenú a napoly nahnevanú grimasu, takže sa začali všetky tri veselo smiať.

„Áááá, triu Ju-Mi-Ta je opäť raz niečo smiešne?“, ozval sa za nimi známy hlas.

„Baby, zabite to ,prosím, a keď budete hotové, stretneme sa v klubovni.“, povedala nahlas Julie.

„No ták, Júls, poď dnes so mnou von, musím ti niečo povedať. Prosím, posledný krát.“, zaprosil Marcel.

„Marcel, choď preč, nevidíš, že je nám to už trápne?“, snažila sa o mierny tón Natasha.

„Rozpráva sa niekto s tebou, žirafa?“, odsekol jej Marcel na to, a Julie s Mirandou sa naraz otočili.

Skôr, ako stihli vytiahnuť prútiky, visel už Marcel dole hlavou za členok.

„Och, prepáč, Beef, zabudol som pre debilov zvolať - Levicorpus - .“

„Zac..!!!?“, zmätene hlesla Natasha, „nie, Zac, kašli na to, daj to na zem, budeš mať kôli tomu problémy.“

Zac mal tvár zvraštenú od zlosti a pohľadom zabodával do Marcela nože. Ten bol strachom celý bez seba. Keď šlo o reči, v tom bol majster, ale inak bol Marcel Beef posera.

„Za chvíľu dôjde Denni, a ver, nebude nadšený, že sa obšmietaš okolo našich dievčat.“, sladko mu povedal Zac. Tasha očervenela.

Marcelovi sa zväčšili zreničky a snažil sa vytiahnuť z habitu prútik, no ten s tichou ozvenou dopadol na kamennú zem.

„Zac,“, položila Natasha Zacovi ruku na rameno,“ daj ho dole. Nechceme problémy. A ty tiež nie.“

Zac pozrel na Natashu, potom na Mirandu a Julie, ktoré súhlasne kývli hlavami, a o čosi silnejšie mávol prútikom. Marcel sa zrútil na zem ako vrece zemiakov.

Julie prehovorila nenávistným hlasom: „Vypadni. A skús niečo ešte raz a Filch ťa bude zoškrabávať zo zeme pod Astronomickou vežou.“

Beef sa pozviechal zo zeme a snažil sa čo najrýchlejšie dostať od Zaca preč, pričom sa zamračene pozrel na Julie.

„Úúú. To bolo desivé.“, vypustila do ticha Miranda.

Všetci sa pozreli na ňu, a skôr, ako sa jej roztiahli kútiky, ozval sa chodbou hurónsky rehot.

„Prečo sa vlastne stále smejeme? Veď keby nás pristihol nejaký profák, máme po chlebe!“, snažila sa ich prekričať Natasha, ktorá sa ale tiež smiala.

„Neviem, je to také prirodzené.“, odpovedala jej Julie, keď sa všetci upokojili, no stále mali na tvárach úsmevy.

„Zac, a kde je vlastne Denni?“, opýtala sa Julie.

„A čo ja viem? Vracal som sa zo záchoda.“, dodal ledabolo Zac.

Po výdatnej, druhej várke smiechu, sa všetci pohli smerom ku chrablomilskej klubovni, kde našli sedieť Denniho s nejakou knihou na kolenách.

„Ejha, ľudia, už sme na tom zle, keď sa aj Glood začína učiť!“, povedala na oko ustarostene Miranda.

„Ale, to je len jedna z metlobalových príručiek, zlatko!“, odpovedal jej s úsmevom Denni.

„Jaj, ešte že tak, už som sa zľakla.“, so smiechom povedala Natasha.

Partia sa uchechtla. Na chodbe sa dohodli, že Dennimu radšej o tej „Beef-aférke“ nepovedia. Bolo to pre oboch lepšie...

Postavila sa Julie.

„Tak, chlapci a dievčatá.“, skupinka sa zasmiala a s očakávaním pozreli všetci na Julie.

“Keďže máme voľnú hodinu, a sme tu sami, myslím, že je najlepší okamih s niečím sa, hlavne vám, chlapci, zdôveriť.“

Zacovi a Dennimu zmizli úsmevy z tvárí.

„Čo ste zasa vyviedli??“, opýtal sa bez rozmýšľania Denni.

„Ak ma nebudete prerušovať, poviem vám to. Baby už o tom vedia, takže je to najmä pre vás dvoch.“

Pustila sa do rozprávania o tom ,ako našla Dissenta a o tom ako sa s ňou v noci stretol riaditeľ a vlastne o všetkom, čo už raz povedala dievčatám. No pridala aj dnešný rozhovor s Dissentom samým, o ktorom ešte nestihla povedať ani dievčatám kôli herbológii a „Beef-aférke“.

„On s tebou flirtoval?!?“, neveriacky sa opýtala Miranda.

Julie očervenela, pretože Zac a Denni čakali na jej odpoveď tak nedočkavo ako Miranda s Natashou.

„No, ja predsa neviem. Zrazu sa začal správať tak ... no inak. Usmieval sa a bol taký iný...“, Julie už bola ako paprika.

„Aký iný?“, nechápavo sa opýtal Zac.

/Mňa asi porazí!/

„No, nahodil taký milý hlas a stále sa usmieval ... no veď to je vlastne jedno.“, bolo jej fakt trápne.

„Myslíš, že to vie?“, opýtala sa šeptom Natasha.

„Netuším.“, úprimne povedala Julie.

„Použila si oklumenciu?“, vyzvedal Denni.

Julie sa vystrela.

„Jasné, veď ma prebodával tými svojimi očiskami ako býk!!“, pohoršene povedala.

„Podľa mňa nič nevie.“, povedal Zac ako keby chcel uzavrieť konverzáciu.

„Ja naozaj neviem. Tváril sa tak, ako keby naozaj nič nevedel... ale učí OPČM, určite dokáže byť dobrý herec. Ale musíme si dávať pozor na to čo robí. Podľa mňa by sme si mohli nájsť nejaké informácie o tom, kedy vyštudoval, aký bol žiak, čo bol ...“, zasekla sa Julie v polovici vety.

„Čo?“, ozvalo sa štvorhlasne.

„Koľko to má Dissent rokov?“

„Dvadsaťjeden.“, bleskurýchle odpovedala Natasha.

Všetci sa pozreli na ňu.

„Čo?? Mám dobrú pamäť na čísla...“, zahovárala.

Nikto však nepovedal nič, nikto sa nezasmial. Všetci pozerali

nechápavo na Julie.

„Dvadsaťjeden.“, dôrazne povedala Julie.

Zdalo sa, že všetci pochopili.

„To znamená, že...“, začal Denni, ale Julie ho prerušila, „skončil školu, keď my sme boli štvrtáci.“

Hrobové ticho.

„Je vôbec možné, aby sme si nevšimli niekoho, kto vyzerá ako Dissent?“, neveriacky poznamenala Natasha.

Všetky pohľady sa upriamili na ňu.

Venované Emme Davisovej ... lebo to čítaš od začiatku... :)

Nuž a čo dodať? Pekné čítanie

[ » na začiatok « ]